MDŽ

Pred tromi dňami, čiže 8. marca 2014 sa slávil Medzinárodný deň žien. Tento sviatok sa počas komunizmu oslavoval povinne. Uvedomovali si vtedy ľudia, čo to vlastne oslavujú? Mnohé veci majú totiž exoterický aj ezoterický význam. Jeden je určený pre masy a druhý pre zasvätencov.

Ani oficiálny pôvod tohto sviatku nie je istý a môže sa vzťahovať k viacerým udalostiam. Najčastejšie sa uvádza, že je to spomienka na protest šičiek v New Yorku roku 1908. Za medzinárodný sviatok bol Medzinárodný deň žien uznaný v roku 1910, pevný dátum ale ešte nebol vtedy určený. Nasledujúci rok bol tento sviatok prvýkrát slávený v nemecky hovoriacich krajinách 19. marca. Tento dátum bol vybraný kvôli roku 1848, kedy pruský kráľ sľúbil, ale nedodržal volebné právo pre ženy. Dátum 8. marec sa pre MDŽ ustálil až po prvej svetovej vojne.

8. marca 1917 sa totiž v Rusku začala Februárová revolúcia (podľa juliánskeho kalendára 23. februára). Odštartovala ju ženská demonštrácia „za chlieb a mier“ a vyústila až k odstúpeniu cára. V novembri toho istého roku potom prebrali vládu boľševici a skončilo sa to 60 miliónmi mŕtvych, čo je desať krát 6 miliónov.

8. marec v roku 1917 sa podivuhodnou náhodou kryl so židovským sviatkom Purim, a tak to bolo aj 19. marca roku 1848. Sviatok Purim so ženami súvisí. Jeho vznik sa opisuje v biblickej knihe Ester.

Perzský kráľ Asuer (Xerxes I.) raz usporiadal veľkú hostinu pre popredných mužov svojej ríše. Chcel sa pochváliť bohatstvom svojej ríše a veľkosťou svojej slávy. Samozrejme sa tam vo veľkom popíjalo a to malo pre ríšu katastrofálne následky. Opitý kráľ si zaumienil, že sa pred zhromaždenými národmi a veľmožmi pochváli so svojou peknou ženou Vasti. Kráľovná sa však ukazovať pred ožranmi odmietla, čím porušila kráľov príkaz. Či to urobila spontánne kvôli odporu z opilcov alebo jej „poradila“ nejaká dobrá duša, to už asi nezistíme.

Panovník bol týmto odmietnutím ponížený a od svojich mudrcov žiadal radu. Ozval sa Mamuchan, ktorý v tom videl vážne ohrozenie: „Kráľovná Vasti neurazila iba kráľa, ale aj všetky národy a kniežatá, ktoré bývajú po všetkých Asuerových krajinách. Zvesť o čine kráľovnej sa rozšíri medzi všetkými ženami, takže si povedia, aby potupili svojich manželov. Pre takýto príklad si budú manželky všetkých kniežat Peržanov a Médov málo vážiť rozkazy svojich mužov. Preto je kráľove rozhorčenie spravodlivé.“

Kráľovná Vasti bola preto zbavená svojho postavenia a kráľ si mal nájsť lepšiu ženu, ako bola ona. Lepšie by bol urobil, keby do konca života zostal sám. Z celej krajiny zhromaždil krásne mladé panny, z ktorých si mal vybrať novú kráľovnú. On si zo všetkých diev vybral krásnu Edisu. Bola naozaj veľmi pekná, akurát z nejakého dôvodu všetkým zatajila, že je Židovka. Takisto si zmenila meno na perzské Aster. Biblickou verziou tohto mena je Ester, pod ktorým sa krásavica zapísala aj do dejín.

Aster znamená hviezda a vychádza z mena babylonskej bohyne Ištar. Bola to bohyňa lásky, ale i vojny. Bola zosobnením planéty Venuše, ktorej osemročný cyklus vytvára päťcípu hviezdu. Táto hviezda sa stala symbolom komunistického Sovietskeho zväzu.

Cyklus Venuše

Svoj pôvod Ester neprezradila preto, lebo jej to nakázal strýko Mardochej: „Lebo čokoľvek jej prikázal, Ester všetko splnila.“ To, že sa Ester uchádzala o kráľovu priazeň bolo pravdepodobne tiež preto, lebo jej to prikázal Mardochej. Ako sa píše na inom mieste, keď sa Ester modlí k Bohu: „Je ti známe, na čo som donútená, vieš, že mám v ošklivosti odznaky svojej vznešenosti a slávy.“

Mardochej sa zdržoval pri bráne kráľovského paláca, kde si vypočul plány dvoch komorníkov, ktorí chceli zabiť kráľa. Na to, že Perzia bola "neskutočná tyrania", mal nejako priveľa voľného času, že sa mohol flákať pri bráne a špicľovať. Mardochej o týchto plánoch upovedomil kráľa a zachránil mu tak život.

Kráľ potom povýšil istého Amana a vydal príkaz, že sa mu všetci musia klaňať a všetci tento príkaz dodržiavali. Všetci okrem Mardocheja. Podľa Biblie Aman kvôli svojej márnivosti chcel zahubiť nielen Mardocheja, ale aj celý židovský národ. Presvedčil kráľa a pripravil plán na likvidáciu, ktorý bol potom doručený všetkým miestodržiteľom.

Skutočným dôvodom ale nemusela byť Amanova márnivosť, ako sa to snaží prezentovať Biblia, ale vážne obavy o osud jeho vlasti. Tak ako Mardochej odhalil plán dvoch komorníkov, Aman zdá sa odhalil plány Mardocheja. Ako už bolo povedané, Ester sa votrela do kráľovej priazne, na ktorého mala veľký vplyv, pričom všetkým zatajila svoj pôvod. Ona sama pritom na slovo počúvala príkazy Mardocheja.

V prvom Xerxovom liste sa píše: „Hoci vládnem nad mnohými národmi a podrobil som svojej moci celý svet, nijako nechcem zneužívať svoju veľkú moc, ale milosrdne a vľúdne chcem spravovať svojich poddaných, aby svoj život prežívali bez všetkého strachu v tichosti a požívali pokoj, ktorý si prajú všetci smrteľníci. Keď som sa pýtal svojich poradcov, ako by sa to dalo uskutočniť, muž, ktorý múdrosťou a vernosťou vyniká nad ostatných a zaujíma druhé miesto po samom kráľovi, menom Aman, mi oznámil, že po celom okruhu zeme žije roztrúsený nepriateľský ľud, ktorý sa drží iných zákonov a počína si proti zvykom všetkých ostatných národov, opovrhuje kráľovskými nariadeniami a svojou odlišnou povahou ruší svornú jednotu všetkých národov. Keď sme sa o tom dozvedeli a zároveň aj videli, že sa jeden národ v rozpore s celým ľudským pokolením drží prevrátených zákonov a počína si opačne, ako my rozkazujeme, a tým ruší pokoj a svornosť nám podrobených krajín, rozkázali sme, aby všetkých ktorých označí Aman, ich protivníci od koreňa vyničili, teda aj ich ženy a deti.“

Mardochej preto nakázal Ester, aby kráľa obmäkčila. Ester zašla za kráľom a riskovala pritom život, pretože nikto nemohol vojsť ku kráľovi len tak, neohlásený. Kráľ mal na ňu slabosť, a tak sa jej nič nestalo. Kráľa s Amanom pozvala na súkromnú hostinu, kde ich opila a omámenému kráľovi vyjavila svoj pôvod a začala prosiť o svoj život i o život celého svojho národa.

Kráľ jej vyhovel a Amana dal obesiť. Nechal napísať nový list – tak, ako si prial Mardochej, ktorý Židov nielen oslobodzoval, ale dovolil im pozabíjať všetkých svojich nepriateľov aj so ženami, deťmi a celou čeľaďou. Dva dni takto Židia zabíjali a o život prišlo 75 000 mužov, čo je spolu so ženami, deťmi a čeľaďou viac ako 500 000 mŕtvych. To všetko sa udialo len za dva dni. A všetci boli preniknutí náramným strachom pred menom Žid. Vôbec sa tomu nečudujem. Musel to byť poriadny masaker. Oni by 6 miliónový holokaust aj bez plynových komôr stihli za 24 dní!

Čo bolo príčinou tejto katastrofy? Hodiť všetko na Židov je samozrejme najjednoduchšie. No je tu ešte aj velikášstvo, chválenkárstvo, alkoholizmus a slabosť na ženy. Poučíme sa z toho?

Mardochej sa potom dostal na Amanovo miesto a stal sa druhým mužom hneď po kráľovi. Prvým jeho nariadením bolo zvýšenie daní, z čoho mali všetci určite veľkú radosť.

Na pamiatku tejto udalosti sa potom 14. a 15. dňa mesiaca adar začal sláviť sviatok Purim, ktorý je najveselším zo židovských sviatkov. V našom kalendári je to niekedy v marci. V Biblii sa nepíše, že sa sviatok slávi kvôli záchrane Židov, ale preto, lebo v tie dni sa Židia vypomstili na svojich nepriateľoch. MDŽ je teda Medzinárodný deň Židoviek a 8. marca sme oslavovali, a niektorí oslavujú dodnes deň židovskej pomsty a smrť 500 tísíc Peržanov a 60 miliónov obyvateľov Ruska.

Boj za práva žien a za oslobodenie z pod „nadvlády“ mužov sa šíri svetom. Čistou fraškou je to, že symbolom tohto boja sa stala žena, ktorá na slovo počúvala príkazy muža – svojho strýka Mardocheja.