Deň nezávislosti

Deň nezávislosti je zrejme najvýznamnejší štátny sviatok v USA. Pripomína 4. júl roku 1776, kedy bola prijatá Deklarácia nezávislosti. Trinásť amerických kolónií v nej vyhlasuje nezávislosť od Veľkej Británie. Dokument takisto zaručuje základné práva a slobody, okrem iného aj právo na zvrhnutie takej vlády, ktorá nekoná v záujme ľudu. V tejto kapitole sa budem zaoberať titulmi, ktoré obsahujú tému mimozemskej invázie. Takáto invázia by znamenala koniec akejkoľvek nezávislosti, či slobody. Niektoré z nich udávajú ako dátum tejto invázie práve 4. júl. Číselná hodnota tohto dátumu je jedenásť (4 + 7 = 11). Filmy poukazujú na snahy o zrušenie deklarácie a ústavy. Dôvodom môže byť spomenuté právo na zvrhnutie zlej vlády a taktiež to, že podľa ústavy je Federálna rezervná banka vlastne protizákonná.

Film Pavučina snov obsahuje výťažok prvkov použitých vo viacerých amerických filmoch – inváziu mimozemšťanov, ovládanie mysle a parazitizmus z Votrelca. Najviac sa však podobá na 5. element preberaný v minulej kapitole. Na zem síce nedopadá žiadna kométa, alebo planéta, ale kozmická loď s mimozemskými netvormi, ktorí sa snažia ovládnuť Zem. Trojprsté príšery na to používajú zaujímavú techniku. Neútočia zbraňami, ale vezmú na seba podobu, akú očakávajú, že chceme vidieť a snažia sa vytvoriť v ľuďoch ľútosť. Keď sa ich potom ľudia ujmú, nakazia ich svojimi larvami, ktoré sa vo vnútri ich tiel vyvíjajú. Konečné štádium vývoja larvy sa podobá na hnačku. Keď sa larvy dostanú cez konečník z tela von, okamžite kladú vajíčka, z ktorých sa liahnu nové larvy. Černoch sa tam tiež objaví, hoci nie ako prezident, ale ako veliteľ vojenskej jednotky, ktorá má za úlohu izolovať oblasť pristátia. V nej sa ocitnú štyria priatelia, aby si užili víkend na lesnej chate a pospomínali na staré dobré časy i na svojho ďalšieho kamaráta. Je to mentálne zaostalý Daditz, ktorého kedysi zachránili pred partiou chuligánov. Odvtedy sa stali priateľmi. Majú pocit, akoby Daditz nebol ani človek, pretože je veľmi dobrý a naučil ich aj rôzne podivné veci, ako je napríklad telepatia. Urobí pre nich tiež pavučinu snov. Je tvorená štyrmi kruhmi s jedným veľkým kruhom uprostred, ktorý má predstavovať štyroch kamarátov s Daditzom uprostred. Je to rovnaká symbolika ako v 5. elemente. Štyri elemnety sú samozrejme štyri živly – oheň, voda, zem a vzduch, z ktorých je podľa starovekých kozmológií vytvorený svet. Vyzerá to, že staré národy si to len tak vymysleli, aby si nejako zdôvodnili skutočnosť. Naša veda ale zistila, že vo vesmíre naozaj existujú štyri základné sily a to gravitácia, elektromagnetická sila a nakoniec silná a slabá jadrová sila. My tak vlastne len znovu objavujeme to, čo naši predkovia už dávno vedeli.

Daditz spomína aj akéhosi pána Šedého. Priatelia neskôr pochopia, že ich vlastne chcel pripraviť na budúcnosť. Na chate ich totiž napadne mimozemšťan a ovládne telo jedného z nich, aby sa takto nepozorovane dostal von z karantény. Snaží sa dostať k hlavnému zdroju pitnej vody, aby mohol nakaziť celý svet. Zabráni mu v tom však práve Daditz, ktorý ako sa neskôr ukáže je tiež mimozemšťan. Je v ňom viac, ako na prvý pohľad vyzerá. Zachráni celý svet, ale za cenu svojho života. Centralizácia je možno pohodlná a ekonomicky výhodná možnosť, ale ako vidno, predstavuje aj veľké riziko. Otrávenie studní bolo hlavným spúšťačom Východoslovenského roľníckeho povstania, čo som už spomínal. Povstanie nebolo spontánnym vystúpením porobeného ľudu. Bolo plánované dlhšiu dobu a otrávené studne bola len fáma, ktorá sa začala šíriť potom, ako páni nariadili dezinfekciu studní proti šíriacej sa nákaze cholery. Jeden z vodcov povstania Peter Tasnády bol členom slobodomurárskej lóže v Krakowe. Dobrý výrok k tomuto odznel vo filme Do Zbrane Kuruci. Jedna z paničiek vraví: „Keby sme ich chceli otráviť, kto by potom na nás robil.“ Povstanie sa rýchlo šírilo, zapojilo sa doňho asi 150 obcí a 40 000 ľudí, bolo ale bez väčších problémov potlačené. Popravených bolo 119 osôb.

Sivo vyzerajúci mimozemšťan – Strieborný surfer sa vyskytuje aj vo filme Fantastická štvorka, ktorá predstavuje znova spojenie štyroch základných živlov. Surfer na Zemi pripravuje príchod strašnej mimozemskej entity s názvom Galactus, ktorá chce vysať a zničiť celú planétu. Surfer vytvoril v zemskom povrchu osem obrovských dier, na ktoré sa má Galactus napojiť. Jedna z týchto dier sa nachádza v Londýne a spôsobí pád veľkého ruského kola na brehu Temže. Poslednú dieru vytvorí v Čiernom lese – v Bavorsku. Tam vznikli ilumináti a vo filme vystupuje aj jedna negatívna postava, ktorá používa rovnakú čiernu kutňu ako ilumináti. Strieborný surfer takisto vyvoláva pocity ľútosti. Nakoniec Zem zachráni on svojou sebaobetou.

Deň nezávislosti je príbeh o hrozbe zničenia USA i celého sveta v asi najvýznamnejší deň roka pre Američanov. Zem napadne mimozemská civilizácia, ktorá ako kobylky tiahne od planéty k planéte a využíva ju, kým sa nevyčerpajú všetky zdroje. Detektor programu SETI pre vyhľadávanie mimozemských civilizácií zachytí umelý signál. Zistí sa, že prichádza z Mesiaca, kde sa objaví obrovská materská loď mimozemšťanov. Z nej sa oddelia menšie lode, ktoré si to namieria nad najväčšie svetové mestá. Odborník na telekomunikácie David Levinson zistí, že votrelci využívajú ich vlastný satelitný systém na komunikáciu medzi loďami. Ak chceme riadiť koráby, ktoré sú na druhej strane zemegule, nemôžeme to urobiť priamo, pretože Zem tieni signál. Využijeme preto satelity, ktoré sú hore na obežnej dráhe. David objavil vo vnútri ich systému tajný signál a zistil, že je to odpočítavanie. Toto je pre mňa najdôležitejší moment celého filmu. Umožňuje mi názorne vysvetliť ďalšiu možnú príčinu fenoménu predpovedania budúcnosti vo filmoch a rolu kinematografie. Ak existuje nejaká skupina, ktorá pôsobí za scénou a riadi svetové dianie, ako oboznámi svoje plány a odovzdá potrebné inštrukcie svojim členom, ktorí pôsobia po celom svete? Filmy sú na to ako stvorené. Tí, ktorí do toho nie sú zasvätení v nich vidia len nevinnú formu zábavy, ale zasvätenci v nich prečítajú správy, ktoré sú utajené a zároveň všetkým na očiach.

Keď vyprší čas, z lodí vyšľahnú smrtiace lúče a zrovnajú mestá so zemou. Letecký protiútok je neúčinný, pretože lode chráni neviditeľný štít. David preto nainfikuje materskú loď mimozemšťanov počítačovým vírusom, čo spôsobí výpadok štítov a spojené sily ľudstva zničia všetky lode.

Vo filme Vojna svetov sa dej odohráva pravdepodobne tiež okolo 4. júla. Hlavná postava Roy má nastúpiť do práce štvrtého dňa v mesiaci, ktorý sa síce nespomína, ale dá sa vytušiť, že ide o júl. Aj premiéra prebiehala cez predĺžený víkend okolo Dňa nezávislosti v roku 2005.

Ľudstvo na začiatku 21. storočia žije s vierou, že je vládcom tejto planéty a ani netuší, že je už dávno pozorované. Študuje nás oveľa väčšia inteligencia, ako sme my. V tmavom, chladnom a nehostinnom kozme so závisťou sleduje našu Zem a dlhé roky, pomaly a trpezlivo uskutočňuje svoj plán na jej ovládnutie. Podobne ako v Dni nezávislosti nechce ľudstvo dostať pod svoju kontrolu, ale úplne ho vyhubiť. Na to používa obrovské stroje – trojnožky, ktoré svojimi lúčmi likvidujú ľudí i budovy. Tých, ktorých nezničia chytajú, ale to len preto, aby z nich vysali krv. Zaujímal by ma fakt, prečo majú stroje len tri nohy. Nikdy žiadne zviera na svete nemalo tri nohy. Keďže príroda nikdy nerobí nič len tak, môžeme usúdiť, že takéto usporiadanie asi nebude výhodné. Je to len náhoda, že majú filmoví útočníci iba tri nohy, alebo to má nejaký symbolický význam?

Stroje boli dlhé roky ukryté pod zemou a čakali až nastal ich čas. Znova sa tu objavuje motív podzemia ako pri drakoch a jašteroch. Hneď ako sa dostanú na povrch, zničia kresťanský kostol. Trojnožky potom neúprosne postupujú a žiadna zbraň ich nemôže zastaviť, pretože sú takisto chránené nejakým ochranným poľom. To chráni posádky strojov pred raketami, nie však pred pozemskými mikroorganizmami. Inváziu tak, rovnako ako v Dni nezávislosti zastaví vírus.

Neviem teraz, kto koho kopíroval, pretože hoci bol Deň nezávislosti natočený skôr, Spielbergova Vojna svetov vychádza z románu, ktorý napísal H. G. Wells už v roku 1898. Bolo to vôbec prvé novodobé dielo, ktoré opisovalo inváziu mimozemšťanov. Zámerne som písal novodobé, pretože o pristáti prišelcov písali už starí Sumeri, a tak Vojna svetov možno opisuje to, čo sa už dávno stalo. Dielo H. G. Wellsa bolo výsledkom veľkého záujmu o planétu Mars, ktorý vyvolal taliansky astronóm Giovanni Schiaparelli. V roku 1877 spozoroval na povrchu Marsu sieť čiar a rýh – v taliančine canali. Tento objav, ktorý sa neskôr ukázal len ako optický klam ovplyvnil množstvo ľudí. Medzi nimi bol aj Američan Percival Lowel, ktorý dospel k názoru, že ilúzia zavlažovacích kanálov je dôkazom prítomnosti inteligentných bytostí na Marse. Táto viera v malých zelených mužíčkov na Marse pretrvávala v Amerike až do polovice dvadsiateho storočia. V roku 1938 vznikla dokonca masová hystéria, keď režišér Orson Welles uviedol v rozhlasovej stanici CBS svoju adaptáciu Vojny svetov. Bola spracovaná tak realisticky, že veľké množstvo ľudí prepadlo panike v presvedčení, že ide o skutočnú inváziu. Tento prípad ukázal, akú moc majú v sebe masovokomunikačné prostriedky. Čo by sa asi tak dalo dokázať s najmodernejšou súčasnou technikou alebo nebodaj s hologramami?

Spojenie Marsu s Dňom nezávislosti si nevymysleli filmári. Už pristávací modul sondy Viking 1 bol nastavený tak, aby pristál na Marse v Deň nezávislosti, 4. júla 1976. Rovnako nová sonda Pathfinder pristála v údolí Ares dňa 4. júla 1997. Na rok 1976 pripadá dvesté výročie vyhlásenia nezávislosti a rovnako dvesté výročie založenia bavorských iluminátov. Aké mala k tomu NASA dôvody sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť, ale jej vesmírny program má viaceré zvláštnosti. Zaujímavé sú názvy jednotlivých programov a raketoplánov – Mercury, Gemini, Apollo. Merkúr je rímsky variant gréckeho boha Herma, ktorý sa stotožňuje s egyptským bohom múdrosti Thowtom. Gemini sú Dioskurovia alebo blíženci, čiže dvojičky. Názov programu bol vraj zvolený preto, lebo kozmická loď bola dvojmiestna. Apollo je grécky slnečný boh Apolón. Raketoplány majú názvy Atlantis, Columbia, Challanger, Enterprise, Endeavour a Discovery. Atlantis je v angličtine bájny ostrov Atlantída. Columbia je poetický názov pre Spojené štáty americké a zároveň ich ženská personifikácia. Je zobrazovaná s frýgickou čiapkou pochádzajúcou z mithraického kultu. Neskôr bola nahradená sochou slobody. Meno je vraj odvodené od objaviteľa Ameriky Krištofa Columba. Jeho pôvod a vlastné meno je ale nejasné. Uvádzajú sa tiež mená Cristóbal Colón a Pedro Scotto. Správny teda môže byť aj pravý opak, slávny moreplavec mohol byť pomenovaný podľa Columbie. V Amerike pôsobí aj rád Knights of Columbus (Kolumbovi ritieri) a znakom ich štvrého stupňa je holubica. Francúzske slovo pre holubicu je colombe. Holubice predstavujúce panenstvo boli známe aj v slobodomurárskych kruhoch. Holubica symbolizovala aj babylónsku kráľovnu Semiramis. Columbia teda zrejme predstavuje iluminátske ženské božstvo. Challanger znamená Vyzývateľ. Koho presne vyzýval neviem, ale zjavne v tom neuspel, pretože v roku 1986 explodoval. Ďalšie mená raketoplánov nevyzerajú nijako zvláštne – Enterprise ( podnik), Endeavour (snaha, úsilie), Discovery (objav). Spojím ich preto všetky do jednej anglickej vety: „Columbian endeavour for enterprise for discovery of Atlantis.“ V preklade je to: „Americké? úsilie pre podnik objavenia Atlantídy.“

Krištof Columbus sa plavil do Ameriky s templárskym krížom na plachtách. Bol aj on členom nejakého tajného spolku? Na obraze je namaľovaný s rovnakým znamením, s ktorým bol zachytený aj Adolf Hitler a pápež Benedikt XVI. Ukazuje ho aj anglický alchymista a rosenkrucián Robert Fludd.

Nie nadarmo je NASA obviňovaná z konšpirácie. Podivnosti sa vyskytujú aj v programe letu na Mesiac s názvom Apollo. Prvá ľudská misia, ktorá pristála na Mesiaci sa volala Apollo 11 a bola to 33. mesačná sonda v poradí, vyslaná Američanmi. Misiu Apollo s nešťastným číslom 13, ktorej veliteľský modul sa volal Aquarius – Vodnár, zas postihla akási nehoda. Mesiac vôbec nedosiahla, nakoniec sa však šťastne vrátila na Zem. Všetky tri čísla sú mi už notoricky známe a používajú ich slobodomurári. Slobodomurármi boli viacerí astronauti. Z Apolla 11 to bol „Buzz“ Aldrin. Tvrdí sa to aj o Neilovi Armstrongovi, ale vraj to nie je pravda. Slobodomurárom bol ale jeho otec a existuje aj fotografia, ako Neil Armstrong drží na Mesiaci slobodomurársku zásteru. Táto fotografia je však považovaná za fotomontáž.

Za veľkolepý podvod, vytvorený vo filmových štúdiách je považovaný aj celý program Apollo. Ako dôvod sa uvádza získanie stratenej prestíže v súťažení so Sovietskym zväzom, odvrátenie pozornosti od skutočných vesmírnych technológií alebo vytvorenie presvedčenia o možnosti vesmírnych ciest. Ak sa totiž ľudstvo dostalo do vesmíru, tak aj z vesmíru sa môže niekto dostať k nám. To môže vyvolať pocit ohrozenia. Motív falošného pristátia na Mesiaci sa nachádza aj v americkej kinematografii a to hneď viackrát. Spoločným menovateľom týchto filmov je herec Jim Carrey. Na plagáte k filmu Grinch, v ktorom účinkoval sa nachádza veľký Mesiac.

Vo filme Truman Show je Carreyho postava už od narodenia účastníkom reality show, čoho si vôbec nie je vedomá. Producent – architekt šou sa vo filme volá Christof. Je to odkaz na Krištofa Kolumba a možno aj na Ježiša Krista. Film sa totiž pokúša ukázať tradičný rodinný spôsob života ako falošnú realitu, čo je do určitej miery aj pravda. Truman postupne zisťuje pravdu a uniká zo šou na člne s menom Santa Maria, čo bola najväčšia z troch lodí Krištofa Kolumba. Ten objavil Ameriku – nový svet, kde sa mohol nerušene vyvíjať prvý slobodomurársky štát. Riadiace centrum reality šou sa nachádzalo na falošnom Mesiaci. V komédii Blbý a blbší uvidí jeden z hrdinov na stene v bare výstrižok z novín, kde sa píše o pristáni Američanov na Mesiaci. On však pôsobí tak, ako keby o tom v živote nepočul. Článok má nadpis Man walks on the Moon (Človek kráča po Mesiaci), čo sa podobá na názov ďalšieho filmu, v ktorom Jim Carrey účinkuje. Hrá tam postavu židovského komika Andyho Kaufmana. Ak niekto neverí, že malá skupina ľudí dokáže manipulovať svet, tak v tomto filme uvidí, ako celú Ameriku dokázal manipulovať jeden jediný človek. Jedným z Andyho kúskov bol aj falošný wrestlingový zápas, ktorý vyzeral ako úplne reálny. Kaufman ľudí mámil toľkokrát, že keď dostal rakovinu, na ktorú aj zomrel, tak tomu nikto nechcel veriť. Je to pravda alebo je to len ďalší jeho trik? K tomuto filmu bola vytvorená aj známa pesnička s názvom Man on the Moon od skupiny REM, v ktorej sa spieva: „If you believed they put a man on the moon, man on the moon.“ Čo je potom pristátie Američanov na Mesiaci, skutočnosť alebo mediálny trik? Narážka na Mesiac sa nachádza aj vo filme Božský Bruce. Hlavnou postavou je televízny reportér Bruce, ktorý je síce veľký humorista, ale robiť sa mu veľmi nechce. Stále len nadáva a sťažuje sa na svoj úbohý život. Obviňuje dokonca aj samotného Boha, že mu nepomáha. Boh mu preto dá svoju moc, nech si vyskúša aké to je riadiť celý svet. Následkom Bruceových „božských“ činov však nastáva v meste úplný chaos. Zaimponovať svojej priateľke sa snaží tak, že pritiahne Mesiac bližšie k Zemi. Tento nerozvážny čin ale spôsobí v Japonsku nezvykle vysokú prílivovú vlnu. Postihnuté je aj mesto Kitamoto. Predpovedá tento film vlnú cunami, ktorá zničila aj jadrovú elektráreň Fukušima? Mesto Kitamoto ale postihnuté nebolo. Je to teda náhoda? Možno áno, možno nie. Zemetrasenie, ktoré vyvolalo obrovské cunami sa udialo 11. marca 2011. Je známe ako 2011 Tokoku zemetrasenie, Veľké východojaponské zemetrasenie alebo Zemetrasenie 311. No a mesto Kitamoto v prefektúre Saitama, spomenuté vo filme, bolo založené 3. novembra 1971 – čiže 3. 11. Skutočné cunami teda prišlo po 40 rokoch od založenia tohto mesta. Žeby sa aj v tomto prípade hral niekto na Boha?

V závere tejto kapitoly sa pozriem na to, aké posolstvo prinášajú diela, ktorým sa primárne venovala. H. G. Wells mohol kritizovať imperializmus, keďže sám seba označoval za socialistu. Jeho dielo ale vzniklo len rok po Draculovi Brama Stokera. V tomto období vzniklo viacero kníh s námetom invázie do Anglicka, ktoré dostali súhrný názov invazívna literatúra. V tomto svetle to vyzerá tak, že Wells mal rovnaký motív ako Bram Stoker – strach pred židovskou imigráciou z východnej Európy. Jeho marťania sú paraziti, rovnako ako upír Dracula.

Filmoví Američania odrazili inváziu a diváci boli určite radi, že ich hrdinovia nakopali votrelcom zadok. Keby tak tušili, že vlastne odsudzujú svojich predkov, ktorí tiež vďaka svojej technologickej prevahe zabrali indiánsku zem. Domorodcom nepomohli ani mikroorganizmy. Práve naopak, vírusy boli tou najhoršou zbraňou, ktorú si so sebou Európania priniesli. Epidémie kiahní a iných chorôb, ktoré domorodí obyvatelia nepoznali vyhubili najmä v južnej Amerike viac ľudí ako pušky a meče. Je jedným z cieľov filmových autorov pohaniť amerických európskych predkov? Aby som bol spravodlivý, tak musím povedať, že aj Európa bola cieľom mnohých invázií z východu. Spomeniem Peržanov, Hunov, Arabov, Avarov, Maďarov, Mongolov a naposledy Turkov. Nebola ale európska expanzia vyvolaná pyramídovým ekonomickým systémom, ktorý sa potrebuje neustále rozširovať? O veľkej úlohe slobodmurárov pri založení USA som takisto písal. Američania dobyli svoju zem od Indiánov, teraz im však paradoxne hrozí to isté, čo sa stalo pôvodným obyvateľom. Svoju úlohu – dobytie územia dokončili a viac už asi nie sú potrební. Najvýraznejším odkazom filmov je totiž to, že Amerika a celý svet bol napadnutý a ľudstvo je dokonca vyhladzované. Či sú útočníkmi doslovne mimozemšťania alebo je to metaforické označenie nejakej pozemskej skupiny nie je až tak dôležité. Ďalej je to nejaká katastrofická udalosť alebo teroristický čin na Deň nezávislosti, čo by Američanov kruto ponížilo. Miestom by mohol byť Washington. Niečo podobné sa už vlastne stalo 11. septembra 2001.

Existuje aj konšpiračná teória o fingovanej mimozemskej invázii, ktorá má byť vytvorená holografickými projekciami. Ak chce niekto zjednotiť svet pod jednotnú vládu, najlepším prostriedkom pre spojenie ľudstva je spoločný vonkajší nepriateľ. Je jasné, že takýmto nepriateľom pre ľudstvo môžu byť jedine mimozemšťania. Skutoční inozemci ale môžu byť na Zemi už dávno. Zničenie kostola ukázané vo Vojne svetov môže znamenať rozpad katolíckej cirkvi alebo celého kresťanského náboženstva. Mimozemská invázia sa v poslednom období začala v hollywoodskej produkcii dosť často objavovať. Spomeniem napríklad sériu Transformers, Svetovú inváziu, Bitevnú loď, Iron Sky alebo Pomstiteľov. Svetová invázia mala premiéru 11. 3. 2011 a bitka sa odohráva v meste Los Angeles. Útočníci prišli z mora. Na jednom filmovom plagáte je uvedené, že vraj to je len začiatok. Ako už bolo povedané, počas tohto dňa zasiahlo Japonsko ničivé zemetrasenie s vlnou cunami.