Klamné manévre

Film Nebezpečná sieť (Hackers, 1995) opisuje hackerskú komunitu, z ktorej pochádzal aj Neo a väčšina povstalcov v Matrixe. Pomôže nám vysvetliť niektoré okolnosti 11. septembra 2001.

Hlavnou postavou je elitný hacker Dade Murphy so zaujímavou prezývkou Bod mrazu, v originálnom znení Zero cool. To mi vyvolalo spomienky na minulú kapitolu, film Klub bitkárov a bod nula. Bod mrazu už ako 11 ročný napísal vírus, ktorý zničil 1507 systémov, vrátane burzy cenných papierov na Wall streete, čo spôsobilo pokles burzy. Za to bol aj odsúdený a až do veku 18 rokov nesmie mať prístup k počítaču, ani tlačítkovému telefónu. Toto sa dosť podobá na skutočný vývoj udalostí. Počas 11. septembra 2001 sa zrútili dvojičky, ktoré boli centrom svetového obchodu a o pár rokov prišla finančná kríza. Osemnásteho septembra 2001 vyhlásil prezident Bush vojenský zásah v Afganistane. Číslo 18 je tiež kódom pre číslo šelmy - 666, pretože 6 + 6 + 6 je 18. Zrejme to bude dôvod, prečo sa u nás dospelosť dosiahne v osemnástom roku života a nie napríklad v okrúhlom dvadsiatom.

Po dovŕšení osemnástich rokov sa presťahoval Bod mrazu do New Yorku, kde jeho matka dostala prácu. Vo filme uvidíme aj detailný záber na dvojičky. V novej škole spoznáva partiu podobných hackerov, ako je on sám. Policajný vyšetrovateľ charakterizuje hackerov asi takto: „Hackeri ničia verejné a súkromné počítačové siete, infikujú vírusmi a kradnú materiály pre svoju vlastnú potrebu – sú to teroristi.“ Oni sami si o sebe ale myslia niečo iné. Ich manifest hackera je takýto: „Toto je náš svet, svet elektrónov a vypínačov, krása baudov. Existujeme bez národnosti, farby kože alebo náboženského vyznania. Vy vyvolávate vojny, vraždy, okrádate nás. Klamete nás a chcete, aby sme verili, že je to pre naše dobro, ale zločinci sme my. Áno som zločinec a mojim zločinom je zvedavosť. Som hacker a toto je môj manifest. Môžete ma zastaviť, ale nemôžete nás zastaviť všetkých.“ Je to skrátená a upravená verzia krátkej eseje Svedomie hackera známej pod menom Hackerov manifest. Bola uverejnená v hackerskom časopise Phrack a napísal ju 8. 1. 1986, krátko po svojom zatknutí hacker Mentor vlastným menom Loyd Blankenship. Jeden z vyšetrovateľov ale vidí v tomto manifeste niečo iné, ako vyhlásenie počítačového maniaka. Podľa tohto človeka je to komunistická propaganda. Komunizmus vychádza z diela Karla Marxa s názvom Komunistický manifest. Definícia hackera, ako ju uvádza Wikipédia je: „Hacker je počítačový špecialista či programátor s detailnými znalosťami fungovania systému; dokáže s ním výborne pracovať a najmä si ho upraviť podľa svojich potrieb.“ Toto je definícia počítačového hackera, no existujú aj iné systémy ako počítačové, a tak podľa mňa môžeme túto definíciu zovšeobecniť.

Na súde bol Bod mrazu opísaný ako nadpriemerne inteligentný človek, ktorý svoju inteligenciu používa na protispoločenské ciele. Spôsobil okrem iného aj pokles burzy. Podľa mňa tento film vôbec nemusí byť o počítačových hackeroch. Potvrdzuje to aj autor scenára Rafael Moreu, ktorý vidí film ako niečo viac, než len príbeh o počítačovom hackingu. Hovorí, že podľa neho sú hackeri dokonca ďalším krokom v evolúcii človeka.

Po príchode do New Yorku prvú vec, ktorú Bod mrazu urobí je, že ovládne televíznu spoločnosť a zruší tam vysielanie, v ktorom účinkuje chlap obhajujúci rasovú nerovnosť. Na kazete, z ktorej bol program púšťaný je titul AMERICA FIRST. America First Comitee bola organizácia, ktorá sa angažovala proti vstupu Spojených štátov do druhej svetovej vojny. Podporovala ju väčšina americkej verejnosti. Jedným z jej vodcov bol aj Charles Lindberg, známy svojim preletom Atlantického oceánu. V povedomý dátum – 11. septembra 1941 mal v Iowe prejav, v ktorom označil Britov, Roosveltovu administratívu a Židov za sily, ktoré sa snažia Ameriku zatiahnuť do vojny. Siedmeho decembra toho istého roku ale Japonci „nečakane“ napadli Pearl Harbor a verejná mienka sa v momente zmenila.

Bod mrazu nahradil televízny program epizódou zo seriálu The outer limits. Tento seriál bol vysielaný aj u nás pod názvom Krajné medze. Zo systému ho však vyhodí iný hacker – Kyselina (Acid burn), ktorému sa Bod mrazu predstaví inou prezývkou – Absolútny votrelec (Crash override). Táto scéna môže mať hlbší zmysel, a to že televízne spoločnosti ovládajú nejakí „hackeri“, ktorým sa nepáči rozprávanie o rozdielnosti rás, lebo to je rasizmus. Vyciciavať pôžičkami a úrokmi Afriku, kde milióny detí zomierajú od hladu ale rasizmus nie je. Navyše šéf vyšetrovateľov, ktorého majú hackeri za idiota, pretože sa nerozumie do počítačov, tak ten je černoch.

Jednému z kolegov hackerov sa potom podarí preniknúť do systému istej spoločnosti. Odtiaľ si stiahne jeden divný súbor. Podarilo sa mu to tak, že použil jedno z najpoužívanejších hesiel, ktorým bolo BOH. Takže ak chceme byť v bezpečí, Bohu sa treba vyhýbať za každú cenu. Takto aspoň radí Hollywood. Šéf bezpečnosti vo firme - Eugen chce dostať od chlapca tento súbor naspäť. Sám to však nedokáže urobiť, a preto využije FBI. Za týmto účelom vytvorí počítačový vírus Da Vinci. Ten napadne systémy ropných tankerov, ktoré sa začnú potápať a hrozí celosvetová ekologická katastrofa. Vírus Da Vinci sa skutočne objavil v roku 2003, keď vyšiel román Dana Browna Da Vinciho kód. Tento však neohrozil ropné tankery. Katastrofu chce Eugen zhodiť na hackerov, aby zasiahla FBI. Eugenova priateľka je zdesená z toho, že spôsobil katastrofu kvôli jednému teenagerovi. Radí mu, aby čo najskôr získal uniknuté súbory, pretože príde o svoje hračky. Hneď nato sa objaví záber s budovami dvojičiek, ktoré inak nemajú s dejom žiadnu súvislosť. Hovorím len o budovách, nie o udalostiach z jedenásteho septembra. Odkazov na tento dátum je tu viacero.

Na stene je číslo 929. Na začiatku je 9 a súčet 2 a 9 je 11.

Účelom Eugenovej nekalej činnosti je zamaskovať iný jeho zločin. Eugen je totiž v skutočnosti hacker. Ako vyjde najavo, získaný súbor obsahuje počítačového červa, ktorý z každej bankovej operácie firmy presunie zopár centov na Eugenov účet. Jednotlivé čiastky sú síce takmer zanedbateľné, ale výsledná suma dosahuje 25 miliónov dolárov. Krádež nik nezistí, pretože vlastne nič nechýba – peniaze sú už len dáta, ktoré sa iba presúvajú.

FBI hackera zatkne, ale disketu so súborom nenájde. Eugen sa preto snaží dostať Bod mrazu na svoju stranu. Presvedčuje ho slovami: „Som nový svetový poriadok. Vlády a korporácie potrebujú ľudí ako si ty a ja. My sme samuraji, kovboji s klávesnicami a ostatní, ktorí nevedia, čo sa okolo nich deje sú len dobytok.“

Pyramída z jednodolárovej bankovky s nápisom „Nový svetový poriadok“.

Pokúša ho ako diabol, a preto asi nie nadarmo je oblečený v čiernom obleku a na golieri má zlatého plaza. Eugen má tiež zaujímavú prezývku – Morová rana. Anglicky je to Plague, čo môže znamenať tiež nákaza alebo epidémia. Aj napriek darovanému notebooku Bod mrazu nepresvedčí. K spolupráci ho donúti skrze jeho matku, pretože Bod mrazu žije bez otca. Ak dostane matku, potom dostane aj chlapca. Eugen sa nabúra do databázy FBI a do jej záznamu vloží všemožné zločiny, za čo jej môže hroziť väzenie. Pripomína mi to tak trochu dianie okolo Sarah Connorovej v Terminátorovi.

Eugen v čiernom obleku so zlatým plazom na golieri.

Bod mrazu mu odovzdá disketu, ale predtým si z nej spravia kópiu. Hackeri získaný súbor rozkódujú a prijdu na Eugenove nekalé úmysly. V rozkódovanom súbore sa nachádzajú aj čísla 911. Hackeri preto spustia akciu na záchranu Zeme. Ich mottom je: „Hacknime planétu“. Na digitálnych hodinách je čas 8:55. Tento čas nie je na prvý pohľad nejako podozrivý, ale ak si ho nastavíme na ručičkových hodinkách, ručičky budú mieriť k číslam 9 a 11.

Po zahájení operácie sa zbláznia križovatky a nastane chaos. Hackeri z celého sveta sa spoja pod heslom: „Hackeri všetkých krajín spojte sa!“ a zaútočia na Eugena. Vyšetrovateľ mal s tou komunistickou propagandou asi pravdu. Stačí vymeniť slovo hackeri za proletári a dostaneme známe komunistické heslo. Ekologickú katastrofu sa im podarí zastaviť a Eugenov hlavný počítač v tvare dvoch budov exploduje. Hackeri teda chcú hacknúť celú planétu a robia to s vierou, že idú zachrániť svet pred ekologickou katastrofou.

Začiatok operácie je naplánovaný na 8:55. Tento čas bol použitý aj vo filme Zámena. Na klasických hodinách ručičky mieria k číslam 9 a 11.
Explodujúci hlavný počítač má tvar dvoch veží. Jeho názov je Gibson. Žeby narážka na Mela Gibsona? V pôvodnom znení sa vo filme objaví veta: „Kill Gibson!“

Záverečná scéna filmu je dosť divná, skoro až strašidelná. Bod mrazu so svojou priateľkou, ktorou nie je nikto iný, ako Kyselina, plávajú v bazéne na streche budovy. V pozadí sa na mrakodrapoch z vysvietených okien vytvorí nápis CRASH AND BURN. Obaja sa z toho vo vode smejú. Vyzerá to, že je to spojenie ich mien, CRASH override a Acid BURN. Crash and burn ale znamená zrútiť a spáliť. Nápis vysvietený na mrakodrapoch nám po 11. septembri dáva úplne iný zmysel.

Máme tu teda film, v ktorom máme dočinenia s ropou, počítačovým útokom, financiami, novým svetovým poriadkom, hackermi – teroristami a klamným manévrom na odvrátenie pozornosti. Je vysoko pravdepodobné, že aj pri 11. septembri sa zodpovednosť za útok pripísala islamským teroristom, aby praví vinníci zostali neodhalení. Nebolo by to po prvýkrát, čo sa použila podobná taktika. Nemecko v roku 1939 takisto použilo zinscenovaný útok na vlastný vysielač v Glywiciach, aby rozpútalo vojnu proti Poľsku. O podobnú vec mohlo ísť aj pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Mohol Dubček vykonať udalosti pražskej jari bez súhlasu Moskvy? Nebol iba využitý na to, aby sa sem dostali okupačné vojská?

Vo filme Nebezpečná sieť nechýbajú ani slobodomurárske symboly ako je oblúk a šachovnica.

V americkom prípade sa takéto útoky vyskytujú akosi pričasto. Obľúbené sú najmä útoky na americké lode. Na konci 19. storočia malo Španielsko ešte stále zámorské kolónie v Karibiku aj v Tichom oceáne. Španieli tvrdo potlačovali snahy miestnych obyvateľov o nezávislosť, čo vyvolávalo negatívne reakcie v USA. V roku 1898 prišla na „priateľskú“ návštevu do Havany americká vojnová loď Maine, na ktorej 15. februára toho istého roku nastal dodnes neobjasnený výbuch. Loď sa potopila a zahynulo pri tom 260 členov posádky. Tento incident spôsobil vypuknutie vojny medzi Amerikou a Španielskom. Amerika vyhrala nad slabším protivníkom a oslobodila kubánsky aj filipínsky ľud spod španielskej nadvlády. Hneď na to ale nastolila nadvládu americkú a povstalcov, ktorých doteraz podporovala začala sama utláčať. Veľké protinemecké nálady v Amerike počas 1. svetovej vojny spôsobilo taktiež potopenie lode. Tentoraz išlo o zaoceánsky parník Lusitania, ktorý potopila nemecká ponorka U 20 v máji 1915. Z takmer 1200 obetí bolo 128 amerických občanov. Nemci boli vyhlásení za barbarov a „hunských pirátov“, ktorí útočia na civilistov. Nemecko zase tvrdilo, že Lusitania prelamovala námornú blokádu a prevážala vojenský materiál. Potopenie lode síce nebolo priamou zámienkou na vyhlásenie vojny, do tej vstúpila Amerika až o dva roky neskôr, ale výrazne tomu pomohlo. Mimochodom, najnovšie prieskumy vraku Lusitanie ukázali, že sa tam nachádzajú milióny nábojov. Po útokoch na americké lode sa Amerika zapojila aj do 2. svetovej vojny i do vojny vo Vietname. V prvom prípade to bol japonský útok na americké loďstvo v Pearl Harbore a v prípade druhom takzvaný Tonkinský incident. Svet by mal vyhlásiť najvyšší stupeň pohotovosti, pretože v USA mal v roku 2012 premiéru film Battleship. Vedci v ňom objavia planétu podobnú Zemi. Nazvú ju jednoducho G. Vedci sú asi slobodomurári. Zostroja najvýkonnejšie vysielacie zariadenie a k planéte vyšlú signál. Ten k Zemi priláka mimozemských prieskumníkov, ktorí sa k nám snažia dostať ďalších mimozemšťanov. Americké námornictvo sa v tom čase účastní veľkých vojenských manévrov štrnástich krajín. V rámci tohto cvičenia sa odohrá futbalový zápas medzi USA a Japonskom, v ktorom Američania prehrajú. Vyvoláva to spomienku na Pearl Harbor a japonský útok, o ktorom kolujú podozrenia, že o ňom Američania dopredu vedeli. Medzi prišelcami, ktorí majú brady a nordický výzor a americkými vojnovými loďami nastane potýčka. Svet zachráni americký hlavný hrdina Alex Hopper (iniciály AH) – nezodpovedný, prihlúply a nešikovný flákač s veľkými ambíciami. Nakoniec sa však ukáže, že je v ňom oveľa „viac“, ako sa zdá. Je to hotový vzor pre mládež, pretože normálni a zodpovední ľudia sú „idioti“. Alex pochopí Umenie vojny majstra Sun-c‘ po svojom. Vraj na nepriateľa treba útočiť tam, kde žiadny nie je. Prišelci naproti tomu používajú na útočníkov nečakanú taktiku, ktorú som u mimozemšťanov obsadzujúcich Zem ešte v žiadnom filme nevidel. Útočia len vtedy, keď sú v bezprostrednom ohrození. Podľa mňa je za tým zámer, ktorý sa snaží ukázať, že táto taktika je úbohá a bola príčinou ich porážky. Chvalabohu, že nemáme more a žiadna americká vojnová loď sem na „priateľskú“ návštevu prísť nemôže.

Vymyslená zámienka zohrala svoju rolu aj pri americkej invázii do Iraku v roku 2003. Američania ju zdôvodňovali základňami Al-Kajdy a zbraňami hromadného ničenia. Ani jedno, ani druhé sa nikdy nepotvrdilo. Samozrejme vojaci už v Iraku aj napriek tomuto zisteniu zostali. Netreba príliš veľkú predstavivosť, aby sme prišli nato, že za inváziou treba hľadať irackú ropu. Útok na Irak bol filmovým priemyslom predpovedaný a to už v roku 1975. Vo filme Tri dni kondora jeho hlavný hrdina pracuje v naozaj zvláštnom oddelení CIA. Číta tam a analyzuje knihy z celého sveta. Úlohou tejto činnosti je porovnávať knihy s postupmi CIA a zisťovať tak, či nedošlo k nejakým únikom informácií. Za pozornosť stojí aj ďalší cieľ a tým je vyhľadávanie nových zaujímavých nápadov. V závere dôjde k odhaleniu tajného plánu CIA, ktorý sa týka invázie na Stredný východ. Cieľom invázie nie je žiadne šírenie demokracie alebo ničenie zbraní hromadného ničenia. Je ním samozrejme ropa.

Bola však ropa jediným, alebo hlavným cieľom? Film Hackers obsahuje podobnú ideu, ako Smrtonosná pasca z minulej kapitoly. Použije sa zastierací manéver, ktorý má odviesť pozornosť od skutočnej akcie – krádeže peňazí. Okrem ropy a krádeže financií môže byť za 11. septembrom a Irakom ešte aj ďalší zámer. Irak alebo Mezopotámia je územie, kde vznikla jedna z najstarších civilizácii na svete - Sumerská ríša. Bola to veľmi vyspelá ríša, no objavila sa akoby z ničoho. Archeológovia v tejto oblasti našli množstvo hlinených tabuliek s ich klinovým písmom. V týchto záznamoch sami Sumeri opisujú príčinu svojej vyspelosti. Všetky svoje znalosti vraj získali od bohov, ktorí prišli z hviezd a dokonca stvorili aj samotného človeka. Možno sú to len také legendy, sumerskú verziu však podporujú tabuľky plné astronomických údajov a zobrazení našej slnečnej sústavy. Sumeri poznali všetky planéty už pred tisíckami rokov a to aj tie za Saturnom, ktoré naši vedci objavili len pomerne nedávno. V ich záznamoch sa opisujú aj dve planéty navyše. Jedna veľká medzi Marsom a Jupiterom a ďalšia, ktorá sa dostáva raz za čas až do centra slnečnej sústavy. Sumeri ju nazvali Nibiru. Práve toto môže byť ďalší cieľ invázie, možno ešte dôležitejší ako ropa. Američania možno chceli získať kontrolu nad týmito záznamami alebo nejakými mimozemskými artefaktmi, ako to bolo vo filme Total Recall. Tiež sa môžu snažiť zmariť ďalší archeologický prieskum. Sumerské a babylonské tabuľky obsahujú totiž príbehy až priveľmi podobné tým z Biblie, ktoré sú navyše oveľa staršie. To dosť spochybňuje božskú inšpiráciu Biblie, čo môže spôsobiť nepríjemnosti kresťanom, ale aj židom.

Film ukazuje ešte jednu významnú okolnosť. Ak budú všetky záznamy digitalizované a uložené v počítačovom systéme, s ľuďmi sa bude dať ľahko manipulovať. Podľa potreby sa človek môže prehlásiť za zločinca alebo dokonca za mŕtveho. No môže sa aj úplne vymazať zo systému, ako by vôbec nikdy ani neexistoval. Hlavnému vyšetrovateľovi zapíšu hackeri do trestného registra dopravné priestupky. V Nebezpečnej sieti je to podané ako veľká zábava, aké problémy ale môže spôsobiť krádež identity vidíme vo filme Sieť (The net).

Traffic violations – dopravné priestupky v registri. Rok je 1994 a nachádza sa tam aj číslo 113. Violation je ale aj násilie. Traffic violations by doslovne mohli byť aj násilnosti v doprave. O desať rokov neskôr, 11. 3. v roku 2004 sa odohrali útoky proti dopravnému systému v Madride.

Iná dôležitá otázka je, či Američania skončili pri Iraku alebo budú ešte niekde pokračovať a ktorá krajina môže byť ďalším cieľom. Momentálne panuje veľké napätie medzi Amerikou a Iránom. Obsadenie Afganistanu a Iraku môže byť tiež prípravou pozícií pred útokom na túto krajinu. Ak sa pozriete na mapu, kontrola Iraku a Afganistanu umožňuje úder na Irán z dvoch strán. Poďme sa preto pozrieť na ďalší titul, tentoraz na film 300 z roku 2006.

V roku 480 pred n.l. perzský kráľ Xerxes zorganizoval vojnovú výpravu proti Grécku. Vybudoval obrovskú armádu aj loďstvo. Podľa gréckeho dejepisca Herodota mal len pešiakov viac ako 1,7 milióna. Aj keď je tento počet asi zveličený, svedčí to aj tak o nesmiernej sile perzského vojska. Gréci sa rozhodli brániť na súši v priesmyku Termopyly (Teplé brány) a na mori v Oreoskej úžine, kde vyslali svoje loďstvo. Gréci sa v Termopylách statočne bránili a dva dni odrážali perzské útoky. Zradca však Peržanom ukázal inú cestu a tí začali postupne prenikať Grékom do tyla. Spartský kráľ Leonidas sa preto rozhodol, že pošle hlavné sily do Atén a priesmyk zostal brániť len sám so svojimi 300 vojakmi. Podobnú taktiku zvolilo aj grécke loďstvo pri myse Artemision a Oreoskej úžine. Rozostavilo sa v úzkom priestore, ktorý znemožňoval perzskému loďstvu rozvinúť sa a využiť tak svoju početnú prevahu. Tá bola stále veľká aj keď pri búrke stratili asi 400 bojových a nákladných lodí. Gréci sa účinne bránili, ale po porážke pri Termopylách sa radšej so svojimi loďami stiahli, aby sa vyhli obkľúčeniu. Ustúpili k ostrovu Salamína pri Aténskom prístave Pireus. Grécky stratég Temistokles lode znova umiestnil do úžiny, kde Gréci v námornej bitke získali dokonca víťazstvo. Perzské loďstvo prišlo asi o 200 lodí a aj keď malo stále prevahu, Xerxes ho radšej stiahol k Dardanelám. Prišiel tak ale o zásobovacie trasy, a preto radšej s časťou pozemnej armády opustil Grécko. O rok neskôr Peržania utrpeli porážku aj na pevnine, v bitke pri Platajach.

Je vydanie filmu 300 práve v tomto čase náhoda, alebo je za tým niečo viac? Podľa mňa má za sebou isté politické pozadie, pretože Perzia je starší názov pre dnešný Irán. No a perzská ríša sa vo filme jednoznačne démonizuje. Perzský kráľ sa sám prehlasuje za boha a je označený za šelmu, ktorá sa chystá napadnúť Grécko. Je obklopený rôznymi zdegenerovanými ľudskými bytosťami a sedí na tróne v tvare pyramídy. Kráľovi Leonidasovi sa vyhráža úplným zničením, ak sa mu nepodriadi, ale zároveň mu sľubuje bohatstvo i vládu nad celým Gréckom. Stačí spraviť len málo – pokloniť sa mu. Aj v Zjavení apoštola Jána sa spomína šelma s číslom 666, ktorá zvádza obyvateľov zeme. Vládu nad kráľovstvami sveta takisto sľuboval satan Ježišovi, stačí len ak sa mu pokloní. Autori filmu sa teda snažia zobraziť perzského vládcu ako samotného diabla.

Perzská ríša bola samozrejme expanzívna a rozširovala sa na východ i západ, no tým sa nijako nelíšila od ostatných starovekých ríš. Dobyté územia však neboli perzianizované. Ľudia mohli naďalej vyznávať svoje náboženstvá a v provinciách vládli miestodržitelia, ktorí síce odvádzali centrálnej moci poplatky, vládli však pomerne nezávisle. Možno to bolo preto, lebo mazdaizmus - perzské náboženstvo, ktoré hlásal prorok Zoroaster vyzývalo k spravodlivosti a vzývaniu pravdy. Toto náboženstvo ovplyvnilo aj judaizmus a kresťanstvo. Pojmy ako anjeli, dobrý a zlý boh, svätá trojica, duch svätý, či posledný súd majú korene práve v mazdaizme. Zakladateľ perzskej ríše Kýros oslobodil Židov z babylonského zajatia, dal obnoviť jeruzalemsky chrám a v Biblii sa označuje ako syn boží. Peržania dokonca ani nie sú Arabi. Aj keď sa vo filme ktovie prečo zobrazujú ako počerní chlapíci, pôvodom sú blízki Európanom a v Iráne sa stále rozpráva indoeurópskym jazykom. Názov krajiny Irán pochádza zo starého názvu pre bieleho človeka – Aryan.

Kráľ Xerxes si na vstup do Grécka vybral priesmyk, ktorý má v názve slovo brána. Vo filme posiela na Sparťanov hordy pešiakov, jazdy i bojové zvieratá. Jeden zúrivý obor spraví Leonidasovi na oku šrám podobný ako T – 800 Johnovi Connorovi v Terminátorovi 4. Ich súboj vyzerá, ako boj Dávida s Goliášom. Motív poraneného oka sa tu vyskytne až trikrát.

Gréci však odolávajú všetkým pokusom o prielom. Zlom nastane až vtedy, keď zradca Efialtes prezradí Peržanom tajnú cestu. Bojovať potom zostane iba Leonidas so svojimi vernými druhmi, ktorí kryjú ústup ostatným Grékom. Leonidas nakoniec poraní kopijou samotného Xerxa a ukáže všetkým, že je to tiež len človek, pretože krváca. Leonidas síce zomrie, vidíme ho ležať s roztiahnutými rukami a prebodnutého šípmi. Pamiatka na to, ako sa obetoval pre slobodu Grécka však žije ďalej.

Vo filme nejde len o boj Grécka a Perzie, ale o boj dvoch civilizácií. Je to konflikt západného „slobodného“ sveta a ázijskej „tyranie“. Američania Perziu démonizujú, ale chudáci netušia, že v skutočnosti démonizujú sami seba. Perzia totiž presne vystihuje Ameriku po 11. septembri. Sparta a Atény predstavujú slobodu len vo filme. Sparťania a Aténčania síce boli slobodní, ale oni sami zotročovali. V Aténach boli otroci a demokracia sa na nich nevzťahovala. Tyrania má svoj pôvod takisto v Grécku, ale vtedy nemala taký negatívny význam ako v súčasnosti. Sparťania zotročovali pôvodné achájske obyvateľstvo, takzvaných helótov a prepadávali ich osady. Sterilizovanie a likvidácia psychopatov v 3. ríši sa považuje za strašný zločin, ale Sparťania zabíjajúci novorodencov s telesnými vadami sa tu vykresľujú ako hrdinovia bojujúci proti tyranii. Gréci napádali perzské obchodné trasy a vypálili ich mesto Sardy. Pozabíjali aj perzských vyslancov. Dnes by sme ich nazvali teroristami. Perzská výprava bola trestom za podporu Atén iónskemu povstaniu. To isté urobila Amerika, keď zaútočila na Afganistan a Irak.

Zmysel však dáva aj doslovný výklad filmu 300. To znamená útok proti Grécku. V roku 2011 sa Grécko dostalo na pokraj úplného krachu. Boli už vznesené aj požiadavky na odpredaj štátnych podnikov a dokonca aj jeho územia. Ak by dnes žil Leonidas, ani on by Grécku veľmi nepomohol, pretože súčasní útočníci nebojujú mečmi a kopijami, ani inými zbraňami. Tými útočníkmi ale Iránci asi nebudú. Kto teda? Vo filme tristovka Grécko bráni, v realite to môže byť naopak a 300 na Grécko útočí. Z akého dôvodu bol ako cieľ vybraný práve tento štát? Možno preto, lebo v Grécku je nežiadúce, aby úradníci alebo diplomati boli členmi slobodomurárskeho rádu.