Číslo 23

V minulom príspevku som sa zaoberal černochmi, pretože som uctievačom Martina Luthera Kinga. Keďže som zároveň aj stúpencom multikulturalizmu a diverzity, dnes sa budem venovať mojim židovským bratom, ktorí považujú černochov za zvieratá. Pustím sa preto do analýzy filmu Číslo 23.

Židia stále mudrujú, že by sa všetci samozrejme okrem nich, mali vyrovnávať so svojou minulosťou. Prečo je tomu tak? Vysvetlil to už Ježiš, keď ukázal, že v oku svojho blížneho vidia smietku, ale vo vlastnom nevidia brvno.

Podobnú vlastnosť má aj hrdina filmu Čislo 23, ktorý zabudol na isté veci. Blížnym treba pomáhať a teda, kto zabúda, tomu je treba pomôcť, aby si spomenul.

Film sa začína 3. februára, ktorý sa v Amerike zapisuje 2. 3. Všetko sa začalo na vianočmom večierku 23. decembra. Rimania slávili 17. až 23. decembra saturnálie. Odchytávač túlavých zvierat Walter Sparrow na večierku odmietol svoju kolegyňu. Tá sa mu neskôr pomstila tak, že ho tesne pred fajrontom poslala na odchyt psa. Ten ho pohryzie a on preto príde neskoro na stretnutie so svojou ženou.

Tá vďaka tomu objaví v antikvariáte knihu s názvom Číslo 23 od autora menom Topsy Krets. Kniha má červený obal a červená farba sa vo filme objavuje často. Udalosti v knihe pripomínajú Walterovi udalosti z jeho vlastného života. Hlavná postava v knihe čítala v detstve knihu Fingerling v ZOO. Aj Walter čítal v detstve tú istú knihu. Walter pracuje so zvieratami a v ZOO žijú tiež zvieratá.

Chlapec z knihy Číslo 23 vyrástol, stal sa detektívom a nazval sa Fingerling. Má priateľku Fabriciu, ktorá má rada hrubšie zaobchádzanie. Raz sa služobne dostane k jednej blondíne, ktorá chce spáchať samovraždu. Je totiž chorobne posadnutá číslom 23, ktoré ju údajne prenasleduje a všade ho vidí. Vraj toto číslo ovláda svet.

Paranoja z čísla 23 potom prešla na Fingerlinga. Zájde preto za psychiatrom, ktorý sa chce porozprávať s Fabriciou, s ktorou bude mať pomer. Fabricia je potom zavraždená a z tohto činu obvinia psychiatra.

Walter zistí, že aj v skutočnom svete bola pred istým časom zavraždená jedna študentka - Laura Tollins, ktorej telo sa nikdy nenašlo. Z tohto skutku bol obvinený a odsúdený Kyle Flinch. Sparrow si myslí, že Flinch je naozaj vrah a kniha je jeho literárne priznanie. Walter ide za ním do väzenia, ale on odmieta to, že vraždil, aj to, že napísal knihu. Walter mu uverí a to znamená, že pravý vrah je na slobode a on ho chce nájsť.

Vezme si znova knihu a číta každé 23. slovo na každej 23. strane. Vyjde mu, že má kopať pod Schodmi do neba. Sú to schody v Casanovovom parku. V Moskve na Červenom námestí je tiež schodovitá pyramída s jednou mŕtvolou vnútri. Skutočne tam nájdu kostru človeka. Nakoniec vyjde najavo, že knihu napísal sám Sparrow potom, ako zabil Lauru Tollins. Potom sa pokúsil spáchať samovraždu skokom z okna. Pád však prežil, ale stratil pri tom pamäť.

Walter pochopí, že nemôže nechať sedieť v base nevinného človeka a prijme neľahké rozhodnutie. Sám sa udá. Pripomeniem, že súd bol preto k nemu milosrdnejší.

Na konci sa objaví citát z Biblie: "Vedzte, že sa vám váš hriech vymstí." (Nm 32:23)

Vo filme sa nachádza aj množstvo výskytov čísla 23 v dátumoch rôznych dejinných udalostí napríklad 11. september 2001: 11 + 9 + 2 + 1 = 23. Alebo že 2 : 3 = 0,666. Je to preto, lebo film je inšpirovaný knižnou trilógiou Illuminatus, kde sa objavila Enigma 23 alebo ešte lepšie Fenomén 23/17. O čom však konkrétne hovorí tento film? Režíroval ho židovský režisér Joel Schumacher a premiéru mal 23. februára 2007.

23. februára podľa juliánskeho kalendára v roku 1917 (23/17), 200 rokov po založení Veľkej slobodomurárskej lóže Anglicka, ktorej ústava bola vytvorená v roku 1723, vypukla v Rusku revolúcia, ktorá zvrhla cára. 23. február 1917 bol v gregoriánskom kalendári 8. marec a bol to zároveň židovský sviatok Purim.

V novembri 1917 potom prebrali vládu nad Ruskom komunisti. Červená farba sa vo filme často objavovala preto, lebo komunisti sa nazývajú aj červení. Červená farba sa v cudzích jazykoch volá rosa, lebo ruža je červená a Rusko sa volá Rossija. Komunizmus je postavený na diele Karla Marxa, ktorý v roku 1848 napísal Komunistický manifest. Vo filme Schindlerov zoznam sme sa dozvedeli, že Karol Marx bol žid. Väčšina z ruských revolucionárov boli takisto židia. Uvediem pár príkladov z najvyššieho vedenia: Trockij, Zinoviev, Kamenev, Sverdlov a pravdepodobne aj Lenin.

Teraz židia urputne pátrajú po nacistoch. Som zvedavý koho to vypátrajú.

Na záver pripomínam, že týmto článkom nechcem vyvolávať nenávisť. Jediným cieľom je dozvedieť sa, ako sa veci majú a aká bola skutočná história. Nemám chuť neustále počúvať o vine za holokaust a deportácie.