Šípková Rossenka

Dnes sa pre zmenu nebudem venovať americkému filmu, ale domácej tvorbe. Bude to rozprávka Jak se budí princezny od režiséra Václava Vorlíčka z roku 1977. Obsahuje veľmi zaujímavý symbolický odkaz.

V Ružovom kráľovstve sa narodí kráľovskému páru dcéra Ruženka. Nie každý sa ale raduje. Sestra kráľovnej Melánia je nahnevaná, pretože kráľ si nevybral za manželku ju, ale jej sestru. Vysloví preto kliatbu, podľa ktorej sa princezná v jej 17. roku pichne do prsta, naveky zaspí a spolu s ňou aj celé kráľovstvo. Slúžka Melánie, ale povie, že láska všetko zdolá.

Rodičia sa chcú kliatbe vyhnúť, a tak chcú Ruženku vydať za následníka trónu Polnočného kráľovstva, princa Juraja. Počerný a nosatý princ Juraj, ktorého hrá Ján Kraus je však veľmi namyslený a verí, že má zvláštne schopnosti. Verí tomu preto, lebo ho o tom všetci presviedčajú. Za mala bol veľmi chorľavý, a tak, aby nestratil sebavedomie, ktoré budúci kráľ potrebuje, začali ho presviedčať o jeho výnimočnosti. Jeho mladší brat Jaroslav musí preto stále prehrávať, aj keď je lepší. Zámer to bol síce dobrý, ale k čomu niečo také môže asi tak dospieť? Že princ žijúci mimo realitu ublíži nielen sebe, ale aj iným? Raz si totiž vymyslí, že bude bojovať s medveďom. Prežije to len preto, lebo do medvedej kože sa prezlečie sluha princa Jaroslava Matej. Ak by sa však vybral bez vedomia niekoho sám do lesa k skutočnému medveďovi, skončilo by sa to pre Juraja veľmi zle.

Princezná Ruženka však o princa Juraja nemá záujem, ale zaľúbi sa do Jaroslava. Odhalí aj divadielka, ktorých je Juraj prakticky obeťou. Zo svadby nebude nič. Kráľ Polnočného kráľovstva to zoberie ako urážku a odíde.

V Ružovom kráľovstve sa za každú cenu chcú vyhnúť kliatbe a ničia všetky pichľavé veci. Aj tak to nepomôže a Ruženka sa v 17. roku pichne do prsta a zaspí. Spolu s ňou aj celé kráľovstvo. V klasickej rozprávke je to na 100 rokov. Zámok uzavrie nie železná opona, ale husté šípkové krovie. Princ Jaroslav ju v tom ale nenechá. Prekoná množstvo prekážok i skúšok a bozkom ju prebudí.

Ruža, ale aj červená farba sa v niektorých zahraničných jazykoch píše rosa. Existuje aj krajina s podobným názvom – Rossija. Po našom je to Rusko. V roku 1917, na ktorý pripadlo 200. výročie založenia prvej Veľkej lóže slobodomurárov, sa tam niečo udialo. Začala sa tam revolúcia, ktorá dostala k moci červených komunistov.

Pripomínam, že budúci rok uplynie od tejto udalosti 100 rokov. Bude sa niečo diať?