Dieťa 44

Mám rád čaro nechceného. Preto som sa po zhliadnutí amerického filmu o zlom komunistickom Rusku s názvom Dieťa 44 istú chvíľu priam rozplýval od blaha. Opisuje sa v ňom pátranie po masovom vrahovi v časoch stalinizmu. Z filmu vyplýva celkom srandovný záver o komunizme. Po prvotnom ošiali ma však blaho z tohto záveru rýchlo opustilo. V roku 2019 nás čaká 30. výročie Nežnej revolúcie. So smútkom však musím povedať, že sme sa absolútne nikam neposunuli.

Ako som k tomuto záveru dospel? Vo filmovom stalinskom Rusku nájdu zavraždené dieťa. Bohužiaľ polícia nemôže nič robiť, aj keď sa jedná o dieťa jedného jej člena. Podľa oficiálnej doktríny totiž v komunistickom raji zločin neexistuje. No a keďže zločin neexistuje, polícia po vrahovi nemôže pátrať. Vrah zatiaľ zabíja a zabíja a zabíja deti ďalej. Kým ho iba vďaka osobnej angažovanosti a obetavosti vyšetrovateľa Leva Demidova chytia, zabije 44 detí.

My sme sa však našťastie od komunizmu oslobodili a dostali sme sa na vyspelý demokratický západ. Tam sme však zistili, že v multikultúrnom raji neexistuje zločin imigrantov, ani no-go zóny. Neviem, či sa mám smiať alebo plakať, ale dostali sme sa z dažďa pod okvap. Jedného komunizmu sme sa zbavili, aby sme zistili, že na tom slávnom západe je ešte horší komunizmus!

Niet sa však čo čudovať, veď komunizmus napriek všeobecnému presvedčeniu v Rusku nevznikol. Tam bol len importovaný. Komunistický manifest bol spísaný Karlom Marxom v Londýne. Hlavní revolucionári ako Lenin a Trockij pôsobili na západe a do Ruska sa dostali až v predvečer revolúcie. Komunizmus vznikol na západe!

Tvorili ho dva prúdy - revolučný a nerevolučný. Revolučný prúd predstavoval marxizmus, ktorý chcel nastoliť vo svete komunizmus rýchlo pomocou svetovej revolúcie. Práve tento prúd stojí za revolúciou v Rusku. Ich plány na celosvetovú revolúciu však nevyšli. Druhý prúd predstavuje Fabiánska spoločnosť, ktorá chcela komunizmus nastoliť pomaly a nenápadne postupnými krokmi. Po zlyhaní celosvetovej revolúcie, ktorú zastavil na počudovanie Stalin, sa aj marxizmus na západe transformoval do nerevolučnej formy a stal sa z neho kultúrny marxizmus. Jeho predstaviteľom sa stala Frankfurtská škola. Kultúrny marxizmus nahradil boj za práva utlačovanej robotníckej triedy bojom za práva menšín a iných rás.