Rok 2012 a koniec sveta

Film 2012 natočený v roku 2009 je výsledkom hystérie, ktorá vznikla v súvislosti s rokom, ktorý sa nachádza v jeho názve. S týmto dátumom je spojený údajný koniec sveta. Koncom sveta a všemožnými katastrofickými filmami nás Hollywood bombarduje už dosť dlhú dobu, čoho sme boli svedkami aj v predošlých kapitolách. Koniec sveta na všetky možné i nemožné spôsoby je ten motív, ktorý sa pravidelne v hollywoodskej produkcii opakuje. Táto hystéria súvisí s koncom mayského kalendára, ktorý má vraj nastať 21. 12. 2012. Film sa mi páčil. Bolo to hlavne preto, že sú tam perfektné výbuchy a tiež narážky na smrť princeznej Diany a prezidenta Kennedyho.

Tentoraz koniec sveta zapríčiňujú obrovské erupcie na Slnku. Tieto spôsobia zmutovanie elementárnych častíc zvaných neutrína, ktoré bombardujú našu Zem. Za normálnych okolností neutrína nemajú žiadnu hmotnosť, s hmotou neinteragujú a bez problémov preniknú cez celú Zem. Nové neutrína však hmotnosť majú a reagujú so zemským jadrom, čo spôsobí jeho zahrievanie. Film vraví, že globálne otepľovanie nespôsobuje činnosť človeka, ale zvýšená slnečná aktivita. Na stretnutí skupiny G8 americký prezident nehovorí, že príde koniec sveta, ale koniec sveta, ako ho poznáme. Svetoví lídri ohrozenie Zeme verejnosti zataja a informujú len najmocnejších a najbohatších ľudí planéty. Tí majú možnosť kúpiť si miesto na modernej Noemovej arche pre seba i svoje rodiny. Zbytok ľudstva má však smolu, čo korešponduje so sloganom z traileru: „Čo spravia vlády pre 6 miliárd ľudí, ak by prišiel koniec sveta?“ Odpoveď je krátka a až nepríjemne jasná: „Nič!“ Umelecké diela sú sťahované z múzeí a nahradzované kópiami, aby si nikto nič nevšimol. Riaditeľ francúzskych múzeí na to príde a chce zvolať tlačovú konferenciu. To už bohužiaľ nestihne. Z televízie sa dozvieme, že zahynul úplnou zhodou okolností pri nehode v tom istom tuneli ako princezná Diana v roku 1997. Ktovie, čo vedela ona.

Začínajú pribúdať zemetrasenia, prílivové vlny a hrozí aj výbuch sopky v Yellowstone. Hlavný hrdina Jackson Curtis je tam práve na výlete s deťmi. Jackson je spisovateľ a je autorom úspešnej knihy Zbohom Atlantída. Je to naozaj vhodne zvolený názov. Vo filme sa nachádza detail ešte na jednu knihu a tou je Moby-Dick od amerického autora Hermana Melvilla, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1851. Ak ju filmári vo filme ukázali, asi to nebude len tak. Obrátim preto k tejto knihe na chvíľu pozornosť, aby ste sa mohli zamyslieť, čo asi tak môže predstavovať.

V knihe účinkujú postavy so zvláštnymi, ako by som to povedal, neamerickými menami – Ishmael, Ahab, Elijah. Hlavným hrdinom je Ishmael, ktorý sa nalodil na veľrybársku loď Pequod. Je to sirota a ako sám vraví, na more sa vydáva preto, lebo sa cíti byť vylúčený z ľudskej spoločnosti. Posádka je taký mix národov a rás. Velí jej kapitán Ahab, ktorý je až chorobne posadnutý veľkou bielou veľrybou Moby-Dickom. Veľryba mu totiž kedysi odtrhla kus nohy a preto sa jej chce za každú cenu pomstiť. Táto jeho posadnutosť nakoniec prinesie skazu jemu aj posádke. Moby-Dick potopí jeho loď a stiahne kapitána Ahaba do hlbín, keď sa zamotá do lana od svojej vlastnej harpúny. Ishmael prežije a zachráni ho loď Rachel.

Teraz sa môžem vrátiť späť k filmu. Jackson sa v parku stretne s bláznivým rozhlasovým redaktorom Charliem, ktorý mu ozrejmí, že hrozí koniec sveta, o čom už dávno vedeli Mayovia, Hopiovia a píše sa o tom aj v Biblii. V roku 2012 dôjde ku konštelácii, pri ktorej Slnečná sústava pretne stred galaxie. Vnútro Zeme sa roztaví a kontinenty sa kvôli tomu začnú posúvať. S touto teóriou prišiel v roku 1958 Charles Hapgood a nazval ju teóriou kontinentálneho posuvu. Charlie tesne pred výbuchom vraví do éteru, že to predznamenáva koniec Spojených štátov a potom aj celého ľudstva. Hovorí, ako oblaky dymu budú zahaľovať do tmy americké mestá, až nakoniec zhasnú svetlá aj vo Washingtone. Frekvencia rádia je 745. Dátum 7.4. je v Amerike 4. júl, čo je ich Deň nezávislosti.

Potom príde najväčší výbuch, aký som kedy vo filme videl. Kalifornia sa prepadne do mora, zemetrasenia sa šíria po celom svete. V Riu de Janeiro sa zrúti známa socha Krista a v Ríme chrám svätého Petra, ktorý pod sebou pochová masu veriacich, modliacich sa na námestí. Nespadne moslimská mešita, ani židovská synagóga, iba katolícky chrám. Hollywood sa znova z nejakého dôvodu zameral len na kresťanské symboly. Americká vláda odletí k arche, ale prezident sa rozhodne zostať vo Washingtone so svojim ľudom a tam aj zahynie. Je to černoch a vo filme vravia, že to je posledný americký prezident. Na Biely dom dopadne lietadlová loď John F. Kennedy, ktorú tam prinesie vlna cunami. Skončí takto nejako aj Barack Obama? Uniknúť pred touto skazou sa podarí aj Jacksonovi s rodinou a s ruským obrom Antonov 500 letia do Číny, kde stavajú archu. Jackson svoju rodinu samozrejme zachráni. Prepašujú sa tam cez nejaké zadné dvierka. Ich ruskí spoločníci však jeden po druhom umierajú. Niekto asi nemá rád Rusov.

Teraz prejdem k ďalšiemu katastrofickému filmu, ktorý však koniec sveta neukazuje. Tým je veľkofilm Titanic režiséra Jamesa Camerona z roku 1997. Prečo ho tu teda spomínam, ak neukazuje koniec sveta? To za chvíľu pochopíte. Lovci pokladov sa snažia vo vraku Titanicu nájsť vzácny diamant. Ten pôvodne vlastnil francúzsky kráľ Ľudovít XVI. Počas revolúcie v roku 1792 sa stratil. Vraj bol osekaný a zbrúsený do tvaru srdca a nazvaný Srdce oceánu. V dnešnej dobe by mal nesmiernu cenu. Ako to býva u Jamesa Camerona zvykom, diamant má modrú farbu. Modrá je dobrá. V trezore, ktorý vylovili z lode však nenašli diamant, ale kresbu mladej ženy so spomínaným diamantom na krku. Mladá žena na obrázku je Rose, teraz už milá babička, ktorá onedlho oslávi 101 rokov. Správu o náleze kresby uvidí v televízii, čo v nej vyvolá spomienky, a preto priletí na výskumnú loď a posádke začne rozprávať svoj príbeh.

Titanic bol považovaný za nepotopiteľnú loď. Jej snúbenec Col Hockley vravel, že by ju nepotopil ani sám Boh. Pre všetkých bol Titanic loďou snov, ale pre Rose bol loďou otroctva, ktorá ju viezla späť do Ameriky, kde sa má proti svojej vôli vydať. Patrí do vyššej spoločnosti, ale je zúfalá zo svojho života. Má dosť večierkov, stále tých istých úzkoprsých ľudí a ich rečí. Smotánka je vo filme vykreslená naozaj zle. Ľudia z tejto vrstvy sú obmedzení, zaujímajú ich len peniaze a to, aby vyzerali navonok slušne. Tomu ja hovorím skrytá závisť. Medzi Rose a jej snúbencom vznikne napríklad roztržka pre Picassa. Rose sa jeho obrazy páčia, ale Col jej odpovie, že z Picassa nikdy nič nebude. Stal sa však z neho slávny maliar a jeho obrazy sa predávajú za milióny. Obmedzenec Col sa zjavne do umenia nerozumie. Pravdu povediac, to že sa z Picassa stane taký slávny maliar, by som v živote nepovedal ani ja. Ak niekto nevie, o koho sa jedná, tak Picasso bol maliar, ktorý maľoval také zvláštne kocky. Niektoré sa mu podarili dokonca tak, že vyzerali skoro ako ľudia. Bol zakladateľom umeleckého smeru, ktorý sa z tohto dôvodu volá kubizmus. Nechápem, čo na ňom ľudia vidia, takže z toho vyplýva, že ani ja sa do umenia nerozumiem. Áno, čestne to priznávam. Zatiaľ som pochopil len rozprávku „Cisárove nové šaty“ od dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Okrem toho ešte viem, že stačí mať pár dobrých a bohatých priateľov na správnych miestach a dokázať sa dá všetko.

Miliónové obrazy Pabla Picassa, ktoré by som nechcel ani zadarmo.

Na jednom posedení projektant lode vysvetľuje, že ju nazval Titanic, aby zdôraznil jej veľkosť, stabilitu a silu. Rose sa ho opýta, či pozná doktora Freuda. Jeho trefné názory na mužov zaujatých veľkosťou, by ho vraj mohli zaujímať. Ako k tomuto poznaniu doktor Freud dospel? Žeby sebareflexiou? Nechápem, ako mal James Cameron, člen slobodomurárskeho rádu vôbec odvahu zaradiť toto do svojho filmu. Vymenujem niektoré zo slobodomurárskych stupňov: Veľký majster architekt, Veľký, vyvolený, dokonalý a vznešený murár, Veľký kňaz, Veľký komandér chrámu, Veľký Škót sv. Ondreja, Veľký inšpektor inkvizítor komandér. Ak by ešte niekto pochyboval, že za Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou stáli slobodomurári, tak teraz vidí, že oni majú všetko veľké. Obmedzený projektant ani netuší, kto to doktor Freud je. Pýta sa: „Freud, kto to je? Je to pasažier?“ Kto je na tom rovnako ako pán projektant a nevie, kto to bol Sigmund Freud, tak nemusí zúfať. O nič dôležité neprišiel. Len pre informáciu poviem, že to bol psychiater, ktorý zastával napríklad názor, že predkovia ľudí zabili svojho otca, potom z neho spravili hostinu a zjedli ho. Zúfalá Rose chce skočiť do vĺn, ale zachráni ju chudobný mladík Jack. Je to tulák, ktorý sa vracia domov do Ameriky. Istý čas trávil aj v Paríži s prostitútkami. Col Hockley sa mu chce odmeniť za záchranu snúbenice a pozve ho preto na večeru. Jack sa ukáže ako milý a vtipný spoločník. Snaží sa vyzerať ako jeden z nich a celkom sa mu to aj darí. Stačilo, že má oblečený pánsky oblek. Prezradí, že lístok na loď sa mu podarilo vyhrať v kartách. Na kohosi poznámku o šťastí Col odpovie, že skutočný muž si šťastie namieša sám. Myslí si teda, že Jackova výhra v kartách bol podvod.

Rose, ako napovedá už jej meno je červenovlasá mladá žena. Pri pokuse o skok do mora má oblečené červené šaty. Aj Rose je teda žena v červenom. Kto je potom Jack?

Rose zistí, že aj Jack je maliar. Prezerá si jeho kresby v skicári a veľmi sa jej páčia. Keďže vtedy o podprahových správach ešte veľa nevedeli a jej sa páči aj Picasso, tak sa tomu ani nečudujem. Rose sa potom vzbúri a začne stále viac času tráviť s Jackom aj napriek nevôli svojej matky a snúbenca. Zbytok filmu je o rozvíjaní ich lásky na pozadí tragédie Titanicu.

Jeden z Jackových obrázkov. Všimnite si gestá rúk. K tomu, čo tieto ruky robia sa radšej nevyjadrujem. Zdá sa, že na filme pracoval aj Tyler Durden.

Majiteľovi spoločnosti White Star Line Josephovi Ismayovi nestačí, že je Titanic najväčšou loďou na svete, ale chce, aby bol aj najrýchlejšou. Kapitán preto nariadi plávať plnou rýchlosťou aj napriek varovaniu pred ľadovcami. To sa im stalo osudným a po náraze s ľadovcom „nepotopiteľný“ Titanic klesol ku dnu hneď na svojej prvej plavbe. Zachránilo sa len 705 pasažierov a členov posádky, pretože na palube nebol dostatok člnov pre všetkých. Rose sa zachránila, ale Jack zahynul v ľadových vodách severného Atlantiku. Hlavný mužský hrdina má podobné meno ako Jake Sully z minulej kapitoly. Obidve mená vznikli skrátením mena Jakub, čo bol starozákonný patriarcha neskôr nazvaný Izrael. Stroskotancov v člnoch zachránila loď Carpathia. Je to názov pohoria, ktoré sa nachádza aj na území Slovenska.

Ďalší obrázok a znovu tie isté satanské gestá.

Šéf lovcov pokladov je dojatý príbehom Rose a uvedomil si, ako bol posadnutý hľadaním diamantu a neuvedomoval si tragické osudy ľudí, ktorí cestovali na lodi. Vraví, že tri roky mal v hlave len Titanic, ale v skutočnosti ho nepochopil a asi ani nepochopí. Ja sa predsa len pokúsim katastrofu Titanicu pochopiť a vysvetliť prečo tento film uvádzam práve teraz, v spojení s filmom 2012. Meno lode vychádza z názvu generácie starších gréckych bohov, ktorí vládli svetu pred Diom a olympskými bohmi. Bolo ich dvanásť a boli to synovia a dcéry boha neba Urana a bohyne zeme Gaie. Syn vládcu Titanov Zeus proti nim povstal a po dlhom desaťročnom boji napokon zvíťazil. Porazených Titanov zvrhol do podsvetnej priepasti Tartaru. Titanic bol stavaný spolu so svojou sesterskou loďou Olympic, no len on klesol do vodnej priepasti Atlantiku. Titani však celkom nevymreli. Niektorí, napríklad Prometheus bojovali na Diovej strane. Prometheov syn Deukalión sa potom stal spoluzakladateľom ľudského rodu.

Titanic sa potopil 15. apríla 1912, čo je presne sto rokov pred magickým rokom 2012. Podľa mňa tak Titanic predstavuje súčasnú ľudskú civilizáciu, úplne závislú od techniky, ktorá sa aj napriek mnohým varovaniam a v honbe za ziskom plaví plnou parou vpred. Aj na lodi boli podobne ako v reálnej spoločnosti tri vrstvy. Proti takému rozdeleniu by som nemal žiadne výhrady, keby každá vrstva pracovala svojim vlastným spôsobom pre blaho celku. V našej spoločnosti to tak samozrejme nie je. Tí, čo ju živia a vytvárajú skutočné hodnoty sú najchudobnejší a mnohokrát len prežívajú zo dňa na deň. Spoločenské vrstvy sa navzájom nenávidia, tí hore opovrhujú tými pod nimi a tí dole zas závidia tým nad nimi. Tri Svätoplukove prúty dnes spolu nedržia. Po náraze ľadovca, keď je už zrejmé, že sa Titanic potopí, sa vo filme odvíja podobný scenár ako v snímke 2012. Pravda sa zatajuje, dôvod je stále ten istý – vraj aby sa nevyvolala panika. Člnov nie je dostatok pre všetkých, a tak tretia trieda nielenže nie je upovedomená o skutočnom stave, ale je dokonca zatvorená v podpalubí, aby sa najprv mohla v pokoji nalodiť trieda prvá.

V skutočnosti ale pri potopení Titanicu mohlo ísť o ľudí bohatých. O rok neskôr, teda v roku 1913 má byť v Amerike prijatý Federálny rezervný systém. Nie každý s ním ale vyjadroval súhlas a na palube lode boli viacerí bohatí a mocní muži, ktorí mali voči tomuto systému výhrady. Potopenie lode mohlo niekomu prísť vhod. Opozícia bola takto nenápadne odstránená. Naproti tomu iní boháči ako J.P. Morgan a Vanderbilt dostali akúsi „predtuchu“ a svoju plavbu zrušili. Či to bolo naozaj takto alebo nie, katastrofa Titanicu by mala byť pre nás výstrahou. Možno by nebolo od veci, ak by sme prinajmenšom znížili rýchlosť a aspoň trochu upravili kurz.

Ja si však nemyslím, že nás v roku 2012 čaká nejaká kozmická katastrofa. Faktom je, že toto obdobie je skutočne výnimočné. Slnečná sústava naozaj pretne stred galaxie, vrcholí jedenásť ročný slnečný cyklus a začína sa tiež vek vodnára. Možno je dokonca pravda, že 21. decembra 2012 sa skončí mayský kalendár. Je toto ale dôvod na paniku? Náš kalendár sa končí 31. decembra každý rok a prichádza potom koniec sveta? Nie, iba sa začne nový rok. To, že mayský kalendár skončí práve v tomto roku je ale diskutabilné. Niektorí odborníci to spochybňujú. Určite si spomínate na podobné predpovede v súvislosti s novým tisícročím v roku 2000, ktoré sa tiež nenaplnili. Bol o tom takisto natočený film Koniec sveta. Diabol sa chystal vystúpiť na zem a opanovať ju. To sa mu síce nepodarilo, ale stihol úplne zdemolovať interiér jedného kresťanského kostola. V roku 2000 sa nič nestalo, ale o rok neskôr spadli dvojičky.

Podľa mňa ide skôr o zámerné vytváranie strachu a odvracanie pozornosti ľudí na budúcnosť a vesmír, aby si nevšímali to, čo sa deje teraz a tu na zemi. Film 2012 až nástojčivo presviedča, že koniec sveta v tomto roku predpovedali takmer všetci, aj Biblia. Ľudia tak automaticky získajú pocit, že keď sa to píše v Biblii, tak to chce Boh, a preto sa to musí stať. Koniec sveta skutočne môže nastať a to aj bez toho, aby vôbec niekto prišiel o život. Môže prísť napríklad nejaká spoločenská zmena, ktorá môže byť pre niekoho naozaj ako koniec sveta. Ak je Hollywood koncom sveta v poslednej dobe posadnutý, možno je to projekcia vlastného strachu elity. No ak sa bojí elita, potom to neznamená, že je to aj náš strach. Mám taký pocit, že elita sa viac bojí nás ľudí, ako nejakej katastrofy. Ako som už spomínal, ja sa prikláňam k názoru, že v súvislosti s rokom 2012 pôjde skôr o nejakú spoločenskú alebo politickú udalosť. Nevylučujem ale, že to môže byť aj naopak. Udalosti na Zemi majú maskovať nejaké kozmické záležitosti. Ako to bude v skutočnosti, zistíme už onedlho a podľa toho sa môžeme poučiť do budúcnosti.