Matrix Reloaded

Matrix 2 je komerčne najúspešnejšia časť celej trilógie. Rozpočet filmu bol 300 miliónov dolárov a na filme je to aj vidieť. Legendárna automobilová naháňačka sa natáčala celé 3 mesiace a bola pre ňu postavená vlastná 2,25 km dlhá diaľnica. Čo sa týka deja, v prvej časti bolo všetko také jednoduché - zlé stroje a dobrí povstalci. V dvojke sa to všetko poriadne zamotá.

Na začiatku filmu má Neo zlé sny a vidí v nich Trinity, ako dostane zásah od agenta. Na stretnutí povstalcov v matrixe sa dozvie, že stroje sa práve chystajú zaútočiť na Sion. Pomaly sa prekopávajú k mestu a na útok je pripravených 250 000 chobotničiek. Tieto informácie im poskytla loď Osiris.

Osiris alebo Usir je egyptský boh, ktorý má črty nie nepodobné s Ježišom a Neom. Podľa legiend bol synom boha Zeme Geba a bohyne neba Nut. Bol ženatý so svojou sestrou Eset a mali spolu syna Hora. S celou svojou rodinou tvoril božské devätoro uctievané v meste slnka Heliopole. Keď dospel, stal sa pre svoje výnimočné vlastnosti kráľom na Zemi. Vyviedol Egypťanov zo zvieracieho stavu, vyučil ich poľnohospodárstvu a dal im zákony. Potom odišiel na cestu, počas ktorej mal takto civilizovať aj celý ostatný svet. Bohužiaľ toto sa mu už nepodarilo, lebo ho zo závisti zabil jeho temný brat Sutech. Eset ho ale nachvíľu vzkriesila k životu, aby s ním splodila syna Hora. Potom ho boh Anupev odviedol do podsvetia. Tam sa stal kráľom a rozhodoval o tom, či sa duch zomrelého človeka dostane do podsvetnej ríše alebo nie. Okrem toho mal aj mnoho iných funkcií, ako napríklad boh Slnka, či boh vegetácie.

K budove, kde prebieha stretnutie prichádza Smith a pošle Neovi odkaz. Je to sluchátko, ktorým komunikujú agenti so systémom. Smith je v preklade kováč. Poznávacia značka jeho auta, na ktorom prišiel je IS 5416. V knihe proroka Izaiáša, v 54. kapitole a 16. verši sa píše: „Hľa, ja som stvoril majstra, čo rozduchuje uhlie v ohni a svojim remeslom vyrába zbrane, ja som stvoril aj zhubcu, čo ničí.“ Zhromaždenie povstalcov potom napadnú agenti, ktorí už ale pre Nea nejaký veľký problém nepredstavujú. Má dokonca novú schopnosť, ktorou je lietanie. Link vraví Morfeovi, že sa zasa hrá na Supermana.

Superman je tiež hrdina ako Neo a dokáže takisto neuveriteľné veci. Aj on sa veľmi podobá na Ježiša. Superman nepochádza zo Zeme, ale z planéty Krypton, teda podobne ako sa traduje o Ježišovi - z neba. Aj Supermana sem poslal jeho otec. Názov planéty Krypton má základ v gréckom slove kryptos, čo znamená skrytý. Dnes sa používa hlavne vo význame šifrovať alebo kódovať. Tieto podobnosti preto asi nebudú náhodné. Superman sa ale od iných filmových superhrdinov odlišuje. Ostatní sú ľudia, u ktorých sa nejako vyvinuli zvláštne schopnosti a začnú si preto obliekať masky a obleky hrdinov. Superman je však hrdina už zo svojej podstaty a naopak, snaží sa pôsobiť ako obyčajný človek. K tejto črte sa ešte vrátim neskôr v súvislosti s Matrixom.

Po prílete do Sionu, ako ináč bránou číslo tri sa objaví akýsi mladík a snaží sa Neovi nejako poslúžiť, pretože ho zachránil. Nea to ale obťažuje a vraví mu: „Ty si sa oslobodil sám.“ Toto je narážka na kresťanov, ktorí veria, že ich Ježiš spasil.

Mesto Sion pripomínajúce molekulu DNA.

Link je rád, že je konečne doma a ukáže sa pohľad na mesto. Mne osobne mesto pripomína molekulu DNA, ktorá je zodpovedná za dedičnosť.

Potom prichádza radný Hamann, ktorý má vystúpiť v chráme, pretože sa šíria rôzne reči o tom, čo sa deje. Veliteľ Lock a Morfeus tu zaujmú dva rozdielne postoje. Lock radí nepovedať úplne všetko, aby nevznikla panika a Morfeus povedať pravdu, pretože stroje nikdy do Sionu nedorazia. Za posledných 6 mesiacov zachránili viac ľudí ako za 6 rokov, a tak je tento útok strojov podľa neho len prejavom zúfalstva. Verí, že sa proroctvo naplní a vojna čoskoro skončí.

Začne sa stretnutie v chráme a pri pohľade na obyvateľov je vidno, že Sion je multikultúrne miesto. Na tomto sa dá len zasmiať. V skutočnosti nie je nič vzdialenejšie pravde ako multikultúrny Sion. Stretnutie pokračuje slávnosťou, ktorá sa viac podobá na orgie. Je tomu tak preto, lebo chrám sa nenachádza v jaskyni, ale v jaskynke.

V noci Neo nemôže spať, a tak sa ide pozerať na spiace mesto Sion. Stretne sa s radným Hamannom, ktorý sa mu zdôverí, že spánok nemá rád. Prespal prvých 11 rokov svojho života a teraz sa z toho prebúdza. Pozve Nea na návštevu do technickej časti mesta a on súhlasí. Hamann vraví, že je zvláštne, ako ich jedny stroje chcú zabiť a tieto druhé im umožňujú prežiť. Spomína si na ľudí pripojených k matrixu a vychádza mu, že oni sú vlastne podobne pripojení na tieto stroje. Neo mu oponuje, že tieto stroje ľudí neovládajú, ale naopak ľudia ovládajú tieto stroje. Potom sa opýta Nea, že čo je to vlastne kontrola. On odpovie, že ich môžeme vypnúť. Áno môžu ich kedykoľvek zničiť, čo by sa ale potom stalo s ich svetlom, teplom a vzduchom? Neo pochopí, že ľudia potrebujú stroje rovnako, ako potrebujú stroje ľudí.

Ráno sa Neo vydá do matrixu, pretože obdržal správu od Veštkyne. Tesne pred odchodom dostane darček od jednej siroty. Vraj bude vedieť, čo to znamená. Je to lyžica. Možno to nie je ani tak odkaz pre Nea, ako skôr pre divákov.

V matrixe stretne Neo Serafa, ktorý ho má k Veštkyni odviesť. Seraf má pôvod v hebrejskej mytológii. Serafíni patria medzi najvyššie anjelské bytosti a ich úlohou je ochraňovať boží trón. Spájajú sa so živlom ohňa. Asi preto v kóde matrixu nemá Seraf zelenú farbu ako všetko ostatné, ale zlatožltú. Predstavuje tak asi firewall, doslovne ohnivú stenu, čo je program alebo zariadenie, ktoré zabraňuje škodlivému kódu v prístupe do počítača.

Potom ako si ho overí, zavedie Nea do chodby plnej dverí. Linkovi, ktorý sleduje kód matrixu sa obaja stratia z dohľadu. Neo sa pýta, či sú to zadné dvere, anglicky backdoor. Je to programátorský termín, ktorý znamená tajný prístup k programu alebo systému, o ktorom vie len programátor alebo hacker. Neo sa opýta Serafa, či aj on je programátor. On odpovedá, že nie, on vraj chráni to, čo je najdôležitejšie a otvorí dvere, kde sa nachádza Veštkyňa.

Tá vie o jeho zlých snoch. V tejto scéne sa dozvedáme dosť nečakanú vec a tou je, že Veštkyňa nie je človek, ale program, podobne ako aj agenti. Patrí teda takisto do systému a Neo nevie, či jej má veriť. Je to vraj na ňom, ako sa rozhodne a či prijme to, čo mu povie. Neo sa podľa nej má dostať k hlavnému počítaču, kde končí cesta Vyvoleného. Vraj to už videl vo svojich snoch – dvere zo svetla. Pýta sa ho, čo tam videl. Neo jej povie o sne s Trinity a nechápe prečo nevidí, čo sa jej stane. Veštkyňa mu vyjaví, že nemôže vidieť cez voľbu, ktorej nerozumie. On sa spýta, či môže rozhodnúť o Trinitinej smrti. Veštkyňa mu odpovie, že on sa už rozhodol, len musí svoju voľbu pochopiť. Nakoniec sa dozvie, že ak sa chce dostať k Zdroju, potrebuje Kľúčiara a toho uväznil dosť nebezpečný program Merovejec.

Aj Veštkyňa si myslí, že budúcnosti sa môžu dožiť ľudia aj stroje len spoločne. Vysvetľuje mu, že za všetkým v matrixe sú programy. Riadia napríklad stromy, vietor, východ a západ Slnka. Ak pracujú dobre, tak sú neviditeľné a v podstate ani nikto nevie, že existujú. Sú ale aj také, o ktorých je počuť stále. Duchovia, anjeli, historky o vlkodlakoch a upíroch sú podľa nej výsledkom systémových chýb programov, ktoré nerobia to, čo majú. Programy, ktoré majú byť vymazané sa potom môžu ukryť v matrixe alebo ísť naspäť k hlavnému počítaču, kde má ísť aj on.

Slovami o programoch, o ktorých je stále počuť naráža na Smitha, ktorý práve prichádza na scénu. Ten nám oznámi, že sú s Neom nejako spojení. Keď do neho Neo vnikol asi sa do neho odtlačila určitá jeho časť, niečo sa asi zkopírovalo a niečo zmazalo. Bol zničený a podľa pravidiel vedel, čo má robiť a kam ísť, ale on to neurobil a zostal v matrixe. Teraz už nie je agentom systému, ale je zdanlivo slobodný. V skutočnosti tam ale s Neom nie sú preto, lebo sú voľní, ale pretože voľní nie sú. Smith je tam preto, aby vzal Neovi jeho účel, čiže základ existencie, tak ako Neo chcel vziať ten jeho. Aj Smith podobne ako Neo zomrel, ale vstal zmŕtvych. Aj on má teraz nové schopnosti, dokáže zmeniť ľudí aj iné programy na svoje vlastné kópie a takto sa šíriť. Smith možno predstavuje aj ego. Je to akési naše druhé ja, ktoré existuje v našej mysli. Ego chce, aby bolo všetko podľa neho a chce všetko riadiť. Najprv na nás dozerá, aby sme nerobili, to čo je proti systému a potom sa môže samo chcieť oslobodiť. To podľa mňa predstavuje Smith vo filme - Neovo druhé ja.

Smith chce zmeniť na seba aj Nea, ale uňho sa mu to nepodarí. Nastáva preto boj. Keď budú ďalší Smithovia vychádzať z budov pozrite sa, aký tvar vytvorili. Sú to dve čísla – 6 a 9 a sú to čísla, ktoré sú navzájom obrátené. Ak ich spojíme do jedného celku, získame tvar, ktorý sa podobá okrem iného aj na špirálovité galaxie vo vesmíre. Takouto galaxiou je aj naša Mliečna cesta. Čísla 6 a 9 okrem iného predstavujú aj astrologické znamenie raka. Na rakovinu, ktorá všetko pohlcuje sa zmenil vlastne aj agent Smith.

Čísla 6 a 9 vytvorené z bojujúcich agentov.

Po boji so stovkami Smithov sa naši hrdinovia vyberú za Merovejcom. Na budove sú hodiny a ručička ukazuje na dvanástku, ktorá má tvar dvoch stĺpov. Po vystúpení z výťahu vidíme na stene opäť číslo 101. Je to číslo poschodia, ktoré stlačila vo výťahu Trinity. Merovejec im predstaví svoju ženu Persefone a prezradí nám, že miluje všetko francúzske. Je to tak preto, lebo Merovejec je vlastne príslušník skutočnej dynastie francúzskych kráľov, ktorú založil legendárny Merovej.

Autori Matrixu sa v tomto prípade inšpirovali najskôr knihou Svätá krv a svätý grál od Michaela Baigenta, Richarda Leigha a Henriho Lincolna. Opisuje sa v nej teória, že Merovejovci pochádzajú z rodu samotného Ježiša, ktorého údajná manželka Mária Magdaléna sa po jeho ukrižovaní uchýlila vo Francúzsku. Posledný kráľ z tejto dynastie Dagobert II. bol v roku 679 zavraždený, ale podľa tvrdení autorov jeho nasledovníci, a teda aj Ježišova pokrvná línia stále žije. Tento námet rozoberá aj Dan Brown vo svojom svetovom bestselleri Da Vinciho kód.

Persefona je v gréckej mytológii manželkou Háda, boha podsvetia, kde po smrti odchádzajú duše ľudí. Bola dcérou boha Dia a bohyne plodnosti, zeme a roľníctva Demeter. Na prechádzke raz odtrhla narcis, kvet smrti a preto ju Hádes uniesol do podsvetia, kde sa s ňou oženil. Demeter preto protestovala u Dia a ten dosiahol aspoň to, že ju Hádes pustí von na dve tretiny roka. Keď sa na jar vracia z podsvetia na svet, ožíva spolu s ňou aj celá príroda. Merovejcovo územie je vlastne tiež takýmto podsvetím. Nekončia tam však ľudské duše, ale programy. Egyptskou verziou boha Háda je Osiris, ktorého meno má jedna z povstaleckých lodí.

Do podsvetia sa dostal aj Orfeus, ktorý patril medzi najväčších gréckych hrdinov, hoci vôbec nebol bojovník, ale hudobník. Keď začal hrať na lýru, aj vlk ležal pri baránkovi bez toho, aby mu ublížil a všade navôkol zavládol súlad a mier. Stal sa známy práve svojou cestou do Hádovho podsvetia, kvôli svojej milovanej manželke Eurydike, ktorú uštipol had.

To sa dovtedy nikomu nepodarilo. Za pomoci svojej hudby presvedčil prievozníka Chárona, ktorý ho previezol cez rieku Styx. Hádovi a Persefone zaspieval pieseň o svojej láske a požiadal ich, aby mu vydali Eurydiku alebo aby si nechali v podsvetí aj jeho. Hádes mu sľúbil ženu vrátiť, ale pod jednou podmienkou. Keď ich bude posol bohov Hermes vyvádzať von, nesmie sa ani raz obzrieť dozadu za Eurydikou, ktorá bude kráčať za ním. Podobá sa to aj na Lótovu ženu z Biblie. Orfeovi sa to takmer podarilo, ale pri východe z podsvetia sa obzrel, či sa jej nič nestalo, a tak o ňu už druhýkrát prišiel.

Znovu sa s ňou stretnúť sa mu podarilo až o štyri roky neskôr, keď ho zabili ženy v Trácii, lebo o ne nemal záujem. V opitosti začali doňho hádzať kamene. Tie sa vďaka jeho spevu zastavovali, tak ako guľky pred Neom vo vzduchu. V hneve sa potom ženy na neho vrhli a roztrhali ho. Jeho hlavu a lýru potom hodili do rieky Hebros, ktorá sa v súčasnosti volá Marica. Potom sa celá príroda zahalila do smútku a deje sa to každý rok na jeseň, keď nastáva výročie jeho smrti. Tá má paralelu v smrti kráľa Pentea, ktorý bol nepriateľom boha Dionýza. Aj jeho roztrhali ženy, pretože chcel zabrániť Dionýzovským orgiám a hlavu mu odtrhla jeho vlastná matka. Odkazuje to na rituál uctievačov Dionýza nazývaný sparagmos. Bola to obeta, počas ktorej sa zaživa roztrhalo zviera alebo niekedy aj človek a jeho surové mäso sa potom pojedalo ako telo boha.

Podľa dramatika Aischyla Orfeus ku koncu svojho života pohŕdal uctievaním všetkých bohov okrem boha slnka Apolóna. Ten bol podľa niektorých podaní jeho otcom. Stal sa teda monoteistom. Existovala dokonca aj filozoficko-mystická sekta uctievačov Orfea, ktorá ovplyvnila napríklad i Platóna. Jeho vyobrazenia sa našli aj v rímskych kresťanských katakombách. Kvôli svojej ceste do podsvetia bol prirovnávaný k Ježišovi.

Výraznú úlohu v kulte orfikov zastával aj Dionýzos-Zagreus, ktorý bol tiež zabitý a potom vstal zmŕtvych. Mal vládnuť na nebi, ale na príkaz Diovej manželky Héry ho zabili Titani a jeho telo roztrhali. Zeus ale jeho telo spojil a vzkriesil ho. Jeho osobnosť sa potom rozdelila. Dionýzos zostal vládnuť na Zemi a Zagreus sa stal bohom v podsvetí.

Veštkyňa v Matrixe má svoj pôvod takisto v Grécku. Najznámejšia grécka veštiareň bola v Delfách, v chráme boha Apolóna pri hore Parnas, kde pôsobila aj slávna Pýthia. V anglickom originále sa Veštkyňa označuje ako Oracle. Existuje aj softvérová firma s rovnakým menom. Kto chce vedieť, či má táto firma niečo spoločné so Sionom, môže si to zistiť na internete. Veštkyňa v Matrixe sa starala o malé siroty. Sirota sa po anglicky povie orphan. Z gréckeho slova orphanos, čo znamená „ten, čo nemá otca“, čiže sirota, môže pochádzať aj meno Orfeus. Naša Veštkyňa je zrejme orfická veštkyňa.

Merovejec ich hneď na začiatku schladí. Podľa jeho názoru vôbec nevedia, prečo za ním prišli. Sú tam preto, lebo ich tam jednoducho poslali. Potom im dá prednášku o kauzalite, čo je zákon o príčine a následku. Toto učenie je známe hlavne z východných systémov, ako je napríklad hinduizmus alebo buddhizmus. Kauzalite sa vraj nedá uniknúť a naveky nás zotročuje. Našou jedinou nádejou je pochopiť príčinu, pochopiť prečo. Prečo je jediný zdroj moci a bez prečo sme úplne bezmocní.

Hmm... Prečo sa deje vo svete to, čo sa deje? Prečo sú Američania v Afganistane? Lebo teroristi zaútočili na dvojičky? Alebo preto, že Afganistan je najväčší svetový producent ópia? Prečo neskôr zaútočili na Irak? Lebo tam boli zbrane hromadného ničenia a základne Al-Kajdy? Prítomnosť ropy v Iraku, bez ktorej sa nepohne žiadny tank a nevzlietne žiadne lietadlo potrebné na udržiavanie svetovej dominancie, je teda asi len náhoda. Alebo to bolo preto, lebo Irak chceli zbaviť diktátora a priniesť tam slobodu a demokraciu? Zaujímavé, že na Severnú Kóreu a na ostatných diktátorov neútočia (prednedávnom síce zvrhli Kaddáfiho, ale aj v Líbyi je ropa). V Iraku americkí vojaci bojujú za slobodu, ale doma o mnohé zo svojich slobôd občania prichádzajú. Prečo teda spadli dvojičky, a prečo nastala hospodárska kríza? Sú to náhodné a navzájom oddelené udalosti alebo medzi nimi existuje nejaká súvislosť?

Merovejec ich poučí tiež o tom, že žiadna voľba vlastne neexistuje. Je to len ilúzia vytvorená medzi tými s mocou a tými bez nej. Možno je to naozaj krutá pravda. Kľúčiara sa im nakoniec podarí získať len s pomocou Persefony, výmenou za Neov bozk. Musia však oňho bojovať s mocnými Dvojičkami.

Možno je to ďalší odkaz na 11. september alebo na grécku báj o Dioskuroch, dvoch bratoch, ktorí boli najslávnejší hrdinovia hneď po Heraklovi. Narodili sa síce ako dvojčatá, ale boli to nevlastní bratia. Otcom Kastora bol spartský kráľ Tyndareos, ale otcom Polydeuka sám boh Zeus.

Ten druhý, keďže bol synom boha bol nesmrteľný. Okrem sily a hrdinstva vynikali aj veľkou bratskou láskou. Potom ako prišiel Kastor o život, Polydeukes preklial svoju nesmrteľnosť. Zeus mu preto dal na výber. Buď bude žiť s bohmi na Olympe alebo bude jeden deň spolu s Kastorom v podsvetí a jeden na Olympe. On si samozrejme vybral tú druhú možnosť. Potom sa dostali aj na nočnú oblohu, kde žiaria ako hviezdy Castor a Pollux v súhvezdí Blížencov. Táto báj môže mať podľa mňa aj symbolický význam a tým je spojenie nesmrteľnej duše a smrteľného tela v človeku.

Pri boji vynikne kontrast medzi bielymi Dvojičkami a Morfeom s Trinity v čiernom oblečení. Áno Neo, Morfeus aj Trinity používajú čierne oblečenie.

Po impozantnej automobilovej naháňačke na dialnici so známym číslom 101 sa im nakoniec podarí uniknúť a Kľúčiar im potom prezradí, ako sa dostanú k Zdroju. Ten sa nachádza v jednej budove, no musia tam najprv vyradiť bezpečnostný systém. Neo ovplyvnený svojimi snami požiada Trinity, aby sa toho za žiadnych okolností nezúčastnila a nechodila do matrixu. Čas na hodinách ukazuje za 12 minút dvanásť hodín a Morfeus vraví: „Nie sme tu náhodou, náhody neexistujú. Máme 3 úlohy, 3 lode a 3 kapitánov. Nevidím v tom žiadnu zhodu náhod, vidím v tom prozreteľnosť.“ Takzvaná Božia prozreteľnosť sa v kresťanstve zobrazuje ako žiariaci trojuholník s okom vo vnútri.

Jednu loď povstalcov však vypátrajú chobotničky a zničia ju. Odstránia takto jednu skupinu a to práve tú, ktorá mala vyradiť pohotovostný systém. Trinity preto, či chce alebo nie, musí ísť do matrixu, lebo keď nabehne pohotovostný systém, Neo sa k Zdroju nedostane. Trinity splní úlohu, ale napadnú ju agenti. Medzitým nastáva kritická scéna tejto časti a Neo sa dostáva k samotnému Architektovi matrixu. Architekt naprojektoval alebo ak chcete stvoril tento priestor – matrix, ale nie ľudí, ktorí v ňom žijú.

Pojem Veľký Architekt používa aj tajná slobodomurárska spoločnosť a označuje ním stvoriteľa vesmíru. Matrix obsahuje v sebe aj silný slobodomurársky podtext, čoho dôkazom je aj Neovo meno. Civilné priezvisko Nea je totiž Anderson a James Anderson bol autorom Konštitúcií slobodomurárskej Veľkej lóže Anglicka.

Slobodomurári sa nazývajú aj trojbodkové bratstvo. Tri bodky svietili na ploštici, ktorú vybrali z Nea povstalci. Tri svetlá lode, ktoré vítali Nea po odpojení z matrixu sa používajú aj v slobodomurárskej symbolike, kde predstavujú múdrosť, silu a krásu. Nápis u Veštkyne: „Poznaj sám seba“, používajú takisto slobodomurári. Lyžica, ktorú dostal Neo od siroty môže predstavovať murársku lyžicu a byť tak odkazom pre určitých divákov.

Neova cesta je vlastne cesta slobodomurára. Kandidát na slobodomurára prichádza z nevedomého sveta do lóže, kde je zasväcovaný do tajomstiev jednotlivých stupňov. Tam pri obrade musí symbolicky zomrieť, aby sa znova narodil pre prácu v lóži. Základné stupne slobodomurárov sú tri – učeň, tovariš, majster. Matrix má takisto tri časti, ktoré predstavujú vývoj postavy Nea od učeníka až po majstra.

Podobný koncept ako Veľký Architekt existoval aj v gnosticizme, kde sa označoval pojmom demiurg. Gnosticizmus bol náboženský alebo skôr mystický smer rozšírený na prelome letopočtov. Jeho názov je odvodený od slova gnóza, čo znamená poznanie. Gnosis sa volá aj jedna z lodí povstalcov. Nebol to žiadny konzistentný smer a existovali mnohé názorové skupiny. Spájalo ich to, že sa usilovali získať božské poznanie, získavané zasväcovaním a rôznymi mystickými zážitkami. Boli presvedčení, že k duchovnému poznaniu je možné dospieť len na základe osobnej skúsenosti. Hľadali ho hlavne vo vnútri človeka a verili, že len to môže človeka spasiť.

Mnohé gnostické skupiny boli výrazne dualistické. Považovali celý tento materiálny svet i jeho stvoriteľa, ktorého často spájali s bohom Starého zákona za zlo a usilovali sa od neho všemožne oslobodiť. Tvrdili, že okrem tohoto sveta existuje ešte iný, lepší svet svetla, ktorý je nad ním. Pravý boh je vraj nepoznaný, transcendentálny. Ťažko povedať, čo si predstavovali pod pojmom hmotný svet. Znamenal pre nich celý vesmír, určitú jeho dimenziu, našu galaxiu, jej časť, v ktorej sa nachádza aj naša Zem alebo len čisto našu planétu?

Neviem, ako k týmto tvrdeniam prišli, či nejakým duchovným osvietením alebo jednoducho pozorovaním a svojimi vlastnými skúsenosťami z tohoto sveta. Existovali aj také skupiny, napríklad Kainiti, ktorí dokonca oslavovali tých, ktorí sa tomuto podľa nich zlému bohu stavali na odpor. Vieme o nich napríklad z Ireneovho diela Adversus haereus – Vyvracanie kacírstiev.

Zaujímavé je, ako sa označujú pobožní ľudia. Je to slovom bohabojní, teda doslovne, tí, čo sa boja boha. Je to dosť zvláštne, že boh, ktorý by mal byť najväčšie dobro a láska si cení ľudí, ktorí sa ho boja a nie tých, ktorí ho milujú. Z určitej perspektívy sa teda postoj týchto gnostikov dá pochopiť.

Gnostici boli ale obviňovaní z rôznych nemorálností a zvrhlostí, čo vraj vychádzalo z toho, že oni sú niečo viac ako ostatní ľudia, pretože oni majú gnózu a pre nich už zákon a morálka neplatia. V dnešnej literatúre sa to zväčša prikladá cirkevnému očierňovaniu. Ako to bolo v skutočnosti, poprípade, či to platilo pre všetkých gnostikov alebo len pre niektoré skupiny, to sa dá dnes už len ťažko dokázať. Avšak od postoja, že ja som niečo viac, ja som osvietený alebo vyvolený, k porušovaniu zákonov už nie je ďaleko. Príkladom nám môže byť dnešná takzvaná elita, ktorá negatívny postoj voči sebe zhadzuje na všetko možné, len nie na svoje vlastné konanie.

Z najvyššieho boha sa podľa gnostikov emanovali nižšie vrstvy, takzvané Eóny. Posledným z nich bola Sofia – božská múdrosť. Tá sa veľmi usilovala spoznať najvyššieho boha, čo sa jej však nepodarilo.

Z jej smútku, strachu, zmätku a nevedomosti potom vznikol demiurg, stvoriteľ hmotného sveta. Tento žiarli na najvyššieho boha a jeho existenciu pred človekom zatajuje. Niektoré skupiny svet a demiurga nechápu až tak zle, pretože podľa nich tento najvyššieho boha, ani pôvod svojej existencie nepozná. Kvôli tomu sám seba považuje za boha, a preto je symbolom kozmickej nevedomosti.

V jeho vláde nad človekom mu pomáhajú archonti – mocnosti tohto sveta. Spájajú sa niekedy s planétami a zverokruhom, ktorý vytvára osud zotročujúci človeka. Pre tento svoj čin bola Sofia vykázaná do vyhnanstva v materiálnom svete demiurga. Niektorí však verili, že tam bola unesená, tak ako Persefona do podsvetia. Úlohou človeka je preto nájsť Sofiu – múdrosť, či vlastnú dušu, zachrániť ju a takto dospieť k spojeniu s božstvom.

Vplyvom platonizmu to bolo často vnímané ako rozpomínanie sa na stav prvotnej dokonalosti. Aj príbeh Ježiša a Márie Magdalény predstavuje niečo podobné. Mária bola vraj prostitútka. Jej duša bola strápená a v zajatí matérie. Potom z nej Ježiš vyhnal 7 zlých duchov. Toľko bolo známych planét v staroveku a duchovia tak asi predstavujú archontov. Podľa gnostických tradícií sa z Márie stala jeho najlepšia učeníčka a možno aj manželka. Mária Magdaléna je v gnosticizme často nazývaná aj Pani v červenom a žena v červenom sa vyskytla aj v prvej časti Matrixu.

Kto chce teda získať múdrosť, musí pre ňu zostúpiť do podsvetia. Podľa orfických legiend aj Orfeus získal v podsvetí nejaké tajné náuky. Preto asi Kľúčiara získali naši hrdinovia práve vďaka Persefone na území Merovejca.

Vo filme Matrix, Neo a Morfeus s povstalcami taktiež zastávajú v podstate gnostické postoje. Bojujú proti Architektovi a strojom, ktorí ovládajú svet matrixu.

Architekt povie Neovi, že to on vytvoril matrix a už ho očakáva. Vysvetľuje mu, že je tu preto, lebo v systéme existuje istá anomália, ktorú zatiaľ nevie eliminovať. A Neovou úlohou je vyvážiť túto anomáliu, aby sedela inak dokonalá matematická harmónia. Architekt je prekvapený, že bol rýchlejší ako ostatní. Prekvapený je aj Neo a myslím si, že prekvapení sme boli všetci diváci. Neo nebol jediný Vyvolený a pred ním boli mnohí iní.

Matrix je totiž omnoho starší, ako sa zdá a podľa toho, čo vraví Architekt jedná sa už o jeho šiestu verziu. Agent Smith teda v prvej časti Morfeovi neklamal. Jedným z týchto vyvolených možno bol aj Merovejec. Usir predtým, než začal vládnuť v podsvetí bol tiež takýmto vyvoleným a Persefona vravela, že aj Merovejec bol niekedy taký, ako Neo. Spojením Nea a Merovejca chcú možno autori analogicky poukázať aj na spojenie Merovejskej línie s Ježišom. Či je to takto aj skutočnosti, je už ale iná vec.

Spomínané anomálie sa vraj pravidelne opakujú a vytvárajú výkyvy aj v tých najsofistikovanejších rovniciach. Neo pochopí, že problémom sú ľudské voľby. Prvý matrix bol takmer dokonalý, krásny a monumentálny. V mnohých kultúrach sa nachádzajú zmienky o nejakom Zlatom veku. Podobne ohromná bola aj chyba, ktorú pôvodný matrix obsahoval. Bola spôsobená nedokonalosťou v každej ľudskej bytosti. Bol preto prerobený na základe ľudskej histórie.

Znova však došlo k chybe. Riešenie Architektovi dlho unikalo a odpoveď prišla nečakane od neuvedomelého programu, ktorý mal skúmať isté aspekty ľudskej duše. Pokiaľ je Architekt otcom matrixu, potom je ona nepochybne jeho matkou. Áno týmto programom je Veštkyňa. Vytvoril sa tak systém, kde bola možnosť voľby, hoci úroveň tejto voľby bola minimálna. Ani toto riešenie však nebolo dokonalé. Hoci 99% populácie tento systém akceptovalo, zostávajúce 1 percento mohlo natoľko eskalovať pravdepodobnosť nešťastia, že by mohlo dôjsť k úplnému zrúteniu systému. Toto 1 percento predstavujú obyvatelia Sionu.

No a Neo tu nie je preto, aby Sion zachránil, ale naopak zničil. Funkciou Vyvoleného je prísť k Zdroju, čím sa skopíruje kód, ktorý nesie Vyvolený a nahraje sa primárny program. Potom bude musieť nájsť v matrixe 23 ľudí, 16 žien a 7 mužov, ktorí postavia nový Sion. V knihe Genezis (Gen 7,16) v príbehu o potope sveta sa píše: „A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako mu prikázal Boh. A pán zavrel Noema zvonka.“

Ak by sa to Neovi nepodarilo, stala by sa katastrofická chyba, ktorá by zničila systém a zabila všetkých pripojených k matrixu, čo by spolu so zničením Sionu znamenalo i zničenie ľudstva. Na Neovu námietku odpovie, že oni by túto stratu aj keď je nepríjemná dokázali ustáť. Ide však o to, či by bol Neo schopný niesť zodpovednosť za smrť každej živej bytosti na tomto svete. Tvrdí to síce Architekt, ale či je to pravda je už iná vec. Načo by sa stroje namáhali s udržiavaním takého zložitého systému ako je matrix, keby od neho neboli závislí. Jedine, že sa im páčil pocit moci, ktorú takto získali nad ľudskými bytosťami.

Zásadnou vecou, ktorá vyplýva z rozhovoru Nea s Architektom je to, že matrix mal viac predchádzajúcich verzií, ktoré sa pravidelne skončili katastrofou a Vyvolených bolo tiež viac. No a paradoxne Vyvolený nemá matrix za úlohu zničiť, ale vlastne ho ešte vylepšiť. Preto asi stroje nezabili Nea a ani ostatných pri odpájaní od matrixu.

To, že náš svet nie je jediný a ani prvý hovoria mýty z celého sveta. Spasiteľov bolo viac aj v kresťansko-židovskej tradícii. Mojžiš vyviedol Izraelitov z Egypta a zachránil ich z otroctva, Abrahám ich vyviedol z Mezopotámie a Noe zachránil ľudstvo pred potopou sveta.

Mne tento rozhovor však najviac pripomína hinduistické náuky. Hinduistické náboženstvo, ako ho my nazývame vlastne ani neexistuje a je to súhrný názov pre náuky, ktoré sa nachádzajú v okolí rieky Indus. Tieto náuky majú spoločné to, že vyznávajú Védy, čo sú štyri posvätné spisy. Čas tam má takisto cyklickú formu. Jedným z takýchto cyklov je aj Mahajúga, ktorá v sebe obsahuje 4 ďalšie veky. My teraz žijeme v Kalijúge, najkratšom, ale aj najhoršom veku.

Zdroj a Vyvolený z matrixu odpovedajú v hinduizme pojmom Brahman a Atman. Brahman je pôvod všetkého, najvyššia realita, vesmírne vedomie a Atman najvnútornejšia realita človeka. Vo svojej podstate sú vlastne jedno a to isté. Atman prechádza kolobehom životov, rodí sa na tento svet a potom sa naspäť vracia k brahmanovi. Podobne aj hinduizmus a buddhizmus chápu tento svet ako ilúziu.

Architekt nakoniec prezradí Neovi, že Trinity predsa len vošla do matrixu, aby zachránila jeho život za cenu toho svojho. Aj Architekt ho postaví pred voľbu. Buď pôjde k Zdroju a zachráni Sion, alebo k nej do matrixu a k zániku ľudskej rasy. Architekt sa ho snaží presvedčiť, že je nevyhnutné, aby zomrela. Neo sa však rozhodne inak, vyberie si dvere po svojej ľavici a letí za Trinity. Ona však v jeho náručí skutočne zomiera. Neo ju ale podobne ako ona jeho v prvej časti zázračne oživí.

Potom na palube lode prezradí Morfeovi, čo sa dozvedel od Architekta a že Vyvolený je vlastne len ďalší stupeň systémovej kontroly. Proroctvo teda nebolo pravdivé, čomu Morfeus nechce uveriť, je to ale bohužiaľ pravda.

Proroctvá existovali aj o židovskom mesiášovi. V Ježišových časoch sa verilo, že mesiáš oslobodí Židov od rímskych okupantov a vytvorí nové kráľovstvo, ktorému bude vládnuť. Toto sa však nestalo a Ježiša za mesiáša väčšina Židov neuznala. Neriadili sa ani jeho slovami o láske a to aj k nepriateľovi. Za mesiáša uznali revolucionára Bar Kochbu a proti Rimanom rozpútali dve povstania, následkom čoho bol zničený chrám aj samotný Jeruzalem, státisíce Židov zahynuli a zvyšok obyvateľov bol z Judey vyhnaný. Z tohto pohľadu tieto proroctvá teda tiež neboli pravdivé. No možno len neboli úplne správne chápané.

Čo presne povedala Veštkyňa Morfeovi nevieme. Grécke orákulá poskytovali často dvojzmyselné odpovede. Najlepším príkladom je lýdsky kráľ Kroisos, ktorý sa pýtal, či môže zaútočiť na Perzskú ríšu. Odpoveď bola: „Keď prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ Kroisos rieku prekročil a skutočne zničil veľkú ríšu. Tú svoju.

Morfeus vravel, že Vyvolený ukončí vojnu, oslobodí ich a prinesie skazu matrixu. Veštkyňa možno povedala, že Vyvolený ukončí vojnu a Morfeus si to automaticky vyložil tak, že bude zničený aj matrix. No možno mu povedala, tak ako Neovi len to, čo potrebovala, aby Morfeus počul. Ktovie ako to bude s podobnými proroctvami o druhom príchode Krista a armagedone. Naplnia sa nádeje mnohých ľudí na božie kráľovstvo a konečné odstránenie zla po poslednej bitke? Teda aspoň v tom zmysle, že nikto nebude musieť ani prstom pohnúť. Je aj toto nesprávne chápané alebo je to dokonca tiež len nejaká systémová hra? Je Zjavenie apoštola Jána proroctvo, alebo skôr návod?

Aký psychologický účinok môže mať také proroctvo? Keďže sa verí, že proroctvo je od Boha, tak potom to musí byť nevyhnutné. Ak sa navyše sľúbi božie kráľovstvo, pred ktorým ale musí byť koniec sveta, nebude sa potom niekto úmyselne snažiť, aby tento koniec sveta nastal čím skôr?

Svedkov Jehovových nikto neberie príliš vážne, čo sa však stane, ak podobní ľudia získajú nejaké dôležité pozície? Ak by boli proroctvá z Jánovej Apokalypsy hrou s úmyslom zámerne vyvolať armagedon, znamenalo by to poriadne dlhodobé plánovanie. Otázka potom znie kto a prečo by mal záujem na zničení ľudstva. Úplne presnú odpoveď na toto nedokážem povedať, ale budem sa tým zaoberať ešte v nasledujúcich kapitolách. V každom prípade musíme pracovať na tom, aby sa tieto proroctvá nenaplnili. Ak aj sú katastrofické predpovede naozajstné proroctvá, neznamená to ešte, že musia skutočne nastať. Ak sa úprimné proroctvo nedá odvrátiť, tak potom proroctvá nemajú žiadny zmysel.

Po skľučujúcom rozhovore na palube Nabukadnezzara sa objavia chobotničky a chystajú sa povstalcov vystreliť bombu. Zdrvená posádka na poslednú chvíľu uniká z lode a Nabukadnezzar je zničený! Morfeus vraví: „Žil som sen a ten sen sa skončil.“ Obyvatelia Sionu, ktorí sa možno považujú za vyvolených sa teda od tých v matrixe až tak veľmi nelíšia.

Chobotničky však idú po nich a nakoniec ich aj dostihnú. Neo ich však cíti a podobne ako guľky v matrixe ich zastaví. Sám však upadne do kómy. Vyzdvihne ich iná loď a Morfeus sa dozvedá, ako dopadol útok Sionu na postupujúce stroje. Vyzeralo to nádejne, ale niekto zapol pulz predčasne a päť lodí bolo zničených. Našli len jedného človeka, ktorý to prežil. Aj ten je však, podobne ako Neo v kóme. Takto nepríjemne sa končí druhý diel.