Dan Brown

Vzhľadom na celosvetový úspech a vplyv kníh Dana Browna, nemôžem dielo tohto spisovateľa vynechať. Najväčší ohlas zatiaľ vyvolala jeho kniha Da Vinciho kód. Keďže v názve diela sa nachádza slovo kód, vyvoláva to vo mne súvis so svetom počítačov. O objavení sa vírusu s názvom Da Vinci, ktorý bol vytvorený pre zastierací manéver hovoril film Nebezpečná sieť. Z tohto dôvodu sa pokúsim Da Vinciho kód analyzovať, aby som zistil, aký program to vlastne v sebe obsahuje a čo sa snaží zastierať.

Príbeh sa začína vraždou kurátora Louru Jacquesa Sauniera, z ktorej je podozrivý Robert Langdon. Vyplýva to z odkazu zanechaného pred smrťou samotným Saunierom. Ten však nepoužil Langdonovo meno, aby ukázal na svojho vraha. Má to byť odkaz jeho vnučke Sophie Neuveuovej, aby Langdona vyhľadala. Len tento profesor náboženskej symbolológie (v skutočnosti žiadny takýto odbor neexistuje) jej totiž môže pomôcť odhaliť pravdu o jej rodine. Vyjde najavo, že Sauniere bol hlavou tajnej organizácie s názvom Priorstvo Sionu. Bola založená v roku 1099, jej členmi boli mnohé významné európske osobnosti, ako napríklad Leonardo Da Vinci a za úlohu nemala nič iné, ako chrániť bájny svätý grál. Označuje sa skratkou P.S. a jej znakom je vraj fleur-de-lis.

Fleur-de-lis.

Sophie s Langdonom unikajú polícii a riešia mnohé hádanky zanechané Saunierom, ktoré ich postupne vedú k odkrytiu tajomstva svätého grálu. Pomáha im anglický šľachtic a bádateľ Leigh Teabing. Od neho sa Sophie dozvie, že svätý grál nie je san greal, ale sang real, čiže kráľovská krv. Predstava o kalichu, do ktorého bola zachytená Ježišova krv je len metaforou pre Máriu Magdalénu - jeho manželku, ktorá porodila Ježišovi potomka, čiže jeho krv. Táto pokrvná línia stále existuje a chráni ju po stáročia Priorstvo Sionu spolu s dôkaznými dokumentmi, ktoré získali templári zo zrúcanín Šalamúnovho chrámu. To, že Mária Magdaléna bola Ježišovou manželkou mal zakódovať do svojho diela Posledná večera aj maliar Leonardo da Vinci. Cirkev sa pravdu o Ježišovej línii a úlohe posvätného ženstva symbolizovanom Máriou Magdalénou snaží za každú cenu umlčať. Spochybnilo by to totiž jej dogmu o božstve Ježiša Krista. Za obeť jej padli aj templári, ktorí boli obvinení z odpadlíctva. Vyzerá to tak, že vražda Sauniera je práve dielom cirkvi a jej organizácie Opus Dei, pre ktorú pracuje mních Sílas – albín s bielou pokožkou a vlasmi. Nakoniec však vyjde najavo, že cirkev, Opus Dei i Sílas boli len pešiakmi v hre niekoho iného. Využil ich Leigh Teabing, ktorý sa chce dostať k svätému grálu, aby túto „pravdu“ povedal konečne celému svetu.

Cirkev je síce na konci očistená, ale v knihe sa opisuje ako spiatočnícka organizácia, ktorej išlo hlavne o moc a neváhala kvôli tomu použiť aj tie najhoršie prostriedky. Zatajuje pravdu o Ježišovi a potláča ženy. Vírus Da Vinci teda napáda program s názvom katolícka cirkev. Niekto sa tu očividne snaží rýpať do dna. Len aby nebol nakoniec prekvapený, čo všetko vypláva z bahna na povrch. Keď sa už vyjadrujem v počítačovej terminológii, tak musím uznať, že cirkevný program má v sebe množstvo chýb a bezpečnostných dier. Niektoré je asi nemožné opraviť, pretože boli prehlásené za dogmy, ale neplátajú sa žiadne. Kto potom stojí za týmto útokom? Sú to templári, ktorí sa cirkvi chcú pomstiť, Priorstvo Sionu, alebo nejaká neopohanská skupina? Božstvo Ježiša Krista, ktoré sa snaží kniha spochybniť ale pohanom podľa mňa vadiť nemôže, pretože pohanská mytológia je plná božích synov, ako je napríklad Herakles. Samotní pohanskí bohovia vystupujú na zemi ako normálne ľudské bytosti, majú svojich potomkov a sami sú potomkovia starších generácií bohov. Da Vinciho kód sa nás síce snaží presvedčiť, že prípadné manželstvo Ježiša vyvracia jeho božskosť, no ako ukazuje tento príklad, nie je to vôbec tak. Ak mohol mať Boh svojho syna Ježiša s normálnou ženou, ako to cirkev učí, nechápem, prečo by nemohol mať potomkov so ženou aj Ježiš. Pre cirkev táto téza nepredstavuje fakticky žiadny problém, pretože jej učeniu vôbec neodporuje. Napriek tomu to vyzerá tak, že sa útok podaril, čomu by svedčili podráždené reakcie Vatikánu. Žeby sa nechali takto pekne nachytať? Ak im už neviem z akého dôvodu vadí, že Ježiš mohol mať sex, aj z toho sa mohli ľahko dostať. Ak mohla panensky otehotnieť Ježišova matka, neviem prečo by nemohla týmto spôsobom otehotnieť aj Ježišova žena. Cirkev sa asi viac obávala straty dôvery kvôli údajnému zatajovaniu pravdy, alebo dokumentov, ktoré by mohli ohroziť ďalšie dogmy. Ak by ale takéto dokumenty existovali a niekto ich mal k dispozícii, nezverejnil by ich už? Ježišov potomok je ale oveľa viac politickým ako teologickým problémom, k čomu sa ešte dostanem. Cirkevná reakcia môže mať ale aj úplne opačný dôvod. Ak sa niečo zakáže, automaticky to priťahuje pozornosť. Za svoj obrovský úspech tak môže román vďačiť cirkevnej kritike a odporúčaniu nekupovať ho. Prečo by ale išla cirkev sama proti sebe? Riešenie sa môže nachádzať v ďalšom Brownovom románe Anjeli a démoni, ktorému sa budem takisto venovať.

Opus Dei vyskytujúca sa v knihe je skutočná organizácia upodozrievaná z vymývania mozgov, pochybných praktík pri získavaní nových členov a iných podivností. Nebola však vytvorená práve preto, aby uškodila svojou povesťou cirkvi? Táto možnosť vyvoláva ďalšie nepríjemné otázky, pretože Opus Dei bolo pápežom Jánom Pavlom II povýšené na osobnú pápežskú prelatúru.

Je skutočnou organizáciou aj tajomné Priorstvo Sionu? Autor jeho existenciu v úvode označuje ako fakt, ktorý potvrdzujú nejaké listiny nájdené v knižnici Bibliotéque National. Tieto dokumenty známe ako Les Dossiers Secrets naozaj existujú, ale či to platí aj pre samotné Priorstvo Sionu je už iná vec. Poviem vám jedno tajomstvo. Potomkovia kráľa Svätopluka stále žijú. Ochraňuje ich tajná organizácia Priorstvo Kriváňa, ktorej členmi boli napríklad Matúš Čák alebo Ľudovít Štúr. Keď príde vhodný čas, ukážu sa a obnovia kráľovstvo Veľkej Moravy. Nebudem tajiť, že práve ja som jeho potomok a mám nástupnícke právo, takže sa mi budete musieť všetci klaňať. Chápete kam tým mierim. Je ľahké na papieri vytvoriť nejakú starobylo vyzerajúcu spoločnosť, ako jej členov uviesť nejaké významné osobnosti, aby to vytvorilo potrebný rešpekt. Tieto osobnosti sa k tomu nemôžu nijako vyjadriť, vzhľadom na to, že sú už dávno mŕtve. Taktiež nechápem, prečo by sa spoločnosť, ktorá ochraňuje Ježišovú posvätnú líniu mala volať Prvenstvo Sionu.

Gnostické Filipovo evanjelium opisujúce, že Mária Magdaléna bola Ježišova družka, a že ju bozkal sa naozaj našlo v Egypte. Že ju bozkal na ústa sa len predpokladá, pretože v tomto mieste je papyrus poškodený. To, že Mária Magdaléna bola Ježišovou manželkou možné je a ja sa tomu ani nijako nebránim. Dokazuje to ale existenciu Priorstva? Gnostické tradície alebo dokumenty mohol poznať aj Leonardo Da Vinci a vložiť to do svojich diel, pretože nesúhlasil s ideológiou cirkvi alebo mal s ňou nejaké osobné problémy. Leonardo ani nemusel mať prístup k žiadnym tajným poznatkom. Stačilo, že dobre poznal Bibliu a mohol si tieto závery odvodiť aj sám podľa určitých náznakov. Ani toto však existenciu nejakej tajnej spoločnosti s názvom Priorstvo Sionu nepotvrdzuje. Ak by aj takáto spoločnosť ochraňujúca prípadných Ježišových potomkov existovala, sú na ňu oveľa vhodnejší kandidáti. Myslím slobodomurárov alebo samotných templárov.

Dan Brown vychádza hlavne z knihy Svätá krv a Svätý grál od Michaela Baigenta, Richarda Leigha a Henriho Lincolna. Mená prvých dvoch sú zakódované v mene Leigha Teabinga. Títo dvaja autori dokonca podali na Browna žalobu za plagiátorstvo, ktorá však bola zamietnutá. Ich kniha mala vplyv aj na tvorcov filmu Matrix, čoho sme už boli svedkami. Autori knihy Svätá krv a Svätý grál vychádzajú zo záhady francúzskej obce Rennes-le-Château. Na konci 19. storočia tam miestny kňaz Bérenger Sauniere pri oprave kostola v dutom stĺpe objavil zašifrované dokumenty. Kňaz potom začal míňať značné sumy peňazí, a tak sa autori domnievajú, že dokumenty mali nejakú výbušnú povahu. Rennes-le-Château leží v oblasti, kde pôsobilo náboženské hnutie katarov, vyhladené v 13. storočí križiakmi. Od katarov sa dostanú autori k templárom, ktorí sú doteraz opradení záhadami. Rád templárov založil v roku 1118 francúzsky šľachtic Hugues z Payensu. Po založení prichádzajú do Jeruzalema a usídľujú sa na mieste bývalého Šalamúnovho chrámu. Ich úlohou malo byť starať sa o bezpečnosť ciest a pútnikov. Tento cieľ vyvoláva podozrenia, pretože rytierov rádu bolo len deväť a celých deväť rokov nepriberali nových členov. Po návrate do Európy templári rýchlym tempom získavajú pozemky a moc, čo vyvoláva ďalšie špekulácie. Predpokladá sa, že templári sa dostali k chrámovému pokladu alebo k dokumentom, ktorými mohli vydierať pápeža. Autori potom na základe materiálov postupne ukladaných v Národnej knižnici vyslovujú tézu, že za vznikom templárov stál ďalší rád a tým má byť naše Priorstvo Sionu. To vraj stráži merovejovskú pokrvnú líniu, ktorá má svoj pôvod dokonca u samotného Ježiša. Ten mal byť ženatý s Máriou Magdalénou, ktorá po jeho ukrižovaní aj s jeho dcérou odišla do južného Francúzska. Nakoniec sa dostanú k Pierrovi Plantardovi, údajnému veľmajstrovi Priorstva a vraj poslednému žijúcemu potomkovi merovejovských kráľov. Sú to všetko dosť závažné tvrdenia, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť, a preto na tomto mieste položím zopár otázok.

Existuje organizácia s názvom Priorstvo Sionu?

Ak áno, má skutočne takú povahu, akú uvádzajú autori knihy, alebo je to len výtvor Pierra Plantarda?

Existuje pokrvná línia merovejovských kráľov?

Ak skutočne existuje, je Pierre Plantard jej príslušníkom?

Má táto línia pôvod u Márie Magdalény?

Ak nie, existuje iná rodová línia pôvodom u Márie Magdalény?

Prišla Mária Magdaléna skutočne do Francúzska s nejakými potomkami alebo bez nich?

Bola Mária Magdaléna Ježišovou manželkou a sú teda jej prípadní potomkovia aj Ježišovi potomkovia?

Bol Ježiš Syn Boží alebo len človek, hoci výnimočný?

Sionské priorstvo bolo oficiálne zaregistrované na polícii v oku 1956. Ako správne poznamenávajú autori v knihe, tým sa definitívne potvrdila jeho existencia, ale len v 20. storočí. V minulosti sa síce objavujú zmienky o rádoch s podobným menom, ale nie o Priorstve Sionu. Môže sa jednať o tú istú organizáciu, ale jednoznačne sa to potvrdiť nedá. Zápis v registri podľa môjho názoru nepotvrdzuje ani jeho existenciu v modernej dobe. Aj keď je zaregistrované, dokazuje to nejakú skutočnú aktivitu a nejakých reálnych členov okrem Plantarda a jeho spoločníka markíza de Chérisey? Poďme teda k druhej otázke.

Zaujímavé poznatky o tejto záležitosti sú uvedené v pokračovaní Svätej krvi s názvom Mesiášov odkaz. V nej vychádza najavo falšovanie dokumentov a podpisov a to dokonca aj mŕtvych osôb. Tézu, že merovejovská rodová línia pochádza od Ježiša, Plantard tiež nepotvrdil. Ako uvádzajú autori: „Vyhýbavo konštatoval, že nie sú o tom nijaké doklady. Je to veľmi vzdialená minulosť, bolo to priveľmi dávno. Neexistujú nijaké hodnoverné genealógie. Okrem toho Ježiš mal bratov.“ Sám Plantard priznáva, že zašifrované texty z Rennes-le-Château boli vymyslené v roku 1956 markízom de Chérisey pre krátky televízny program. Boli síce podľa jeho vyjadrenia vytvorené podľa originálov, ale je tomu skutočne tak? Našiel vôbec Sauniere nejaké dokumenty? Tieto dokumenty kňaz údajne našiel v dutom stĺpe. Pozrime sa preto na text rituálneho zaúčania slobodomurárskeho tovariša.

Majster: Čo ste videli vstúpiac do chrámu?
Tovariš: Dva veľké stĺpy.
Majster: Boli teda prázdne?
Tovariš: Áno, z toho dôvodu, aby sa v nich mohli ukryť pracovné nástroje a poklad slúžiaci na zaplatenie učňov a tovarišov.

Autorom Plantard tiež ukázal svoj rodný list, kde mal uvedený šľachtický titul. Keď si potom vyžiadali kópiu jeho rodného listu z obecného úradu, Plantard tam nemal uvedené žiadne tituly. Ani jeho otec sa neuvádzal ako gróf zo Saint-Clair, ale bol označený ako komorník. Plantard sa z toho síce šikovne vymotal, ale keď si to všetko zhrnieme dokopy, nepôsobí vôbec dôveryhodným dojmom. 10. júla 1984 potom poslal Plantard autorom list, v ktorom oznamuje, že sa vzdáva postu veľmajstra v Sionskom priorstve. Ako dôvod uvádza zdravotné a osobné dôvody a objavovanie sa rôznych „falošných alebo sfalšovaných dokumentov“ týkajúcich sa jeho osoby. Najjednoduchšie a najprijateľnejšie vysvetlenie tohto je, že sa jedná o podvod, čo si však autori akosi nechcú pripustiť. To, že ho autori knihy Svätá krv a Svätý grál prehlásili za potomka samotného Ježiša Krista bolo asi aj na neho priveľa, a tak z tejto záležitosti vycúval. Plantard neskôr dokonca stál pred súdom v súvislosti s istou aférou a ohľadom Sionského priorstva vypovedal tak, že to bol len výmysel. Bol to teda len taký žart, alebo upútavanie pozornosti na seba, aby mohol získať kráľovský trón? Ak by to bol len žart, potom prekvapuje množstvo investovanej námahy a času. Druhý dôvod tiež nevyzerá veľmi dôveryhodne. Bol by Plantard taký naivný, aby veril, že vytvorí monarchiu a dostane kráľovský titul na základe tejto vyfabrikovanej záležitosti? Ak sa Priorstvo ukazuje ako moderný výmysel, môžeme rovno zavrhnúť aj ostatné závery a ďalšími otázkami sa už vôbec nezaoberať? To by bolo priveľmi jednoduché.

Existuje potom merovejovská pokrvná línia reprezentovaná Plantardom alebo niekým iným aj keď ju nechráni nijaká tajná organizácia? Pierre Plantard, ani nikto iný neuvolnil žiadne listiny, ktoré by to dokazovali, ani sa nevzniesol nárok na trón. Táto otázka sa teda nedá ani vyvrátiť, ani potvrdiť.

Tie isté argumenty platia aj pre otázku, či existuje spojenie medzi Merovejovcami a Máriou Magdalénou. Žiadne dokumenty neboli sprístupnené, ani hrob alebo telo Márie Magdalény nebolo objavené. V tvrdení autorov ale existuje istá logika. Ak do Francúzska prišla Mária Magdaléna, je možné, že so sebou priniesla aj nejaké informácie o Šalamúnovom chráme. Tieto sa cez jej potomkov dostali až k templárom a tí sa vydali do Svätej zeme, aby niečo z chrámu vykopali. Kruh sa tak uzatvára. Dokázať sa to však tiež nedá. Aj keby Mária Magdaléna naozaj prišla do Francúzska, pochybujem, že bola jediná prisťahovalkyňa z Judey. Údajné informácie sa tak k templárom mohli dostať od niekoho úplne iného. Potom je ale otázne, do akej miery bola krížová výprava kresťanským podnikom. Ohľadom Márie Magdalény vo Francúzsku ale existuje legenda, že tam prišla a priniesla „pravý kríž a grál“. V dedine Les Saintes Maries sa dodnes koná každoročná slávnosť z príležitosti jej príchodu. Kostol v Rennes-le-Château je jej tiež zasvätený a dosť veľký význam má v tejto oblasti aj kult takzvanej čiernej madony. Mária Magdaléna teda do Francúzska naozaj mohla prísť, ale súvis medzi ňou a Merovejovcami sa dokázať nedá. Zaujímavé je, že Merovejovci môžu mať oveľa väčší súvis s našim územím a národom, ako s Máriou Magdalénou. Merovejci sa označovali ako „dlhovlasí králi“. Oskár Cvengroš vo svojej práci Tajné dejiny Slovenska tvrdí, že germánski Markomani, ktorí sídlili na našom území boli v skutočnosti Slovania. Názov tohto kmeňa prekladá ako „vlasatí Maravania“. Marava bolo územie na ktorom neskôr vznikla aj slovanská ríša Veľká Morava. Legendárny Merovej (Merovenian, Merovech, Merovek alebo Meroveus) vychádza buď zo slova matka (mere) alebo z názvu mora, čo je francúzsky mer a latinsky mare. Merovej teda môže byť aj Marevenian, Marevech alebo Marevek. Pôvod tohto mena teda môžeč vychádzať aj z našej Maravy alebo Moravy. Merovenian sa tak zmení na Maraven, Moraven a Merovech na Maravak alebo Moravak. Slovo mer môže byť takisto polatinčené slovanské slovo mir, ktoré sa v menách používa veľmi často. Netvrdím, že je to nejaký stopercentný dôkaz, ale spojitosť medzi Frankami a našim územím existuje. Vodcom prvého historicky známeho štátneho útvaru na našom území bol franský kupec Samo. Za kráľa bol zvolený za zásluhy počas povstania proti Avarom, v čase keď vo franskej ríši ešte panovala dynastia Merovejovcov. Veľkomoravský kráľ Svätopluk I. sa stal dokonca krstným otcom Zwentibolda, ktorý bol synom kráľa východofranskej ríše Arnulfa. Zwentibold pomenovaný po kráľovi Svätoplukovi sa stal neskôr kráľom Lotrinska. S ním sa do Lotrinska dostal aj slovenský dvojramenný kríž, ktorý tam nazvali lotrinský kríž (Croix de Lorraine). Údajný symbol Priorstva fleur-de-lis zase pripomína tri Svätoplukove prúty.

Súvislosť medzi Merovejovcami a Máriou Magdalénou sa teda aspoň zatiaľ nepreukázala. Uvažujme ale, že Mária Magdaléna skutočne mala nejaké deti, či už vo Francúzsku alebo inde. Mohol by byť ich otcom Ježiš? Možno, že áno, ide však o to, aký Ježiš. V Mesiášovom odkaze sa rozoberá hypotéza, že v evanjeliovom Ježišovi splynuli viaceré osoby. Aj Plantard hovoril, že Ježiš mal bratov. Kto z nich bol teda druhom Márie Magdalény? Ježiš kráľ židovský alebo Ježiš Syn boží? Nechajme ale bokom takéto úvahy a zostaňme pri jednom Ježišovi. Autori Mesiášovho odkazu uvádzajú príklady z evanjelií, ktoré potvrdzujú alebo aspoň pripúšťajú myšlienku o manželstve Ježiša a Márie Magdalény. Sami však píšu o kataroch a esejcoch, ktorí boli rozdelení na viaceré stupne. Kým obyčajní členovia žili prakticky normálnym životom, vyššie stupne žili v celibáte. A Ježiša dávajú do súvislosti práve s esejcami. Evanjeliá priamo nevyvracajú, ani nepotvrdzujú, že Ježiš bol ženatý alebo slobodný. Mne osobne manželstvo alebo nejaký Ježišov vzťah nevadí, práve naopak, potešil by som sa tomu. Pripustiť to ako fakt však nemôžem, aj keby som to neviem ako chcel.

Ak by aj bol Ježiš ženatý a mal i deti, dokazuje to, že nemohol mať božskú podstatu? Prečo by to tak nemohlo byť? Pretože Ježiš mal telo? O duši autori nikdy v živote nepočuli? Mali by o nej vedieť, pretože sami písali o gnostikoch, ktorí učili o božských iskrách vteľujúcich sa do určitých ľudí.

Takže keď si to všetko zhrnieme, zistíme, že ani jeden bod nemôžeme na sto percent potvrdiť, ale ani vyvrátiť. Všetko záleží na osobnej viere každého človeka. Jediný bod pri ktorom dokážem zaujať nejaký postoj je existencia Sionského priorstva. Ako som už vravel, ja sa prikláňam k názoru, že je to podvod, aj keby v 20. storočí skutočne existovalo. Je však možné, že potenciál Plantardovho výtvoru chce niekto využiť. Rovnako možné je, že Plantard je len nastrčená osoba a Priorstvo slúži len ako zástierka pre nejakú inú skupinu, držiacu sa v úzadí. Pýtam sa preto, či sú autori Svätej krvi a Svätého grálu skutočne nezávislí bádatelia, alebo patria k nejakej skupine či organizácii? A čo Dan Brown? Vezie sa len na už vytvorenej vlne, alebo je do celej záležitosti aj nejako inak zaangažovaný? Ak existuje takáto skupina, ide jej len o hľadanie pravdy, alebo sú za tým aj nejaké ďalšie záujmy? Úlohou týchto pánov je možno predniesť tému monarchie verejnosti a súčasne odviesť jej pozornosť od skutočného cieľa k Merovejovcom.

Cirkvi bolo vyčítané, že jej išlo hlavne o moc a ja si myslím, že politické a mocenské pozadie má aj táto záležitosť. Aby som ozrejmil svoj postoj, uvediem citát z knihy Svätá krv a Svätý grál: „Ak by už bolo ich postavenie v Palestíne skonsolidované, kráľovská tradícia pochádzajúca od Godefroya a Balduina by pravdepodobne dala najavo svoj pôvod. V takom prípade jeruzalemský kráľ by prevýšil všetkých európskych panovníkov a jeruzalemský patriarcha by nahradil pápeža. Jeruzalem, ktorý by nahradil Rím, stal by sa skutočným hlavným mestom kresťanstva a azda aj oveľa viac ako kresťanstva. Ak by totiž Ježiša uznali za smrteľného proroka, za kňaza-kráľa a legitímneho vládcu z Dávidovho rodu, mohli by ho akceptovať aj moslimovia a Židia.“ Ďalšia citácia bude z knihy Mesiášov odkaz: „Čo by to znamenalo pre súčasný Izrael a rovnako pre kresťanstvo a judaizmus, ak by sa – na základe záznamov alebo iných dokladov z jeruzalemského chrámu Ježiš ukázal ako mesiáš? A to nie ako mesiáš neskoršej kresťanskej tradície, ale ako mesiáš očakávaný obyvateľmi Palestíny pred dvetisíc rokmi – ako človek, ktorý bol pre svoj národ právoplatným kráľom, ktorý sa oženil, splodil deti a možno vôbec nezomrel na kríži? Nevyvrátilo by to základy dvoch najväčších svetových náboženstiev a azda aj základy islamu? Nevymazalo by to jediným ťahom rozdiely medzi judaizmom a kresťanstvom, alebo aspoň antipatiu voči islamu?

Takže nejde tu o nič menšie ako o snahu ustanoviť jeruzalemského kráľa, ktorý by vládol kresťanom, židom a moslimom. Z akého dôvodu sme potom odstránili na základe hesla „Sloboda, rovnosť a bratstvo“ európskych monarchov? Žeby problém nebol v tom, že to boli králi, ale že to boli európski králi? Prečo boli ale niektoré kráľovské rodiny, ako napríklad anglická ponechané? Mne síce králi vôbec nechýbajú, ale ak by sa kvôli nejakej archetypálnej potrebe, ako to píšu autori, mala zaviesť európska monarchia, prečo nevybrať niekoho z existujúcich kráľov? Prečo nie Habsburgovcov, ktorí nám už raz panovali? Ďalej nechápem, prečo by mal jeruzalemský kráľ, hoc aj z Ježišovho rodu prevýšiť európskych panovníkov! Autori si tuná sami sebe odporujú. Ježiš je totiž v súčasnom kresťanskom ponímaní univerzálna postava, ale keď uznáme to, čo sa snažia presadiť autori, že Ježiš je obyčajný človek, hoci aj z kráľovského rodu, stane sa len lokálnou záležitosťou – židovským kráľom. Z akého dôvodu by mal tento kráľ vládnuť celej Európe alebo dokonca svetu? Pretože pochádza z rodu Šalamúna a Dávida? To boli ale zase len obyčajní ľudia a Židia. Poďme sa však na nich pozrieť bližšie. Šalamún mal vytvoriť veľké, mocné a nesmierne bohaté kráľovstvo. Takéto kráľovstvo ale nemohlo uniknúť vtedajším veľmociam, ako bol napríklad Egypt. O tomto kráľovstve alebo aspoň o Šalamúnovi, okrem záznamu v Biblii, ale nie je nikde ani len zmienky. V príbehu o jeho otcovi Dávidovi sa zas objavujú zvláštne nezrovnalosti. Keď bol ešte kráľom Saul, posadol kráľa zlý duch od Pána. Saul hľadal pomoc, a tak mu sluha poradil Dávida slovami: „Je to mocný hrdina, bojovník, vyzná sa v reči, má postavu a Pán je s ním.“ Saulovi sa Dávid zapáči, a preto pošle jeho otcovi Izaimu odkaz: „Nech ostane Dávid v mojej službe, lebo našiel milosť v mojich očiach!“ Keď sa Dávid rozhodne postaviť Goliášovi, hovorí mu Saul niečo úplne iné: „Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním. Veď si chlapec, on je však bojovník od mladi!“ Po začatí boja s Goliášom už dokonca Dávida nikto nespoznáva: „Keď Saul videl Dávida kráčať proti Filištíncovi, spýtal sa vojvodcu Abnera: Abner, čí syn je tento chlapec? Abner odpovedal: Ako žiješ, kráľ, neviem!“ Toto však zďaleka nie je všetko. Táto biblická bájka je totiž v skutočnosti okopírovaný príbeh egyptského kráľovského hodnostára Sinuheta. Pozrime sa ešte, aký má názor na kráľovský post sám starozákonný boh: „Potom Samuel zvolal ľud k Pánovi do Masfy a prehovoril k synom Izraela: Toto hovorí Pán, Izraelov Boh: Ja som vyviedol Izrael z Egypta a vyslobodil som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých kráľovstiev, ktoré vás utláčali. Vy ste však dnes opovrhli svojim Bohom, ktorý vás vyslobodil z každého nešťastia a z každej úzkosti. A povedali ste: Nie! Ale kráľa ustanov nad nami!“ Podobne, ani naši predkovia, až na zopár výnimiek z neskoršej doby, nemali kráľov, ale kniežatá. Je to naozaj pekné pokrytectvo. Na jednej strane nám vymývajú mozgy s rovnosťou, s tým, že genetika nemá význam a všetko je záležitosťou prostredia a odrazu sa máme klaňať nejakej pokrvnej línii!

K názoru, že Priorstvo Sionu je zastierací manéver dospeli aj historici Lynn Picknetová a Clive Prince, ktorí sa Sionským priorstvom podrobne zaoberajú vo svojej knihe Odhalenie Sionu. Všimli si, že v celej Plantardovej hre, kde všelijako kľučkoval a menil svoje vyjadrenia, existuje jeden princíp, ktorý sa nemenil. Je to ideál zjednotenej Európy, ktorý sa nachádza aj v skorších Plantardových projektoch – v ráde Alfa Galates a časopise Vaincre. Autori dospejú k záveru, že za všetkým je ezotericko-politické hnutie nazvané synarchia, ktoré sformuloval Francúz Joseph Alexandre Saint-Yves, markíz d´Alveydre. Jeho hlavným cieľom bolo ustanoviť prísne hierarchický spoločenský systém, v ktorom má každý stanovené svoje miesto. Toto miesto v spoločnosti sa v žiadnom prípade nesmie zmeniť. V tomto systéme samozrejme musí aj niekto vládnuť. Táto funkcia náleží na to predurčenej osvietenej elite, ktorá je v priamom kontakte s duchovnou inteligenciou ovládajúcou vesmír. Vidíte dobre, toto hnutie vychádza zo špiritizmu – z kontaktov s duchmi! Nebudem riešiť, či je tento kontakt skutočný alebo si ho len vymysleli, aby si vytvorili zdanie autority. Ja si myslím, že kontakt naozaj majú, aj keď to vyzerá byť na prvý pohľad absurdne. V tom, ako toto vládnutie dopadne, mám ale úplne jasno. Pre pochopenie stačí len pozorovať správanie malých detí. Deti si neuvedomujú zodpovednosť za svoje chovanie a prevláda u nich egoistické správanie. Všetko je moje. Chcem toto aj tamto. Keď nedostanú, čo chcú, potom je zle. Deti chcú byť stále prvé, niekedy aj za každú cenu. Ja chcem vyhrať, ja som najlepší. Sú vystrašené z toho, že okolo nich sú samí veľkí ľudia, a tak chcú byť aj oni veľké. Popierajú preto skutočnosť - ja nie som malý, ja som veľký. Odvolávajú sa na nejakú vyššiu autoritu. Počkaj, príde môj ocko a zbije ťa. Keďže majú ešte málo skúseností, tak veria všetkému, čo im hocikto nahovorí. S deťmi sú stále nejaké problémy a vedia narobiť poriadne zmätky. Také sú proste deti. Čo s nimi? Zabiť deti pretože neposlúchajú? Alebo ich poriadne zrúbať palicou? Deti potrebujú hlavne správnu výchovu. Čo sa však stane ak deťom niekto nahovorí, že oni sú tí najlepší, najmúdrejší a mali by prebrať vládu? Čo by sa asi tak stalo, ak by deti dostali prístup k moci a k zbraniam o ktorých sile nemajú ani potuchy? Každý si vie predstaviť, ako by to asi dopadlo. Aby z tohto dôvodu skutočne neprišiel otec a po neúspešných pokusoch o dohovor ich neprepásal poriadne remeňom. Podobne naša „elita“ sa ako malé decko nakontaktovala na nejakých „duchovných vládcov vesmíru“, o ktorých ani netuší ako vyzerajú, aké majú záujmy, ani kto to vlastne sú a na základe toho chcú vládnuť svetu.

Európska únia sa skutočne vytvorila a preberá na seba čoraz väčšie kompetencie. V roku 1982, v čase vydania knihy Svätá krv a Svätý grál alebo ešte pred pár rokmi však predstava európskeho kráľovstva vyzerala absurdne. Dnes je ale Európska únia na pokraji krachu a ktovie, k čomu sa ešte môže situácia vyvinúť. Ak by únia padla, môže sa prísť s vysvetlením, že nemala v sebe duchovné jadro, a tak je nevyhnutné vytvoriť funkciu kňaza-kráľa, ktorý bude vytvárať spojenie s Bohom. Problém kráľa z Ježišovho alebo Dávidovho rodu nie je ale podľa mňa žiadna banalita. So židovským kráľom totiž prichádza i židovský zákon a s ním aj obriezka. Ďakujem, ale neprosím. Baigent a Leigh apelujú u čitateľov nie na rozum, ale na nejaké hlboké archetypálne potreby. Pstruhy sa chytajú na mušky, čo sú pre nich archetypálne potreby, muškami sa prirodzene živia. Ak však pstruh nebude rozlišovať a bezhlavo skočí na takúto lákavú návnadu, vieme, kde nakoniec skončí. Tak sa nenechajme nachytať, ak by skutočne prišlo k takýmto pokusom.

Anjeli a démoni sú predchodcom Da Vinciho kódu. U nás sa však objavili až v roku 2004 po jeho vydaní. Základná schéma knihy je veľmi podobná jej pokračovaniu. Na jednej strane je znovu nie veľmi dobre vykreslená cirkev a na strane druhej tajná spoločnosť. Tentoraz sú to ilumináti. Zobrazenie Ježiša Krista v Da Vinciho kóde, ktoré mnohých tak prekvapilo je však úplne nič v porovnaní s Anjelmi a démonmi. Kto čítal túto knihu, asi bude tvrdiť, že Ježišom sa vôbec nezaoberá. Tak sa to navonok naozaj zdá, ale Ježiš Kristus je v skutočnosti jednou z hlavných tém tohto diela.

Profesor Robert Langdon aj tu rieši vraždu. Jedná sa o smrť fyzika a zároveň kňaza Leonarda Vetru, ktorý pracoval v európskom CERNe. Pomocou urýchľovača skúma elementárne častice a jeho snom je zjednotiť vedu s náboženstvom. Podľa Dana Browna totiž od počiatku dejín existoval hlboký rozpor medzi vedou a náboženstvom. Neviem, čo autor myslí pod termínom „počiatok dejín“, ale tento rozpor je pomerne nedávnou záležitosťou. V skoršej minulosti totiž nič také, ako veda a náboženstvo ani neexistovalo. Kňazi boli zároveň služobníci boha, vedci i liečitelia. Prečo potom vzniklo takéto rozdelenie? Žeby kvôli heslu „rozdeľuj a panuj“?

Leonardovi Vetrovi sa podarilo vytvoriť z energie hmotu a potvrdiť tým stvorenie sveta podľa knihy Genezis. Nevytvoril však len hmotu, ale podľa základnej symetrie aj antihmotu. K časticiam hmoty totiž existujú antičastice, čo sú rovnaké častice, len s opačnými elektrickými a magnetickými vlastnosťami. Ak sa častice hmoty stretnú s časticami antihmoty, anihilujú sa a vznikne opäť čistá energia v podobe svetla. Aj nepatrné množstvo antihmoty tak dokáže uvolniť obrovskú energiu. Jeden gram antihmoty má silu ako atómová bomba zhodená na Hirošimu. Autor si preto v úvode kladie otázku, či bude antihmota záchranou zeme, alebo naopak tou najstrašnejšou zbraňou. Mŕtvy vedec má na hrudi vypálený znak „illuminati“ a preto riaditeľ CERNu privolá k prípadu odborníka na symboly Langdona. Znak má podobu ambigramu. Znamená to, že sa dá čítať rovnako, aj keď sa otočí o 180°. Ambigramy nachádzajúce sa v knihe vytvoril John Langdon, ktorého meno použil autor pre svojho hlavného hrdinu. Dan Brown vysvetľuje, že ilumináti vyznávajú dualitu a symetriu a práve preto bol použitý ambigram. Vraj sú pre nich veľmi významné čísla 5 (pentagram) a 2. Zrejme preto sa tak často vo filmoch vyskytuje číslo 11 (1 + 1 = 2).

Privolaný Langdon riaditeľovi vysvetlí, že ilumináti boli tajné spoločenstvo vedcov, ktoré vzniklo ako reakcia na potlačovanie vedy cirkvou. Nazvali sa Osvietení – Illuminati. Ich vodcom bol vraj Galileo Galilei, ktorý odmietal používanie násilia. Postupom času sa ale stali vzhľadom na neustále prenasledovanie omnoho temnejšími. Temní osvietení, to je vskutku jedinečné slovné spojenie. Zaprisahali sa, že jedného dňa povstanú a pomstia sa katolíckej cirkvi. Je pravda, že cirkev potláčala vedu a zabíjala ľudí. Jednalo sa však hlavne o kacírov, takzvané čarodejnice, babky bylinkárky a jedincov s rôznymi „nadprirodzenými“ schopnosťami. Pokiaľ však ide o vedcov, ja viem len o jednom – Giordanovi Brunovi, ktorý bol upálený. Aj ten bol podľa mňa viac filozofom ako vedcom. Pozrime sa ale teraz aj na vedu. So svojim „rozumom“ vytvorila viac problémov, ako ich sama vyriešila. Vedci síce nikoho priamo nezabíjali, ale dali mocným do rúk zbrane, ktoré majú na svedomí určite viac životov, ako inkvizícia. Zem je znečistená a atómových hlavíc existuje toľko, že ju môžu poľahky zničiť. Veda takisto odmieta všetko, čo odporuje jej dogmám a potlačuje vedcov s nekonvenčnými názormi. Ja si myslím, že od cirkvi sa až tak veľmi nelíši.

Tí ilumináti, ktorí prežili čistky, utiekli z Ríma a vstúpili do inej tajnej spoločnosti – do bratstva bohatých bavorských kamenárov, ktorí si vraveli slobodomurári. Ilumináti postupne preberali v slobodomurárskych lóžach vedúce miesta a využívali celosvetovú slobodomurársku sieť na šírenie svojho vplyvu. Dostali sa aj do Ameriky, kde zakladali banky, univerzity a priemyselné podniky, pomocou ktorých financovali svoje úsilie na dosiahnutie konečného cieľa. Tým má byť vytvorenie jediného zjednoteného svetového štátu – svetského Nového poriadku sveta.

Hnutie, ktoré dominovalo osemnástemu storočiu sa nazývalo osvietenstvo. V histórii aj pred tým existovalo viacero skupín, ktoré sa označovali ako ilumináti a ťažko povedať, či medzi nimi existovalo nejaké skryté spojenie. Žiadna z nich ale nebola vedeckého zamerania, ani nemá svoj pôvod v Ríme 16. storočia, ako to uvádza Dan Brown. Najznámejšiu z týchto skupín – bavorských iluminátov založil 1. mája 1776 profesor cirkevného práva Adam Weishaupt, ktorého vychovávali jezuiti. Ilumináti boli teda založení v osemnástom storočí, v ktorom existovalo už pred tým hnutie zvané osvietenstvo. Vieme už, že číslo 18 je kódom pre číslo šelmy, ktoré je 666. V roku 1785 ich bavorská vláda pre isté podozrenia spolu s ostatnými tajnými spolkami zakázala. Posla iluminátov potom na ceste z ich zhromaždenia zabil blesk, a tak sa do rúk polície dostali kompromitujúce dokumenty, ktoré podozrenia potvrdili. Existujú aj také názory, že tento opis iluminátov je len výsledkom práce cirkevných a protislobodomurárskych skupín. Ilumináti boli teda zrušení, znamená to ale, že aj skutočne prestali existovať? Názor si musí urobiť každý sám a určitým vodítkom mu môžu byť udalosti, ktoré sa dejú vo svete.

Nový svetový poriadok sa podľa Langdona má opierať o vedecké osvietenie. Oni to nazvali luciferským učením. Langdon vysvetľuje, že cirkev chápe Lucifera ako narážku na diabla, ale bratstvo vraj trvá na tom, že názov Lucifer sa chápe v doslovnom latinskom zmysle ako svetlonoš – illuminator. Ako je to ale v skutočnosti? Apoštol Pavol vraví, že sám satan sa tvári ako anjel svetla, zrejme dobre vie, prečo to hovorí. Máme tu teda dve protikladné tvrdenia. Ako zistíme pravdu? Nápovedou môže byť Biblia. Lucifer je vraj nositeľ svetla. Slnko svieti na všetkých rovnako, bez ohľadu na národnosť, rasu alebo dobro, či zlo. Aké svetlo prináša tento svetlonoš - Lucifer môžeme vidieť v knihe proroka Izaiáša: „Vstaň, zasvieť, veď prišlo tvoje svetlo a sláva Pánova sa zaskvela nad tebou! Lebo, hľa, tma pokrýva zem a temnota národy, ale nad tebou sa zaskvel Pán a jeho sláva sa zjavila nad tebou. Národy prichádzajú k tvojmu svetlu a králi k žiare, čo ti vzišla. Zdvihni si vôkol oči a pozri, všetci sa zišli, prišli k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a dcéry ti z kraj sveta povstanú. Vtedy uvidíš a zažiariš, triasť a šíriť sa ti bude srdce, veď sa k tebe obráti bohatstvo mora, poklady národov prídu k tebe.“ (Iz 60,1-5) Tento svetlonoš neprináša svetlo pre všetkých, ale len pre vyvolených. Pre všetkých ostatných má tmu.

Toto sú ale všetko len sľuby. Osvietení môžu dopadnúť nakoniec najhoršie zo všetkých. Príklad si môžeme zobrať z mafie. Dajme tomu, že mafián chce ovládnuť nejaký podnik. Na tento účel použije takzvaného bieleho koňa. Najlepšie sa na tento účel hodí osoba hlúpa alebo aspoň poriadne naivná, ale s čo najvyššími ambíciami. Táto osoba si potom chvíľu užíva plat, dobré postavenie a vyvyšuje sa nad podriadenými. Všetko sa však skončí, keď mafián na meno tejto osoby naberie úvery a vytuneluje podnik. Ten sa potom možno dostane do bankrotu a zamestnanci možno prídu o prácu, ale kôň skončí zakopaný niekde v lese. Ilumináti predurčení pre svoju osvietenosť k vláde akosi nevidia, že na nich samotných sa používajú rovnaké triky, ako používajú oni na ľudí, a že aj oni sú ovládaní. Všimnime si ale, že takáto nastrčená figúrka sa spája s bielou farbou. Ako takú perličku ešte uvediem, že najväčší nacistický vyvražďovací tábor sa volal Osvienčim. Žeby malo toto miesto a udalosti s ním spojené nejakú súvislosť s iluminátmi?

Vedcovi okrem vypálenia znaku vrah ešte aj vylúpol oko. Nebolo to však kvôli zhanobeniu. Oko bolo potrebné na vstup do laboratória, ktoré bolo chránené skenerom očnej sietnice. Ako vravel riaditeľ, chýbajúce oko slúži vyššiemu účelu. Je to narážka na oko egyptského boha Hora, alebo oko boha Ra. Toto oko sa nachádza v trojuholníku nad chýbajúcim vrcholom pyramídy na Veľkej pečati, zobrazenej na jednodolárovej bankovke. Oko v trojuholníku používajú slobodomurári, je ale tiež aj znakom iluminátov. Pod pyramídou na bankovke sa nachádza nápis NOVUS ORDO SECLORUM, čo znamená „Nový poriadok sveta“. Nad pyramídou je zase nápis ANNUIT COEPTIS, ktorý sa dá preložiť ako „On podporoval naše konanie“. Ak si k pyramíde prirobíme ďalší obrátený trojuholník tak, aby vznikla Dávidova hviezda, vrcholy trojuholníkov budú mieriť k písmenám, ktoré vytvoria slovo „MASON“, čo je v angličtine murár.

V symbolike bankovky sa tiež veľmi často nachádza číslo 13. Pyramída má trinásť stupňov. Po trinásť písmen majú nápisy ANNUIT COEPTIS a E PLURIBUS UNUM („Z mnohých jeden“), trinásť pruhov je na štíte pred orlom, trinásť lístkov a plodov je na olivovej ratolesti a trinásť šípov drží orol v pazúroch. Trinásť hviezd je tiež na Dávidovej hviezde nad orlom. Na pyramíde je latinskými číslicami zobrazený dátum MDCCLXXVI. Keď z neho vylúčime prvé, štvrté a siedme písmeno dostaneme DCLXVI, čo je 666. Zostane nám MCX, čo je 1110. Ak si zostrojíme Pytagorov pravoúhly trojuholník s pomerom strán 3 ku 4 ku 5 tak, aby jedna odvesna mala 666 dielov, potom prepona bude mať 1110 dielov. Ďalšia odvesna bude mať rozmer 888 dielov. Ak sa číslo 666 zvykne spájať s diablom, tak sa 888 spája s Ježišom. Meno Ježiš je po grécky Iησους a jeho číselná hodnota je 888. V niektorých starovekých jazykoch ako napríklad gréčtina alebo hebrejčina má každé písmeno svoju číselnú hodnotu. Využíva to aj kabala na podrobnú analýzu svätých písem. Táto kabalistická metóda sa nazýva gematria. Pôvodný dátum na bankovke, čiže rok 1776 nie je len rokom prijatia Deklarácie nezávislosti, ale aj rok vzniku bavorských iluminátov.

Vrahom Leonarda Vetru bol arabský asasín, ktorého kontaktoval neznámy muž. Predstavil sa ako Janus, tvrdil mu, že je predstaviteľom iluminátov a ponúkol mu účasť na pomste spoločnému nepriateľovi – cirkvi. Ukradnutú antihmotu asasín umiestni niekde vo Vatikáne a jeho predstaviteľom oznámi, že každú hodinu zabije pred očami televíznych kamier jedného zo štyroch unesených kardinálov, čo má byť odplata za štyroch zabitých iluminátov. Nakoniec presne o polnoci má vybuchnúť antihmota, ktorá vymaže Vatikán z povrchu zeme.

Robert Langdon aj tu lúšti odkazy a hľadá miesta dávnej cesty osvietenia, ktorú vytvorili ilumináti, aby naviedli prípadných záujemcov o vstup do rádu k svojmu chrámu. Existujú štyri takéto body, ktoré symbolizujú štyri základné živly – zem, vzduch, oheň a vodu. Langdon nájde postupne všetky štyri miesta, ale bohužiaľ neskoro a kardináli sú zabití. Robert sa snaží pochopiť toto počínanie a príde nato, že účelom terorizmu je vyvolať hrôzu a strach, ktoré podkopávajú dôveru v existujúce zriadenie. Terorizmus nie je prejavom hnevu, ale je to politická zbraň. Aký je potom účel takzvaného moslimského terorizmu a komu vlastne slúži? Langdon si tiež kládol otázku, ako by asi kresťania po celom svete reagovali, keby pred sebou videli ležať kardinálov ako zohavených psov. Ak pred osídlami satana neochráni viera ani kňazov, ako to asi vyzerá s vierou ostatných ľudí? Ak by sa podobná situácia skutočne udiala, nevyvolala by masové odpadnutie od viery? O niečom takom vraj hovorí aj tretie fatimské tajomstvo.

Tento masaker v knihe prebieha akurát počas voľby nového pápeža. Starý pápež neočakávane zomrel a vládu nad Vatikánom dočasne preberá jeho komorník – camerlengo Carlo Ventresca. Antihmotu sa nájsť nepodarí. Je už takmer polnoc, keď tu náhle camerlengo dostane odkaz od samotného Boha. Tento odkaz znie: „Na tejto skale postavím svoju cirkev.“ Langdon nechápe, čo to má vlastne znamenať, a tak mu camerlengo vysvetľuje: „Ilumináti umiestnili svoj ničivý nástroj k uholnému kameňu cirkvi. K základom. K samotnej skale, na ktorej bol tento chrám vybudovaný. A ja viem, kde mám tú skalu hľadať.“ Antihmota je pod chrámom svätého Petra v jeho hrobke. Dan Brown píše, že uloženie antihmoty v samom jadre kresťanstva – doslovnom i obraznom zmysle – bolo aktom, ktorým dávali ilumináti najavo svoj vzdor. Bol to symbol ich konečnej infiltrácie. Preniknutie do srdca kresťanstva. Aký obrazný zmysel tu ešte autor spomína? Za chvíľu sa dozvieme.

Camerlengo antihmotu nájde a vo vrtuľníku vynesie vysoko do vzduchu. Antihmota vybuchne, ale Vatikán je zachránený. Všetci ľutujú chudáka camerlenga, ktorý sa obetoval za Vatikán i zhromaždených veriacich. Ten sa však zázračne objaví živý a zdravý. Ukáže sa ale, že zázrak to nebol a všetky tieto udalosti boli zosnované samotným camerlengom, ktorý chcel prebrať ľudí z ich apatie a prebudiť v nich znovu vieru v Boha. Inšpiráciu našiel u Ježiša, ktorý otvoril ľuďom oči dvoma nástrojmi. Hrôzou a nádejou. Svojim ukrižovaním a svojim vzkriesením. Za ilumináta Janusa sa vydával sám Carlo Ventresca a arabského asasína len zneužíval na špinavú robotu. Nakoniec to vyzerá tak, že ilumináti sú len výmysel a filmový reportér, ktorý o nich prinášal fantastické správy vyzerá ako hlupák. Zdá sa, že práve o tom nás chce autor presvedčiť. Neviem ale, prečo mám ten pocit, že súčasne ukazuje ich silu, akoby chcel varovať alebo zastrašovať.

V súvislosti s camerlengom vyjdú najavo ešte ďalšie veci. Aj starého pápeža má na svedomí on. A bol to jeho vlastný otec. Dan Brown tu robí narážku na podozrivú smrť pápeža Jána Pavla I. v noci z 28. na 29. septembra 1978. Autor sa teda pohráva s myšlienkou, že pápež bol zavraždený a vinníkom je camerlengo. Po smrti Jána Pavla I. sa stal camerlengom štátny tajomník Jean Villot, ktorý okamžite odstránil všetky pápežove osobné veci. Bol pápežovým vrahom on?

Otec knižného camerlenga sa ešte ako mladý kňaz zaľúbil do jednej rehoľnice. Obidvaja túžili po dieťati a vďaka vede a umelému oplodneniu ho mohli mať bez toho, aby porušili svoju prísahu Bohu. Rehoľnica sa volala Mária a Carlo bol tak výsledkom nepoškvrneného počatia. Carlo Ventresca je teda metaforickým zobrazením Ježiša Krista. Ján Pavol I., keď ho našli mŕtveho, mal podľa oficiálneho vyjadrenia Vatikánu v rukách nábožnú knihu Napodobňovanie Krista (De imitatione Christi) a presne o to v tejto knihe Dana Browna ide. Matka Carla Ventrescu bola tiež Mária, bol počatý bez poškvrny, vyzeralo to, že zomrel, ale objavil sa živý. Dan Brown, keďže camerlenga použil ako metaforu pre Ježiša teda tvrdí, že Ježišovo ukrižovanie a zmŕtvychvstanie bolo vlastne zinscenované. V Da Vinciho kóde sa písalo, že Ježiš bol ženatý s Máriou Magdalénou. Dobre. V tejto knihe sa zase píše, že ukrižovanie bolo len také divadlo. No dobre. To však zďaleka nie je všetko. Podľa činov camerlenga vyplýva, že autor považuje Ježiša Krista za vraha. A to je už dosť silná káva. Camerlengo bol zodpovedný za smrť deviatich ľudí a sám zabil svojho vlastného otca. Robert Langdon to komentuje hrôzostrašne znejúcimi slovami: „Som si istý, že za jeho hriechy sa mu dostane náležitá odplata.“ Neviem, ako to Dan Brown vlastne myslí, či tým otcom myslí starozákonného boha, alebo nejakú pozemskú osobu a z čoho vlastne vychádza. Z vraždy bol Ježiš možno obvinený už vo filme Útek z väznice Shaw Shank, teda ak postava Andyho predstavovala jeho. Tam sa ale nakoniec ukázalo, že bol nevinný. Teraz už asi chápete, čo to znamená, ak si za camerlenga dosadíme Ježiša Krista. Dan Brown tu už neútočí len na cirkev, ale na samotné srdce kresťanstva. Základom cirkvi a uholným kameňom, pri ktorom je umiestnená bomba tak asi nebude apoštol Peter, ale sám Ježiš.

Ide tu o skutočný boj dvoch skupín – cirkvi a nejakej tajnej organizácie, alebo je to len snaha o odstránenie bieleho koňa, ktorý už vykonal svoju úlohu? Je cirkev alebo celé kresťanstvo trójskym koňom, ktorý sa azda vymkol z pod kontroly? Dan Brown vytvára zdanie, že ilumináti infiltrovali cirkev len pomerne nedávno. Nemôže to byť ale tak, že ju sami vytvorili? Pod pojmom ilumináti teraz nemyslím bavorských iluminátov. Zamýšľal to takto sám Ježiš, alebo jeho osoba a učenie boli len zneužité? Pri analýze filmov som sa stretol s témou, ktorá zobrazuje ako stvorenie bojuje proti svojmu stvoriteľovi. Toto môže byť jej vysvetlením. V snahe o ovládnutie sveta „ilumináti“ vytvárajú rôzne skupiny, ktoré sa pravidelne obracajú proti nim samotným, a tak musia „ilumináti“ bojovať so svojimi vlastnými výtvormi. Cirkevný biely kôň by sa už možno celkom rád, po znovuovládnutí zrušil aj sám, ako by ale na to zareagovali stovky miliónov veriacich? Preto je asi potrebné ich mozgy najprv poriadne spracovať propagandou, ktorá poukazuje na chyby cirkvi. Vo filme Sieť bola zobrazená finta, keď tvorca antivírového programu doň úmyselne vložil chybu – zadné vrátka, ktorá mu umožnila dostať sa k systémom svojich zákazníkov. Chyby v cirkvi a jej slabé miesta sú podľa môjho názoru taktisto úmyselne vytvorené jej tvorcami, ktorí teraz na ne sami poukazujú, keďže ich dobre poznajú.

Na záver opíšem zatiaľ najnovšie dielo Dana Browna Stratený symbol. Autor sa v ňom venuje znova tajnej spoločnosti, v tomto prípade slobodomurárom. Tak, ako to býva u Browna zvykom, dej je napínavý a pútavý. O obsahu však nemôžem povedať nič iné len to, že je to pekná slobodomurárska propaganda. Na cirkvi nenechal Brown ani nitku suchú, slobodomurárov naproti tomu vykresľuje ako vzdelaných, múdrych a dobročinných. Niežeby na cirkvi nebolo čo kritizovať, skôr naopak. Takéto jednostranné zobrazenie slobodomurárov je ale naozaj podozrivé. Táto autorova neobjektivita ukazuje, za aký tím vlastne kope. Dan Brown sa v jednom rozhovore vyjadril, že nie je slobodomurár. Je mu ale sympatická ich filozofia – koncepcia univerzálnej viery a oddanosť filantropii. Pred napísaním Strateného symbolu si vraj dôkladne preštudoval ich históriu a nezistil, že je to zlovestná moc.

Musím preto Dana Browna zastúpiť a uviesť nejaké informácie aj z druhej strany. Na rôzne podivnosti, spojené s týmto rádom som narazil takmer okamžite. Buď teda Dan Brown až tak dôkladne neštudoval, alebo úmyselne zavádza. Nemyslím si však, že všetci slobodomurári sú zločinci. Práve naopak, možno aj drvivá väčšina sú obyčajní, dobrí a slušní ľudia, podobne ako je to i u katolíckej cirkvi. Títo ale skutočné zameranie a ciele svojich organizácií bohužiaľ nepoznajú. Ako píše Chuck Palahniuk v Klube bitkárov: „Plníte malú úlohu, na ktorú ste vycvičený. Potiahnete páku. Stisnete tlačidlo. Nič z toho v skutočnosti nechápete.“ O niektorých temných záležitostiach spojených s rádom slobodomurárov som už písal. Ciele Francúzskej a Ruskej revolúcie posudzovať nebudem, ale prostriedky, akými boli dosiahnuté sa akosi so slobodomurárskymi zásadami nestotožňujú. Ďalej ako príklad spomeniem aféru slobodomurárskej lóže P2 a prípad Williama Morgana. Jozef Banáš vo svojej knihe Kód 9 opisuje nekalé finančné praktiky Vatikánskej banky. Predpokladá hypotézu, že kvôli tomu bol otrávený pápež Ján Pavol I. Chystal vraj odvolať z funkcie arcibiskupa Paula Marcinkusa. Tento prípad má ale ešte aj iný rozmer. Pápež zomrel za podozrivých okolností po 33 dňoch vo funkcii. Toto číslo má u slobodomurárov veľký význam, pretože je to počet stupňov škótskeho rítu. Ako prvý vraj uvidel mŕtveho pápeža kardinál Jean Villot. Tento muž figuroval na zozname vatikánskych slobodomurárov, ktorý dostal ešte zaživa pápež. Vo Vatikáne fungovala celá slobodomurárska lóža s názvom Ecclesia, ktorej členmi boli vysoko postavení kardináli a biskupi. Zoznam jej členov so 121 menami zverejnil v septembri 1978 novinár Mino Pecorelli. Okrem Villota sa na ňom objavil aj Paul Marcinkus. Finančné machinácie vyústili do krachu banky Ambrosiano, ktorú viedol Roberto Calvi. Toho našli 17. júna 1982 obeseného pod mostom Blackfriars (most Čiernych bratov) v Londýne. Visel na takom mieste, kde sa sám nemohol nijako dostať. Vo vreckách a dokonca aj v rozkroku mal vložené tehly. Jozef Banáš spomína túto aféru v súvislosti s Vatikánom, ale akosi zabudol uviesť, že Calvi bol členom slobodomurárskej lóže Propaganda Due. Práve vyšetrovanie smrti Calviho priviedlo vyšetrovateľov do vily veľmajstra tejto lóže Licia Gelliho, kde našli kufrík so zoznamom jej členov. A nebol to hocaký zoznam. Nachádzali sa na ňom členovia vlády, poslanci, vysokí štátni úradníci, sudcovia, vysokí policajní a vojenskí činitelia a bankári. Následné vyšetrovanie zistilo, že lóža pripravovala štátny prevrat, ak by voľby vyhrali komunisti. Aféra vyústila do pádu vlády Arnalda Forlaniho a zopár ľudí prišlo aj o život. Dvaja protivníci – slobodomurári a cirkev sú si v tomto prípade akosi podozrivo blízki. William Morgan bol americký slobodomurár, ktorý sa chystal vydať knihu odhaľujúcu ich tajomstvá. V roku 1826 bol unesený a už ho nikto nikdy nevidel. Vravelo sa, že bol len prevezený do Kanady, ale spolupáchateľ tohto únosu vypovedal, že bol zabitý. Stalo sa to vraj 11. septembra 1826. Pokusy o obžalobu za únos a vraždu boli potom marené. Nórsky masový vrah Breivik bol tiež slobodomurár, ale to ste určite v správach nepočuli. Teraz už chápem, kto mu vymyl mozog s templármi a obranou Európy pred islamom. To, že na islamské krajiny útočí západ mu akosi nevadí. Kto ale povolil islamskú imigráciu a kto vysáva bývalý východný blok? Islamisti to určite nie sú. Podozrenia a obviňovanie slobodomurárov sa objavuje už dosť dlhú dobu, ale s nástupom internetu sa ľudia dostávajú k informáciám v oveľa väčšej miere. Preto musel nastúpiť obľúbený Dan Brown, aby nevedomej verejnosti vysvetlil pravdu ohľadom tejto skupiny. Tak sa nechajme poučiť.

Nórsky vrah v slobodomurárskom obleku.

Do Langdonovej triedy raz vtrhol rozrušený študent a ukázal mu z internetu stiahnutú stránku s mapou Washingtonu a ukázal mu na nej z ulíc vytvorený satanský obrátený pentagram. Ešteže narazil na učeného profesora Langdona, ktorý vysvetlil naivnému študentovi, že je to len náhoda. Keď totiž nakreslíte na plán dosť pretínajúcich sa čiar, určite nájdete všetky možné tvary. Langdon potom trpezlivo ukázal študentovi rovnaké tvary aj na pláne ulíc Detroitu. Takže náhoda. V Detroite asi slobodomurári nikdy neboli a najväčší slobodomurársky chrám na svete, ktorý sa nachádza práve v Detroite je tiež asi len náhoda. Môžeme sa baviť o tom, či prevrátený pentagram je alebo nie je satanský symbol. Jeho výskyt na pláne mesta ale určite nie je náhodný. Autor sám pred týmto rozhovorom tvrdí, že hlavné mesto vymysleli a navrhli slobodomurárski majstri – George Washington, Ben Franklin a Pierre L´Enfant. Základný kameň kapitolu bol položený takisto v presne podľa hviezd vypočítaný okamih 18. septembra 1793. Takže základný kameň ukladali počas plného slobodomurárskeho obradu, ale obrátený pentagram v slobodomurármi navrhnutom meste je náhoda. Projektant Pentagonu vo Washingtone asi takisto nakreslil niekoľko pretínajúcich sa čiar a zistil, že mu vyšiel pentagon. Som zvedavý, ako si vysvetľuje Dan Brown veľkú sovu, ktorá sa na pôdoryse Washingtonu tiež nachádza.

Prevrátený pentagram vo Washingtone.

Študenti potom vznesú námietku, že slobodomurárstvo je výstredný kult, pretože robia čudné obrady s truhlami, slučkami a pitím vína z lebiek. Divné slobodomurárske obrady ospravedlňuje Langdon prirovnaním k svätému prijímaniu, ktoré je podľa neho konzumovanie obradných symbolov krvi a tela pod starodávnym nástrojom na mučenie v pohanský deň boha slnka Ra. Zaujímavé, že dosiaľ na cirkev len kydal a teraz čuduj sa svete cirkevným obradom ospravedlňuje čudné slobodomurárske rituály. Podľa jeho logiky upaľovanie ľudí nie je brutálne, pretože aj cirkev upaľovala ľudí.

V Da Vinciho kóde nás Dan Brown poučil, že sexuálne orgie sú úplne normálne, pretože je to spájanie sa s Bohom. Netuším prečo potom Sophie so zdesením utiekla, keď je to úplne prirodzené. V tomto príbehu zas vyzdvihuje krvavé obety. Uvediem zopár ukážok.

Dávny rituál posvätenia bol kedysi zákonom zeme. Od raných Židov, ktorí v chrámoch pálili obety, cez Mayov, ktorí stínali ľudí na vrcholoch pyramíd v Chichén Itzá, po Ježiša, ktorý obetoval svoje telo na kríži, dávne národy chápali božiu požiadavku obety. Obeta bola pôvodný rituál, ktorým ľudia prijímali od bohov priazeň a stávali sa svätými.

Len krv oddeľuje svetlo od temna.

Čím väčšia je obeta, tým väčšia je aj moc, ktorá sa prenáša.

Tieto slová prednáša síce postava Mal´akha, ale Brown to podáva podľa mňa takým spôsobom, aby čitateľ nadobudol pocit, že je to pravda. Dej knihy sa potom točí okolo spomenutého zločinca a vraha Mal´akha, ktorý je, ako vyjde neskôr najavo, synom slobodomurárskeho majstra a zrejme najväčšieho filantropa na svete - Petra Solomona. Mal´akh sa infiltruje do lóže svojho otca a rýchlo postupuje až na najvyšší 33. stupeň. Všetko to robí preto, aby skrytou kamerou natočil prominentných slobodomurárov pri ich podivných rituáloch. Chce ich, aj celé slobodomurárstvo skompromitovať. Langdon na natočenom zázname vidí, že medzi slobodomurárov patrí aj niekoľko najmocnejších mužov krajiny – sudcovia Najvyššieho súdu, minister obrany, riaditeľ CIA atď. Dan Brown tu zase podáva rozporné informácie. Na jednej strane opisuje slobodomurárov ako altruistov a takmer nadpozemské bytosti. Na strane druhej tvrdí, že medzi slobodomurárov patria najmocnejší muži krajiny. Nerozumiem len, ako sa snúbi altruizmus so zodpovednosťou za vojnu v Iraku a celkový stav spoločnosti v USA.

Dan Brown knihou zrejme, okrem iného reaguje na prienik Alexa Jonesa do prominentného klubu Bohemian Grove a natočenie jeho obradov. Tiež to môže byť prevencia, ak by sa takéto niečo stalo v budúcnosti, keďže rôzne elektronické zariadenia sú čoraz menšie a dostupnejšie.

Sova, ktorá je symbolom spolku Bohemian Grove sa nachádza aj na pôdoryse Washingtonu.

Tento príbeh obsahuje samozrejme aj skrytú úroveň a tou je znovu negatívne opisovanie Ježiša Krista. Toho predstavuje ako ináč vrah Mal´akh. Brown sa však v tejto knihe na Ježišovi vyvŕšil ešte omnoho viac. Opisuje ho ako ľahtikára, užívateľa drog, ktorý si to užíva so ženami a dokonca aj s mužmi. Neskôr sa dokonca stáva uctievačom temných síl. Kniha obsahuje toľko narážok na jeho osobu, že je úplne jasné, koho postava Mal´akha zastupuje. Tu je jeden z mnohých príkladov: „Rozžiaril sa zapaľovač a oranžový plameň osvietil niečo, čo sotva vyzeralo ako človek. Kriste Ježiši! Strážnik mal sotva čas uvedomiť si, čo vidí.“ Je to celkom zrejmá narážka na to, že strážnik vidí osobu, ktorá predstavuje Ježiša. Mal’akh vyslovil tiež jednu zaujímavú vetu, že kolískou nášho náboženstva je Egypt. Čo myslel pod pojmom naše náboženstvo? Kresťanstvo, judaizmus alebo slobodomurárstvo? Možno všetko dohromady.

Príbeh sa odohráva vo Washingtone, kde je unesený prominentný slobodomurár Peter Solomon a Robert Langdon sa ho snaží zachrániť. V Kapitole sa nájde Petrova odrezaná ruka. Langdon ale vie, že Peter je stále nažive, pretože posmrtné rany nekrvácajú. Táto epizóda tu nie je uvedená len tak náhodou. Dan Brown ňou poukazuje na známe Turínske plátno, do ktorého bol po smrti údajne zabalený Ježiš. Problém s ním je ten, že sa na ňom nachádzajú stopy po krvácaní... Z knihy som sa dozvedel, že predkovia, ktorí založili hlavné mesto Washington, ho najprv volali „Rím“. Niečo pravdy na tom môže byť. Budova Kapitolu je pomenovaná po jednom zo siedmych pahorkov, na ktorých bol postavený staroveký Rím. V americkom politickom systéme sa nachádza takisto senát a senátori, ktorí majú svoj pôvod tiež v Ríme. Otcovia zakladatelia, ktorí boli buď protestanti alebo slobodomurári uznávajúci demokratické hodnoty nazvali svoje hlavné mesto „Rím“? Ako mohli slobodomurári, pre ktorých bola cirkev neustále protivníkom, použiť názov jej hlavného sídla, ktoré bolo navyše kedysi centrom svetovej imperiálnej ríše? Zrejme to svedčí niečo o skutočne vyznávaných hodnotách slobodomurárov. Symbol imperiálneho Ríma – prúty spojené okolo ústrednej moci, predstavovanej sekerou je v Amerike taktiež hojne používaný. Tieto prúty sa nazývajú fasces, z čoho čerpá svoj názov fašizmus. Ako sa môže tento symbol zniesť so slobodomurárskou slobodou a americkou demokraciou? Vysvetlením je asi to, že tam žiadna skutočná demokracia, ani sloboda nie je a Amerika je fašistický štát.

Fasces v kongrese Spojených štátov amerických.

Petrova sestra Katherine pracuje na nezvyčajnom vedeckom výskume. Zastáva napríklad názor, že myšlienka je skutočná hmotná vec, ktorá má vplyv na reálny svet. Čím viac ľudí sa sústredí na jednu myšlienku, tým je jej hmotnosť vyššia a tým pádom je aj jej vplyv väčší. Ako príklad uvádza skutočnú vedkyňu Lynne McTaggartovú, ktorá sa vo svojej knihe Experiment so zámerom zaoberá vplyvom ľudského vedomia na fyzický svet. Dan Brown presadzuje názor, ktorým som sa zaoberal v Úvode, a to že vedomie dokáže ovplyvňovať realitu. Ďalší štyria vedci objavili, že po šokujúcich udalostiach 11. septembra 2001 boli výstupy tridsiatich siedmych generátorov náhodných udalostí na celom svete odrazu preukázateľne menej náhodné. Následkom kritickej udalosti sa teda vytvoril poriadok z chaosu. Čo nás potom ešte v budúcnosti čaká? Ordo ab chao – poriadok z chaosu je heslom slobodomurárov a jeho použitie v praxi sa dá krásne vidieť vo filme Kliatba bratov Grimmovcov. Títo dvaja podarení bratia zbavujú vystrašených dedinčanov rôznych strašidiel a príšer. Za to potom dostávajú pekne zaplatené. Akurát, že tie strašidlá najprv sami vytvárajú a ich odstraňovanie je len dômyselne zinscenované divadielko. Pôsobí to v podstate dosť zábavne. Pochybujem ale, že obete jedenásteho septembra a ich pozostalí sa bavili.

Katherine pracuje v Bloku 5, ktorý pre ňu pripravil Peter Solomon. Jej laboratórium je podľa opisu tepelne izolovaná miestnosť zo škvárobetónových tvárnic, približne kocka, umiestnená v najvzdialenejšom kúte bloku, aby bola maximálne oddelená. Z knihy sa dozvedáme, že tvar kocky slobodomurári uctievajú, čo si málokto uvedomuje. Blok 5 je v skutočnosti alegorický opis Šalamúnovho chrámu. Solomon je po anglicky Šalamún. Potvrdzujú to aj ďalšie slová v knihe: „Laboratórium, ktoré nazvali Kocka sa stalo jej domovom, svätyňou v hlbinách Piateho bloku.“ Zaujímavé je, že v tomto chráme šéfuje žena. V Bloku vládla tma. Katherine zakaždým pocítila úľavu, keď unikla temnote Piateho bloku a vkročila do tohto čistého, dobre osvetleného priestoru. Podľa Dana Browna teda dokonca aj tí, čo sú v chráme mimo svätyne, žijú vlastne v temnote. Tento vedecký chrám Mal´akh zničí, aby zabránil šíreniu vedeckého poznania do sveta. Aké dôležité vedecké informácie hodné šírenia do sveta asi tak chránil Šalamúnov chrám? Ako správne vo veľkom zabíjať zvieratá? Chrám mohol disponovať skutočne nejakými hodnotnými informáciami. Vážne ale pochybujem, že ich chceli šíriť do celého sveta. Ak Mal’akh zastupuje Ježiša Krista, Dan Brown potom naznačuje, že Ježiš mal v úmysle zničiť jeruzalemský chrám. Toto nie je len taká fantázia autora, zmienky o tom sa nachádzajú aj v Novom zákone. V Jánovi sa píše: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ V ostatných troch evanjeliách má ale tento výrok inú podobu. V evanjeliu podľa Marka vravia svedkovia o Ježišovi toto: „Ja zborím tento chrám postavený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou postavený.“ (Mk 14, 58) To isté vraveli aj o prvom mučeníkovi, svätom Štefanovi: „Počuli sme, ako hovorí, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“ (Sk 6,14) Evanjeliá ale uvádzajú, že svedkovia boli falošní. Možno tomu bolo skutočne tak, potom je však naozaj divné, že výpovede týchto falošných svedkov sa vyplnili. Jeruzalemský chrám zničili Rimania po neúspešnom židovskom povstaní. Toto môže byť jednou z príčin nenávistného zobrazovania Ježiša Krista v tomto diele.

Informácie o Katherininom výskume boli ale zachránené, pretože Peter Solomon ich zálohoval. Tieto informácie majú spôsobiť v novom veku prerod ľudstva – apoteózu človeka. Človek sa má stať bohom. Ak si však niekto z čitateľov myslí, že aj on bude bohom, pretože je človekom, tak to sa hlboko mýli. Pod pojmom ľudstvo sa tu myslia len vyvolení.

Mal´akh, ako už bolo povedané je synom Petra Solomona. V skutočnosti sa volal Zachary. Takto ho opisuje Dan Brown: „Zachary bol neskorý omyl, krehký a nemotorný, spurný a zlostný tínedžer. Napriek tomu, že ho vychovávali s veľkou láskou a mnohými privilégiami, chlapec bol zjavne rozhodnutý odpútať sa od solomonovskej „inštitúcie“. Solomonovská „inštitúcia“ je judaizmus, od ktorého sa Ježiš odklonil. Zachary bol po dosiahnutí dospelosti postavený pred voľbu, podobne ako kráľ Šalamún. Mal si vybrať buď múdrosť a vedomosti alebo bohaté dedičstvo. Zachary si vybral peniaze a len čo ich dostal, hneď zdúchol z domu. Objavil sa až o niekoľko mesiacov neskôr v bulvárnych novinách: PLEJBOJ S TRASTOVÝM FONDOM ŽIJE EURÓPSKYM VYSOKÝM ŠTANDARDOM. Toto je obrátenie Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi na samotného Ježiša. Myslel týmto podobenstvom Ježiš naozaj sám seba? O tom skutočne pochybujem a toto je pomsta. Zacharyho neskôr zatvoria do tureckého väzenia za pašovanie drog. Myslí si, že otec ho obetoval: „Peter Solomon nebol človekom, za akého ho svet považoval. Obetoval svojho vlastného syna.“ Nahneval sa na neho a začal ho nenávidieť spolu s celou svojou rodinou. Potom sa dohodol so správcom väznice, aby mu pomohol v úteku. Zabili preto iného väzňa a narafičili to tak, aby to vyzeralo, že mŕtvy je Zachary. Ten si potom pod zmeneným menom užíva v Grécku. Stane sa z neho chlap ako hora, ale to len vďaka steroidom. Začne študovať ezoteriku a tajné náuky a potom si spomenie na tajomstvo slobodomurárov, ktoré stráži jeho otec. Prepadne preto Solomonovcov a pokúsi sa od Petra tajomstvo vymámiť. Ten ho ale postrelí a Zachary padá do rokliny, na dne ktorej tečie potok. Znova to vyzerá, že zomrel, ale on prežil. Absolvuje ďalší prerod a teraz sa z neho stáva Mal´akh. Smrť a znovuzrodenie sa spája ako inak s Ježišom Kristom. Tu je to ale podané tak, ako v Anjeloch a démonoch, čiže smrť bola len zdanlivá.

Ďalšie meno, ktoré používa Mal‘akh je doktor Christopher Abaddon. Christopher je znovu jednoznačná narážka na Krista a Abaddon je meno zo Zjavenia apoštola Jána: „Nad sebou mali kráľa anjela priepasti, ktorý sa hebrejsky volá Abaddon a po grécky Apollyon.“ Číslo tohto verša je naše staré známe 9,11. Abaddon znamená doslova „záhuba“ a grécke „Apollyon“ je „ničiteľ“. Aj Mal´akh sa stáva služobníkom temných síl. Prihlási sa k slobodomurárom a dostane sa až na najvyšší tridsiaty tretí stupeň. Skrytou kamerou pritom natočí ich obrad a hrozí jeho zverejnením, aby ich mohol vydierať. Dan Brown opisuje obrad takto: „Toto bol rituál smrti – najprísnejší zo všetkých stupňov – chvíľa, v ktorej bol zasväcovaný nútený čeliť poslednej výzve osobného zániku. Aj keď Langdon veľmi dobre poznal jeho akademické opisy, vôbec nebol pripravený na to, čo teraz videl. Vraždu. Útok bol samozrejme predstieraný, a predsa pri jeho účinku v kamere tuhla krv v žilách.“ Nie je toto zase odkaz na zinscenované ukrižovanie Ježiša Krista?

Mal´akh unesie Petra Solomona, aby od neho vymámil slobodomurárske tajomstvo, ktorým má byť stratené slovo a chystá sa vykonať veľkú obetu, aby sa dostal do hierarchie démonov. Vyzerá to tak, že tou obetou má byť Peter Solomon, ale nie je tomu tak. Mal´akh chce obetovať sám seba: „Ja som ten vzácny! Ja som čisté biele jahňa.“ Chce dosiahnuť, aby mu smrteľnú ranu zasadil jeho otec. Zachary nakoniec zomiera, ale nie tak, ako si to predstavoval. Otec mu to všetko nakoniec odpustí, ja ale cítim napriek tomu z tohto diela voči Ježišovi Kristovi skrytú nenávisť. Záleží Danovi Brownovi skutočne na nejakej Ježišovej pokrvnej línii, keď sa o ňom takto negatívne vyjadruje? Záleží na nej nejakému Priorstvu Sionu alebo slobodomurárom? Prečo sa potom u tých prvých nazývajú nautonieri menom Ján a prečo u druhých hrá takú významnú úlohu sviatok svätého Jána? Možno im aj záleží, ale len kvôli moci, ktorú im poskytne. Myslel som si, že slobodomurári vystupujú proti cirkvi kvôli jej hriechom, potlačovaniu vedy a slobody, ale problémom bude zrejme samotná osoba Ježiša Krista.

Stratený symbol, ktorý sa nachádza aj v názve knihy je podľa toho, čo sa píše v závere vlastne stratené slovo. Tým má byť samotná Biblia – Božie slovo, ktorá má mať v sebe zakódované nejaké staroveké tajné náuky. Stratené slovo je témou tretieho stupňa u slobodomurárov, ktorá vychádza z legendy o majstrovi Hiramovi. V Biblii sa píše, že ho na stavbu poslal kráľ z Týru, ktorý mal rovnaké meno – Hiram. Majster bol synom matky – vdovy z Neftaliho kmeňa a jeho otec bol Týrčan – kováč. Biblický Hiram však nestaval celý chrám, ale len dva kovové stĺpy, Jákín a Bóáz, ktoré potom stáli v predsieni chrámu. Slobodomurárska legenda, ako som už raz vravel, však nepochádza z Biblie. Hiram je podľa nej staviteľ celého chrámu Veľkého staviteľa vesmíru. Aby splnil svoju úlohu, tak rozdelil pracovníkov do troch tried, z ktorých každá mala svoje vlastné úlohy. Stavba spela ku koncu a niektorí tovariši videli, že už nestihnú získať tajomstvo majstrov. Traja z nich sa teda rozhodli, že ho vymámia od majstra Hirama. Večer ho napadli v chráme, avšak heslo majstrov im Hiram odmietol prezradiť. Zabili ho preto, telo zakopali a hrob označili vetvičkou akácie. Zajatie Morfea vo filme Matrix asi vychádza práve z tejto slobodomurárskej legendy. Napadli a chytili ho traja agenti a žiadajú od neho heslo – prístupový kód do Sionu. Kráľ Šalamún zistil, že Hiram je nezvestný a preto vyslal niekoľko majstrov, aby ho našli. Tí hrob majstra našli po 15 dňoch. Pätnásť je 3 krát 5 a tri päťky sa nachádzajú aj na lóžovom obrazci tretieho stupňa. Tri päťky obsahovali aj telefónne čísla v Matrixe a je to predvoľba Hollywoodu. Šalamún potom pomocou špeciálnych hmatov Hirama vyzdvihne z hrobu a majstra vzkriesi. Legenda o vzkriesení Hirama, ako je vidno sa podobá na príbeh o Ježišovi. Traja tovariši vraj predstavujú nevedomosť, pretvárku a ctižiadosť. Boli potrestaní a volali sa Jubela, Jubelo a Jubelum.