Zeitgeist - zlý duch doby

Zeitgeist (nemecky duch doby), je americký nekomerčný dokumentárny film z roku 2007. Záverečné titulky neobsahujú mená tvorcov a jeho jediným známym autorom je Peter Joseph. Svojho času vyvolal veľký záujem a to je jeden z dôvodov, prečo si naňho v tomto článku posvietim. Ďalším dôvodom je to, že v sebe obsahuje vysvetlenie hlbšieho významu Vianoc, k čomu som sa v predchádzajúcom článku o Vianočnej more z Elm street nedostal.

Film sa skladá z troch častí a prvá sa nazýva Najväčší príbeh všetkých čias. Zaoberá sa kritikou náboženstva. Hneď na začiatku sa nachádza veta: „Všetky inštitúcie vás klamú. Prečo si myslíte, že cirkev je iná? Cirkevné inštitúcie sú v skutočnosti tou najhoršou spodinou tohto sveta. Dosadili ich sem tí istí ľudia, ktorí dosadili vašu vládu a bankové kartely. Pretože vládcov nezaujímate vy a vaša rodina, ale len ovládnutie tohto sveta. Odvrátili nás od skutočnej a božskej prítomnosti vo vesmíre, ktorú ľudia nazývajú Boh.“ S niečím z tohto sa aj dá súhlasiť, ale ak cirkevné inštitúcie boli len dosadené nejakou inou skupinou, tak najhoršou spodinou potom automaticky musí byť táto skupina, keďže ona je za vznik cirkevných inštitúcií zodpovedná.

Potom nasleduje výzva, aby sme hľadali pravdu a tá pravda nás oslobodí. A máme byť vraj pripravení pozrieť sa na celú pravdu, nech už vedie kamkoľvek a ku komukoľvek. Ak je tu takéto varovanie, tak potom ku komu nás má tá pravda priviesť? Najavo to vyjde v druhom pokračovaní Zeitgeistu s názvom Addendum.

Ako už bolo povedané, v úvode prvej časti sa síce vraví o náboženstve, ale nejakým zázrakom sa to skončí len pri kresťanstve. Zeitgeist ukazuje podobnosti medzi Ježišom a staršími pohanskými bohmi, najmä s egyptským Horom. Jedným z tvrdení je to, že podobne ako Ježiš, sa narodil 25. decembra aj indický Kršna. To však nie je pravda. Kršna sa narodil 19. júla. 25. decembra sa síce narodil perzský Mithra, ale presný dátum Ježišovho narodenia sa v Biblii vôbec neuvádza. Tento dátum prijala ako deň Ježišovho narodenia až neskôr cirkev. Dôvodom bolo asi to, že kult boha Mithru bol v tom čase v Rímskej ríši veľmi populárny. Použivať to ako argument, ktorý má dokázať, že Ježiš sa podobá na skorších pohanských bohov teda nemá žiadny zmysel.

Podobnosti s egyptským Horom sú podľa autorov tieto: „Horus sa narodil 25. decembra panne Isis-Meri a po narodení bol uctený troma kráľmi. V 12 rokoch bol zázračným detským učiteľom a v 30. rokoch bol pokrstený osobou s menom Anup, čím sa začala jeho vláda. Hor mal 12 učeníkov, s ktorými cestoval a konal zázraky. Mal veľa prezývok ako Pravda, Svetlo a Bohom pomazaný syn, Dobrý pastier, Baránok boží atď. Po Typhonovej zrade bol Hor ukrižovaný, tri dni pochovaný a potom vzkriesený.“

Niečo o egyptskej mytológii som už vedel aj predtým, ale okrem toho, že Horus bol synom Isis som o ostatnom v živote nepočul. Zavítal som preto na oficiálnu stránku projektu Zeitgeist, aby som si prezrel hypertextový prepis filmu. Zistil som, že žiadny takýto ucelený mýtus o Horovi, ako prezentujú neznámi autori Zeitgeistu ani neexistuje. Uvádzané podobnosti sú totiž pozbierané z rôznych zdrojov. Tieto zdroje sú aj na stránke uvedené, ale keďže sa jedná zväčša o anglických autorov, ku ktorým som sa zatiaľ nedostal, nemám tieto zdroje overené. Musím sa teda spoliehať len na autorov filmu a ich komentár na uvedenej stránke.

Niektoré z týchto podobností by som aj považoval za pravdivé, ale určite nie všetky. V prvom rade Horus sa nenarodil ľudskej žene, ale bohyni Eset (grécky Isis, nie Isis-Meri). Jeho otcom bol boh Usir (Osiris), ktorého zabil jeho brat Seth. Či to bolo panenské počatie môžete posúdiť sami. Vo Veľkom chválospeve na Osirisa, ktorý pochádza z čias 18. dynastie sa píše toto: „Výrečná bohyňa, ktorej reč nikdy nezlyhá, vládkyňa mocného slova, vznešená Isis, ochrankyňa svojho brata, neúnavne hľadala Osirisa. S plačom blúdila po zemi, nedopriala si oddychu, pokiaľ ho nenašla. Zatienila brata krídlami, pohybom perutí stvorila dych života, radostne sa k nemu zniesla, povzbudila ho v jeho únave, prijala jeho semeno a porodila mu dediča.“

Najpodrobnejší opis mýtu o Osirisovi máme od gréckeho historika Plútarcha, ten ale pochádza až z roku 120 n. l. Podľa tohto opisu Seth zabil Osirisa a jeho telo rozsekal na 14 častí a tie rozniesol po celom kráľovstve. Isis všetky kusy postupne našla, okrem jeho údu, ktorý zožrali nílske ryby. Isis si však poradila. Osirisa na chvíľu vzkriesila svojou mágiou a namiesto údu si vyrobila náhradu zo zlata a tak počala Hora.

To, že Horus bol v 12 rokoch zázračným detským učiteľom sa zdá byť logické, pretože slnko na poludnie, teda o 12 hodine je na oblohe najvyššie a takisto je pravda, že Horus súperil so Sethom. Ostatné tvrdenia sú však dosť pochybné. Anup ho možno aj pokrstil keď mal 30 rokov, ale vlády sa ujal až po 80 rokoch ustavičných sporov a bitiek so Sethom. Autori uvádzajú, že krst je po egypsky krst, čiže rovnako ako v slovenčine. V skutočnosti je krst po egyptsky pohreb a Anup je boh, ktorý má na starosti pohrebné rituály. To, že Horus bol ukrižovaný je vyslovene špekulácia. Autori k tomu dospeli na základe toho, že Egypťania používali symbol anch – kríž života a na jednom obrázku je Horus zobrazený s roztiahnutými rukami. Aj keby sa Horovi skutočne klaňali traja králi, znovu to ako argument pre podobnosť s Ježišom neobstojí. Ježišovi sa totiž traja králi neklaňali. Je to síce populárne tvrdenie, ale v Biblii sa spomínajú mudrci (v gréckej verzii mágovia) a nie králi. Ich počet sa v evanjeliu takisto neuvádza. A čo dodať k tomu, že sa Horus narodil 25. decembra? Ja som si myslel, že gregoriánsky kalendár vznikol až v 16. storočí. Podľa filmu ale rímsky kalendár používali už starí Egypťania a to omnoho skôr, ako vznikol samotný Rím. Medzi kalendármi sa však dá urobiť prepočet, takže túto vec môžem autorom prepáčiť.

Istá podobnosť medzi Horom a Ježišom tu však nepopierateľne je. Existuje ale oveľa väčšia podobnosť medzi Ježišom a Horovým otcom Osirisom, o čom sa film nezmieňuje. Osiris mal byť právoplatným kráľom Egypta, ba aj celého sveta, bol však zradným spôsobom zabitý svojim bratom Sethom. Na chvíľu bol vzkriesený svojou manželkou Isis a potom sa odobral do podsvetia, kde sa stal vládcom a tam súdi duše zosnulých. Egyptský variant mena Osiris sa uvádza ako Usir. Ako k tomu egyptológovia prišli naozaj nechápem. Toto meno sa v hieroglyfickom písme skladá z dvoch znakov. Jedným z nich je as a tým druhým ir. Prečo sa to potom číta ako Usir a nie ako Asir? Ja si myslím, že je tomu tak preto, aby sa prerušila spojitosť Egypta so severnou Európou. V severskej mytológii sa totižto bohovia nazývajú Asovia a prebývajú v Asgarde.

Vo filme potom príde na rad vysvetlenie, že príbeh o Ježišovom narodení, hviezde na východe a troch kráľoch je alegorickým zobrazením astronomickej udalosti, keď 24. decembra hviezdy pásu Orióna, ktoré sa označujú ako traja králi a najjasnejšia hviezda na oblohe – Sírius ukazujú na miesto na horizonte, kde nasledujúceho dňa vyjde slnko – spasiteľ sveta. Toto je naozaj pravda a môžete si to overiť napríklad v programe Stellarium.

Teraz už môžem zodpovedať otázku, čo sú to vlastne Vianoce. Je to veľmi významný sviatok, ktorý sa slávil aj pred Ježišovou érou a je to sviatok zimného slnovratu.

Autori filmu to potom na základe týchto tvrdení ukončia názorom, že osoba s menom Ježiš Kristus nikdy neexistovala. Vo filme odznie aj táto veta: „Nechceme byť zlí, len sa chceme držať faktov. Kresťanstvo jednoducho nie je založené na pravde." Možno majú skutočne pravdu. Vyvrátiť to nemôžem, pretože som nežil v tej dobe, ale aj tak sa odvážim s názorom, že Ježiš Kristus nikdy neexistoval nesúhlasiť.

Prvé, čo musím podotknúť je to, že vo filme odznela aj podobnosť medzi Mojžišom a kráľom Sargonom, autori ale vyhlásia za nepravdivé len kresťanstvo. O judaizme nepadne ani len zmienka. Prejednáva sa tam tiež problematika precesie zemskej osi, ktorá má na svedomí striedanie astrologických vekov. Ak sa teda cyklicky striedajú určité veky, prečo by sa nemohla cyklicky objavovať aj osoba s podobnými vlastnosťami, ktorá tieto cykly ukončuje alebo začína?

Autori Zeitgeistu v tom majú ale jasno a podľa nich je kresťanstvo len politický príbeh z dôb starovekého Ríma. Podľa nich za všetko môže cisár Konštantín, ktorý v roku 325 usporiadal v Ríme nicejský koncil. Na tomto stretnutí boli prijaté politicky motivované kresťanské doktríny, a tak začala dlhá história kresťanského prelievania krvi a duchovných lží. Prečo sa však koncil uskutočnený v Ríme volá nicejský? Jednoducho preto, lebo sa neuskutočnil v Ríme, ako to tvrdí film, ale v maloázijskom meste Nicea. Ďalej, ako ho mohol zvolať cisár Konštantín, keď osoba s menom Konštantín vôbec neexistovala? Ako som k takejto hlúposti dospel? Jednoducho tak, že som aplikoval postupy Zeitgeistu na cisára Konštantína. Dávajte pozor. Cisár Konštantín mal vraj hlavu, telo, dve nohy a ruky. Existujú zobrazenia boha Hora, na ktorých má hlavu, telo, dve nohy a ruky. Cisár Konštantín bol nazývaný aj Veľký. Takto bol nazývaný aj egyptský faraón Ramzes II. Konštantín vyhral bitku pri Mulvijskom moste a podobne Ramzes II. vyhral bitku pri Kadeši. Konštantín zaviedol slnečný kult a vystaval nové hlavné mesto svojej ríše. Ramzes znamená dieťa slnečného boha Ra. Egyptský faraón Amenhotep IV. zaviedol slnečný kult boha Atona a vystaval nové hlavné mesto Achetaton. Konštantín vládol Rímu a mal titul cézar. Július takisto vládol Rímu a bol to Cézar. Vidíme, že cisár Konštantín má veľa podobných znakov, ako mnohé iné osobnosti z minulosti. Vyplýva z toho teda to, že cisár Konštantín proste neexistoval. Neexistujem dokonca ani ja. Existuje fotografia, na ktorej sa podobám na svojho otca a to znamená, že neexistujem. Logika jednoducho nepustí.

Kresťanstvo samozrejme bolo súčasťou politickej hry a cisár Konštantín doňho vložil prvky slnečného kultu, treba si však uvedomiť dôvody tohto činu. Cisár bol vládcom ríše a za túto ríšu niesol aj zodpovednosť. No a tejto ríši hrozil rozkol a možno aj občianska vojna. V tých časoch sa totiž v rímskej ríši šírila fanatická židovská sekta, ktorú založil istý Pavol z Tarzu. Zneužil na to osobu Ježiša Krista a nazval túto sektu kresťanstvom. Pôvodné Ježišovo učenie ale odstránil a nahradil ho svojim vlastným - farizejským učením. Kto tomu neverí, tak nech si prečíta evanjeliá a potom listy apoštola Pavla. Pavol pritom nebol učeníkom Ježiša Krista a možno ho ani v živote nevidel. Prvých kresťanov židovského pôvodu kruto prenasledoval a dokonca ich aj zabíjal. Tento Pavol sa rozhodol, že bude svoje učenie, maskované za kresťanstvo šíriť u pohanov, ktorým nahováral, že všetci ľudia sú si rovní a že sa nemajú čoho báť, pretože aj tak onedlho príde koniec sveta. Veriaci sa následkom toho vzdávali aj celého svojho majetku a peniažky sa len tak sypali. Koľkokrát sa tento scenár neskôr v dejinách zopakoval?

Kresťanstvo sa rýchlo šírilo a vznikali rôzne nepokoje a strety s pohanmi. Cisár Konštantín preto uznal kresťanstvo za oficiálne náboženstvo, ale zároveň doňho včlenil uctievanie slnka, aby takto uzmieril obidve skupiny. Nebolo to ani v rozpore s Ježišovým učením, pretože Ježiš sa sám nazýval Svetlom sveta a v jeho učení sa okrem egyptských prvkov dajú nájsť aj indické védické prvky, ktoré do Indie priniesli Árijci. Konštantín potom vybudoval nové hlavné mesto ríše na mieste staršej gréckej osady Byzantion. Prečo to asi urobil? Ako už bolo povedané, toto isté urobil aj ďalší zakladateľ slnečného kultu, ktorým bol egyptský faraón Amenohotep IV., ktorý si neskôr zmenil meno na Achnaton. Vybudoval nové hlavné mesto, aby sa oslobodil od vplyvu kňazov boha Amona. Môžeme teda predpokladať, že aj Konštantín sa presťahoval do Byzancie, aby sa vymanil z vplyvu židovskej kliky v Ríme a ja sa mu vôbec nečudujem. Stačí si pozorne preštudovať Starý zákon a pochopiť, čo je to za náuku ten judaizmus. Svoju ríšu ale aj tak celkom nezachránil. Rímska ríša a aj kresťanstvo sa neskôr rozdelilo na dve časti. Konštantínopol síce vydržal dlhšie ako Achetaton, ale nakoniec podľahol tlaku z dvoch strán. V 13. storočí ho na istý čas dobyli križiaci počas 4. krížovej výpravy a v roku 1453 ho definitívne dobyli Turci.

Urobme ale autorom filmu radosť a pripusťme, že Ježiš skutočne neexistoval a príbeh o jeho narodení je len mýtus. Podľa ich názoru je mýtus niečo, čomu mnoho ľudí verí, ale pritom to nie je pravda. Toto je ale v rozpore s ich vlastným zistením. Mýtus je v súčasnosti skutočne považovaný za niečo nepravdivé, nemusí to tak, ale nutne byť. Mýtus naozaj môže byť vymyslený, ale to ešte neznamená, že je aj nepravdivý. Aj keby nebol príbeh o Ježišovom narodení skutočnou historickou udalosťou, vo filme sme mali možnosť vidieť, že alegoricky zobrazuje skutočný prírodný dej a tým je zimný slnovrat.

Čomu nás teda prvá časť Zeitgeistu s názvom Najväčší príbeh všetkých čias naučila? Prišli sme na to, že Vianoce sú sviatkom zimného slnovratu, ktorý sa slávil už v starom Egypte, v Perzskej ríši a v mnohých iných pohanských kultúrach. Z toho vyplýva, že kresťanstvo (Ježišovo) nemá židovské korene, ako sa nás snaží niekto presvedčiť, ale korene árijské. Samotný judaizmus čerpá z týchto koreňov, ktoré sú omnoho staršie ako židovské náboženstvo. Nechcem byť zlý, len sa chcem držať faktov. Takzvaná židovsko-kresťanská tradícia a názor, že Židia sú naši starší bratia, jednoducho nie je založený na pravde. Autori Zeitgeistu chceli dokázať, že Ježiš neexistoval, v skutočnosti však dokázali, že kresťanstvo je staršie ako judaizmus.

Ďalšie dve časti sa zaoberajú myšlienkou, že mýtus je aj 11. september 2001 a takisto celý finančný a daňový systém v USA. Voči tomuto nemám žiadne námietky a myslím si, že je to presne tak, ako hovoria tvorcovia filmu. Tieto dve časti majú podľa môjho názoru vyvolať pocit dôvery, ktorý spôsobí, že divák úplne zhltne aj prvú časť.

V minulom článku, kde som rozoberal film Nočná mora z Elm street som písal, že celá séria o Nočnej more obsahuje stratégie boja proti kresťanstvu, či skôr proti samotnej osobe Ježiša Krista. Prvú z týchto stratégií sme práve videli v dokumente Zeitgeist. Treba sa otočiť k prízraku chrbtom a tváriť sa, že neexistuje. On potom príde o energiu a zmizne.

Zeitgeist - zlý duch doby 2