Potkan Kráľ

Román Jamesa Clavella rozpráva o zajateckom tábore počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu je vysoko aktuálny aj v dnešnej dobe. Naučil ma, čo znamená výrok „Prví sa stanú poslednými“, čo je to takzvaná elita a aká je povaha papierových peňazí.

Dej románu sa odohráva v japonskom zajateckom tábore Čangi pri Singapure. V tomto malom umelom svete sú všetci závislí od svojich väzniteľov. Tí im poskytujú len toľko potravín, aby sa nepovedalo. Z tohto dôvodu sa všetci zajatci podobajú skôr na kostry ako na ľudí. Všetci, až na jedného. Je ním Američan, ktorého volajú Kráľ.

Kráľ je dobre živený, pekne oblečený a má aj poskokov, ktorí ho obsluhujú. Ako je to možné? Pretože má peniaze. V tábore totiž platia nejaké japonské geršle. Ako ich získal? Je dobrý obchodník, či skôr šmelinár, ktorý sa venuje čiernemu obchodu. Zajatci, ktorí chcú prežiť mu nosia rôzne veci, ktoré majú nejakú cenu a on ich predáva so ziskom strážcom tábora. Okrem toho si ešte od predávajúcich inkasuje aj 10 percentný podiel.

Zajatci ho potrebujú, ale súčasne ho aj strašne nenávidia. Jemu to ale nevadí a svoje postavenie si naplno užíva. Svojmu priateľovi Petrovi Marlowovi vraví toto: „A keď raz viete, za koľko možno chlapa kúpiť, môžete ho využívať, ako chcete. Okolo toho sa krúti svet. Je elita a potom sú ostatní. Ja som elita. A elitou aj zostanem.“ Bude však veľmi prekvapený.

Kniha dostala názov Potkan Kráľ vďaka biznisu, ktorý Kráľ rozbehol. Založil potkaniu farmu a nič netušiacim dôstojníkom predával potkanie mäso. Naskytol sa mu ale ešte lepší kšeft. Raz mu ktosi ponúkol na predaj veľký 4 karátový diamant. Kráľ ho aj napriek veľkým problémom predal a zarobil obrovskú kopu peňazí. Hneď nato však prišla japonská kapitulácia a koniec vojny. Zajatci boli konečne slobodní a Kráľ si mohol s tými japonskými geršľami akurát tak vytrieť zadok. Na nič iné sa už nehodili. Z Kráľa sa stala zo dňa na deň nula.

Nezbavujme sa preto reálnych hodnôt a tým nemyslím len materiálne veci ako sú zlato alebo diamanty. Ak nebude čo jesť, čo piť a čo dýchať, nepomôže nám ani zlato. Jeden muž pred dvetisíc rokmi povedal: „V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ, ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú.“ Čo si môžeme pod tými pokladmi v nebi predstavovať? Možno vedomosti, schopnosti, skúsenosti a medziľudské vzťahy.