Pán prsteňov a skutočná história

Dielo J. R. R. Tolkiena je výnimočné tým, že autor v ňom vytvoril celý svet, so svojou kompletnou históriou, s rasami pre ktoré vymyslel ich vlastné jazyky aj písmo. Tento Tolkienov fantastický svet však vôbec nemusí byť úplne vymyslený. V minulých kapitolách som pojednával o iluzórnosti našej reality a manipuláciách s minulosťou, ktoré slúžia pre potreby vládnucej triedy, čiže o ďalšej črte matrixu s názvom história. Tolkienovo dielo je ukážkou toho, čo dokáže vytvoriť jeden jediný človek. Aké dôveryhodne vyzerajúce historky by vytvorila skupina špecialistov? Autor Pána prsteňov vo svojom predhovore ale popiera, žeby malo toto dielo nejaký vnútorný význam alebo posolstvo. Príbeh nie je podľa jeho vyjadrenia ani alegorický, ani aktuálny. Napísal ho vraj preto, aby vytvoril historické pozadie k elfským jazykom, ktoré vymyslel. Ako budeme mať možnosť vidieť, nie je to vôbec tak. Tolkien hovorí, že nemá rád alegóriu, ale omnoho radšej má históriu. Príbehy zo Stredozeme preto môžu predstavovať skutočnú históriu nášho sveta, alebo aspoň určité jej časti a autor tak vo svojom vyjadrení možno nakoniec neklame.

Udalosti, ktoré sa opisujú v Pánovi prsteňov sa odohrávajú ale až na konci tretieho veku Stredozeme. Ak teda chceme plne pochopiť Tolkienovo dielo, je nutné prečítať knihu s názvom Silmarillion. Je to zbierka pôvodne samostatných textov, ktoré vznikali počas viac ako päťdesiatich rokov. Vydal ich až 4 roky po autorovej smrti jeho syn Christopher. Obsahuje históriu a mytológiu sveta Stredozeme od jeho stvorenia, ktorá vrcholí v samotnom Pánovi prsteňov. Pojem Stredozem Tolkien nevymyslel. Middle-earth je zastaralé označenie pre svet. Pochádza zo severských ság, v ktorých sa označuje ako Midgard a je to vlastne náš svet, ktorý leží medzi svetom bohov a podsvetím. Prečo tento termín použil Tolkien, keď nemá rád, ani nepoužíva alegórie?

Príbeh stvorenia v Silmarillione sa pritom až nápadne podobá na ten, ktorý je obsiahnutý v biblickej knihe Genezis. Obsahuje však aj výrazné rozdiely. Na počiatku bol Eru – Jediný, ktorého na zemi volali aj Ilúvatar. Ten najskôr vytvoril Ainur - Svätých a títo predstavovali určité aspekty jeho mysle. Svet nestvoril sám Ilúvatar, ale nižšie bytosti – Svätí. Udialo sa tak pomocou Veľkej hudby Ainur, na základe témy, ktorú im predložil Ilúvatar. Hudba sú tiež zvukové vibrácie, podobne ako slová, ktorými stvoril svet Boh v prvej kapitole knihy Genezis. Podobnú koncepciu nižších bohov obsahoval aj gnosticizmus, v ktorom sa tieto božie emanácie označovali ako eóny. Podľa mňa však Tolkien vychádzal skôr z pohanstva, ktoré takisto obsahovalo tento princíp. Tolkienov Ilúvatar nie je zlé božstvo, tak ako chápal stvoriteľa sveta gnosticizmus.

Jedným zo Svätých bol aj Melkor, ktorý dostal najväčšie dary moci a poznania. On ale začal do hudby vnášať nesúlad, pretože v nej chcel zväčšiť moc a slávu vlastného partu a začal súperiť aj so samotným Ilúvatarom. Ten im potom ukázal to, čo hudbou vytvorili a Melkorovi povedal, že nie je možné hrať žiadnu tému, ktorá nemá svoj najhlbší zdroj v Ilúvatarovi. Toto tvrdenie je dvojzmyselné. Karhá Ilúvatar Melkora alebo mu len hovorí, že vlastne aj on len plní to, čo doňho vložil Ilúvatar? Vo vidine však Svätí uzreli aj to, na čo sami nemysleli. Boli to Ilúvatarove deti, čiže elfovia a ľudia, Prvorodení a Nástupcovia. Na ich vzniku nemal podiel nikto z Ainur a počal ich sám Ilúvatar. Elfovia a ľudia nie sú Ilúvatarovým výtvorom, ako je to uvádzané v Genezis, ale jeho potomkami, tak ako je to v Novom zákone. Stvorený svet sa nazýval Arda, čo sa podobá na anglické a nemecké slová pre Zem - Earth a Erde, ktoré môžu mať svoj pôvod až v sumerskom slove Eridu. Bolo to prvé mesto, ktoré postavil boh Enki. Po stvorení sveta doň niektorí Ainur zostúpili, a tak dostali meno Valar, Mocnosti sveta. Stali sa jeho základnými živlami a boli s ním zviazaní až do jeho konca. Svet však ešte nebol úplný a Valar ho museli tvarovať a dokončiť, aby ho pripravili na príchod Ilúvatarových detí. Melkor po Zemi zatúžil a pred ostatnými prehlásil, že to bude jeho vlastné kráľovstvo. Valar s tým ale nesúhlasili, pretože na jeho vzniku nepracoval len on sám. Vznikol preto medzi nimi boj a to, čo Valar budovali, Melkor sa snažil ničiť. Valar si pritiahli k sebe na zem aj množstvo menších duchov – Maiar, aby im v ich diele pomáhali a nakoniec aj napriek Melkorovým snahám bola Zem dokončená. Valar na seba vzali viditeľnú podobu a na západe si vytvorili ríšu blaženosti Valinor. V nej rástli dva stromy, ktoré ju osvetľovali. To by mohol byť raj so stromom života a stromom poznania dobra a zla. Tolkien ho však nesituuje na východe, ale na západe. Slnko a Mesiac boli stvorené až po zničení týchto dvoch stromov Melkorom. Zaujímavé je, že hneď po objavení sa Mesiaca na neho Melkor so svojimi temnými silami zaútočil.

Potom ďaleko na východe Stredozeme, smerom na sever, prišli na svet elfovia. Boli to bytosti takmer dokonalé, boli nesmrteľní a nepoznali ani choroby. Sami si vraveli Quendi – tí, ktorí hovoria hlasom, pretože sa zatiaľ nestretli so žiadnym tvorom, ktorý by rozprával. V gréckych mýtoch sa spomína národ Hyperborejcov, ktorý spĺňa charakteristiky Tolkienových elfov. Sídlili nad krajinou boha severného vetra Borea, kde nezapadá slnko. Hyperborejci nepoznali vojny, súkromné spory a mohli žiť aj tisíc rokov. Ak to bol len mýtický národ, ako je potom možné, že Gréci pravdivo opísali nezapadajúce slnko v severných krajoch? Elfovia sa objavili v čase, keď Stredozem ešte ležala v tme. Varda nazývaná aj Kráľovná hviezd preto vytvorila množstvo nových hviezd a zostavila z nich znamenia na nebi. Jedným z nich bol aj Menelmacar, so svojim svietiacim opaskom, ktorý predpovedá Poslednú bitku na konci dní. Vysoko na severe zavesila ako výzvu Melkorovi korunu siedmich mocných hviezd, Valacircu, Srp Valar a znamenie súdu. Ak toto nie je alegorický opis súhvezdia Orióna a Veľkej medvedice, tak potom neviem, čo to je. Väčšina elfov sa potom usídlila vo Valinore a Melkor si postavil pevnosť Utumno na ďalekom severe. Tam sa usídlil aj so svojimi pomocníkmi, ktorých zviedol na svoju stranu. Elfovia jeho meno nevyslovujú a nazvali ho Morgoth, Temný nepriateľ sveta. Elfovia sa viac podobali na Valar, ľudia však dostali od Ilúvatara zvláštne dary. Ľudské srdce smeruje za hranice sveta a nenachádza v ňom pokoj. Majú schopnosť prekročiť hudbu Ainur, ktorá je pre ostatných ako osud. Ich pôsobením sa všetko dokončí a svet sa naplní až do posledného a najmenšieho. Ich osudom je smrť, ktorá ich oslobodzuje od pozemských pút a únavy času, čo im budú závidieť aj Mocnosti. Melkor však aj toto prekrútil a spravil z nádeje strach. Ľudia prišli na svet v čase, keď už Melkor vrhol na Stredozem tieň a preto ľahšie podliehali jeho zvodom, ale boli medzi nimi aj jeho najväčší nepriatelia. Melkor sa ich vždy bál a nenávidel ich a to aj tých, ktorí mu slúžili. Okrem elfov a ľudí ale žili v Stredozemi aj iné plemená. Trpaslíkov vytvoril Aule, kováč a majster všetkých remesiel, pretože tak túžil po žiakoch, ktorých by učil svojej múdrosti a remeslám, že nevydržal čakať na Ilúvatarove deti. Aule mi pripomína gréckeho boha Hefaista. Podoba trpaslíkov bola ale v Auleho mysli nejasná, tak ich stvoril takých, akí sú. Takisto chcel, kvôli Melkorovi, aby boli silní a nepoddajní. Bál sa však pokárania ostatných Valar, a tak pracoval potajomky. Najprv stvoril v jednej podzemnej sieni Stredozeme Sedem otcov trpaslíkov. Tolkien vychádza zrejme z Biblie a predlohou mu boli siedmi starozákonní patriarchovia. Na podporu tohto tvrdenia použijem Dávidov 139. žalm, ktorý som už raz spomenul v súvislosti s androidom - golemom. Najprv však opíšem spôsob fungovania Tolkienových trpaslíkov. Ilúvatar vedel o Auleho pokuse a povedal mu, že od neho dostal do daru len svoje vlastné bytie a vedomie a nič viacej. Stvorenia jeho ruky a jeho mysle budú takto žiť len týmto bytím a pohybovať sa budú len vtedy, keď na to bude myslieť. Aule sa ospravedlnil za svoju netrpezlivosť a povedal, že to nerobil so zlým úmyslom. Chcel svoj výtvor zničiť, ale Ilúvatar sa nad trpaslíkmi zľutoval a dal im vlastný život. Ich výzor ale neopravil, takže musia zostať takí, ako ich Aule stvoril. Taktiež nestrpel, aby boli na svete skôr, ako Prvorodení z jeho plánu. Museli byť preto uspaní až do ich príchodu. Potom budú medzi trpaslíkmi a jeho vyvolenými deťmi často vznikať spory. Trpaslíci žijú omnoho dlhšie ako ľudia, ale nie večne. Elfovia si mysleli, že po smrti sa vracajú do hliny a kameňa, z ktorých boli stvorení. Ich vlastná viera je ale iná. Tvrdia, že ich tvorca Aule ich zhromažďuje v zvláštnych sieňach a nakoniec budú Ilúvatarom posvätení a dostanú miesto medzi Deťmi.

Teraz príde na rad ukážka zo 139. žalmu.

Zbormajstrovi. Dávidov žalm.

Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;
ty vieš, či sedím a či stojím.
Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:
či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ.
A všetky moje cesty sú ti známe.
Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku,
ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.
Obklopuješ ma spredu i zozadu
a kladieš na mňa svoju ruku.
Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť;
je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.
I keby som si pripäl krídla zorničky
a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,
ešte aj tam ma tvoja ruka povedie
a podchytí ma tvoja pravica.
Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme.

Auleho manželka Yavanna, ktorá má na starosti všetko, čo rastie a žije na zemi vie, že trpaslíci budú ako ich tvorca. Budú milovať najmä veci, ktoré urobia vlastnými rukami, budú dolovať v zemi a nebudú si všímať toho, čo na nej rastie a žije. Mnohý strom pocíti zuby ich neľútostného železa. Aule ale odpovedal, že to bude platiť aj o Ilúvatarových deťoch. Preto boli stvorení aj Kráľovskí orli a Pastieri stromov, aby strážili rastliny a živočíchy. Melkor tiež vytvoril isté stvorenie. Zo zajatých elfov vyšľachtil ohavné plemeno orkov zo závisti k elfom a im na posmech. Melkor od svojej vzbury totiž sám nemohol vytvoriť nič, čo by malo svoj vlastný život. Orkovia ale nenávideli Pána, ktorému slúžili len zo strachu, a ktorý bol pôvodcom ich biedy. V Tolkienovom svete Stredozeme teda existujú rozličné rasy, ktoré sa odlišujú nielen výzorom, svojimi schopnosťami, časom objavenia sa, ale aj svojim pôvodom. Niektoré sú deťmi Ilúvatara, iné sú stvorenia nižších bohov a ďalší len zdegenerovaní potomkovia elfov.

Melkor bol nakoniec úplne porazený a vykázaný do vonkajšej Tmy. Ľudský rod Edain dostal ako odmenu za svoje zásluhy novú zem, ktorá bola vytvorená ako ostrov medzi Valinorom na západe a Stredozemou. Bližšie bola k Valinoru a preto jeho vplyv spôsobil, že ľudia tam žili oveľa dlhšie, hoci boli stále smrteľní. Vytvorili tam mocnú Númenorskú ríšu. Melkor bol vyhnaný z Ardy, ale jeho zlá vôľa a mnoho z jeho služobníkov zostalo. Medzi nimi bol aj jeho najvernejší a najmocnejší sluha Sauron. Znovu získal silu a opevnil sa v zemi Mordor. Snažil sa získať vládu nad Stredozemou, stať sa kráľom nad všetkými kráľmi a akoby bohom pre ľudí. Vedel na seba brať všakovaké podoby a to aj krásne a príjemné. Za zmienku stojí, že svojim služobníkom nedovoľoval vyslovovať svoje meno, čo rovnako platí aj pre starozákonného boha.

Sauron rozpútal vojnu, a preto Númenorci zmobilizovali obrovské vojsko a priplávali do Stredozeme. Sauron videl, že sú oveľa silnejší ako on, a tak radšej použil lesť. Naoko sa vzdal, prisahal Númenorcom vernosť a nechal sa odviesť na ich ostrov. Tam sa vďaka svojim medovým rečiam a znalostiam, o ktorých zatiaľ ľudia nemali ani potuchy získal priazeň kráľa a ľudia ho začali počúvať. Odporoval učeniu Valar a kázal kráľovi o Pánovi Tmy, ktorý im môže zaručiť nekonečnú moc a bohatstvo. Obvinil Valar, že si vymysleli fantóma Erua, len aby ich zotročili. Oni sú proroci toho Erua a ten vraví len to, čo chcú oni. Ale pravý pán ich premôže a oslobodí od toho fantóma. Jeho meno je Melkor. Potom kráľ i väčšina ostrova začala uctievať Tmu. Zostala však aj skupina verných, ktorí neprepadli Sauronovým klamom. Sauronovi sa nakoniec podarilo presvedčiť starnúceho kráľa, nech sa vydá na výpravu proti Valinoru, aby získal nesmrteľnosť, ktorú vraj ľuďom Valar odopreli zo žiarlivosti. Za svoju trúfalosť zaplatili svojimi životmi a ostrov Númenor bol úplne zničený. Skupina verných ale včas unikla do Stredozeme a vytvorila tam silnú Gondorskú ríšu. Valinor bol prenesený do ríše skrytých vecí a Sauron prišiel pri katastrofe o svoju podobu. Jeho duch síce prežil a utiekol do Stredozeme, ale už sa nikdy nemohol zdať ľuďom krásny. Zaniklo aj meno slávneho ostrova. Ľudia ho volali Akalabeth – ostrov, ktorý bol zaplavený vlnami, elfsky Atalante. Nerozpráva nám tu náhodou Tolkien o skaze bájnej Atlantídy?

O Atlantíde písal aj Platón v dialógoch Timaios a Kritias. Mnohí grécki učenci pôsobili v Egypte, a tak sa dá predpokladať, že aj povesti o Atlantíde pochádzajú odtiaľ. Pozrime sa ešte, čo vraví o Atlantíde známy americký spiaci prorok Edgar Cayce. Atlantída bol veľký ostrov alebo pevnina v Atlantickom oceáne. Sídlila tam technologicky vyspelá civilizácia. Atlanťania dokázali cestovať vzduchom a podľa Cayceho výkladov to vyzerá tak, že ovládali aj jadrovú energiu. Spomína aj nejaké mocné kryštály, v ktorých sústreďovali slnečné žiarenie. Žeby to boli silmarily z Pána prsteňov? Je toto len také fantazírovanie Edgara Cayceho? Fantázia sa však stala skutočnosťou po vynájdení lasera, čo je zariadenie na emitovanie koncentrovaného svetelného žiarenia. Lúč môže byť až taký silný, že sa môže použiť na rezanie. Základom prvých laserov bol rubínový kryštál. O tom však Cayce nemohol vedieť, pretože jeho výklady vznikali ešte pred ich objavením. Atlanťanom slúžili nejaké „veci“. Ťažko povedať, či išlo o robotov alebo skôr o ľudských otrokov. Existovali tam dve skupiny – Synovia zákona Jediného a Synovia Belialu. Práve konflikt medzi týmito dvoma skupinami a sebecké využívanie božích zákonov pre dosahovanie pôžitkov a moci spôsobilo zničenie Atlantídy. Niekoľko skupín Atlanťanov odišlo z Atlantídy pred katastrofou a jedna z nich sa usadila v Egypte. Tam postavili pyramídy aj sfingu, aby slúžili ako schránka pre záznamy o Atlantíde. Tie sa tam majú nachádzať až dodnes. Prišelci okrem pyramíd založili civilizačne vyspelý Egypt, podobne ako Númenorejci Gondor. Tieto udalosti sa mali stať v období 10 500 pred našim letopočtom.

Gondor bol síce na začiatku veľmi silný, jeho moc ale postupne upadala. Takto je to vlastne so všetkým v príbehu Stredozeme. Všetko to lepšie a krajšie už bolo. Nič sa nevyvíja, ale všetko už len upadá. Podobne je to aj v našom svete. Jediné čo napreduje je technika, a tak sa vytvára zdanie, že tu existuje nejaký vývoj. V skutočnosti však všetko upadá. Ľudia sú stále viac chorí, čoraz viac unavení, upracovaní, zaneprázdnení a vystresovaní. Všetko je drahšie a ľudia sú stále viac chudobní. V Stredozemi sa prerušila aj kráľovská línia, keď počas panovania dvadsaťtretieho kráľa mor zahubil kráľa aj jeho deti. Odvtedy vládli Gondoru správcovia, až do čias vojny o prsteň, ktorá tvorí jadro príbehu Pána prsteňov. Preto sa jej posledná časť volá Návrat kráľa. V návrat svojho kráľa Ježiša Krista na konci vekov veria aj kresťania. Podľa Zjavenia apoštola Jána nepríde len ako sudca, ale aj ako kráľ, ktorý vytvorí na zemi nejaké tisícročné kráľovstvo. V evanjeliách ale Ježiš tvrdil, že neprišiel vládnuť, ale slúžiť, pretože jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Nie je to však čisto kresťanská téma. Aj moslimovia očakávajú návrat svojho skrytého imáma. Táto náuka ale nepochádza od Mohameda. Vznikla až neskôr a všetci moslimovia ju ani neuznávajú. Vznikla počas súperenia o Mohamedovo nástupníctvo po jeho smrti. Potom, ako bol zabitý mohamedov tretí nástupca, kalifom sa stal Ali. Aj ten bol zabitý a po jeho smrti vznikla viera, že v skutočnosti nie je mŕtvy, jedného dňa sa vráti a ustanoví na zemi kráľovstvo spravodlivosti. Vtedy vznikol šiitizmus. Takéto chápanie mesiáša, ktorý má zriadiť nebeské kráľovstvo na zemi, pochádza ale od židov. Tí stále čakajú príchod svojho mesiáša z krvi kráľa Dávida, ktorý má obnoviť kráľovstvo Izraela. O tom, že aj slobodomurárom sa prerušila línia ich majstrov smrťou Chírama Abífa som už písal. Podobá sa to tiež na prerušenú rodovú líniu merovejovských kráľov. Vládu po nich prebrali karolovci, ktorí boli u merovejovcov palácovými úradníkmi, takzvanými majordomami. Prvá časť trilógie Pán prsteňov bola vydaná v roku 1954 a Návrat kráľa v roku 1955, teda len rok pred údajným vznikom Priorstva Sionu. Mal Tolkien niečo spoločné s Plantardom alebo takzvaným Priorstvom? Zatiaľ sa mi nič také nepodarilo zistiť, takže sa možno naopak Plantard inšpiroval dielom Tolkiena. V Plantardovom priezvisku sa však nachádza meno, ktoré Tolkien použil pre svoj svet – Arda.

Pán prsteňov sa začína knihou Spoločenstvo prsteňa. V nej sa ukáže, že prsteň, ktorý našiel v Hobbitovi Bilbo je prsteň samotného Temného pána Saurona, ktorý ho potrebuje, aby mohol opanovať celú Stredozem. Rada zvolaná čarodejníkom Gandalfom zverí prsteň malému hobitovi Frodovi, aby ho odniesol a vhodil do Hory osudu, v ktorej bol kedysi vyrobený. Gandalf varuje pred lákavou možnosťou, ktorá sa priam sama núka – využiť jeho moc proti Sauronovi, pretože on je jeho pánom a len on ho môže ovládnuť. Zničiť prsteň však tiež nie je vôbec jednoduché, pretože Hora osudu leží v zemi Mordor, ktorú má v moci Sauron. Preto sa vytvorí Spoločenstvo prsteňa, aby pomáhalo nositeľovi prsteňa v jeho ťažkej úlohe na ceste do Mordoru. Vodcom Spoločenstva sa stane čarodejník Gandalf Sivý. Elfami bol nazývaný Mithrandir, čo je možná referencia na perzského boha Mithru. Gandalf mal jeden z elfských prsteňov a to prsteň ohňa. Mithra bol slnečný boh a členovia perzského náboženstva sa označujú ako uctievači ohňa. Spoločenstvo tvorí deväť členov a deväť je aj počet prsteňových prízrakov, ktorých vyslal Sauron, aby sa zmocnili prsteňa. Druhá časť trilógie má ešte viac provokatívny názov – Dve veže. Okolo dvoch veží Svetového obchodného centra sa točili najvýznamnejšie udalosti začiatku 21. storočia. V Tolkienovom diele sa teda nenachádza len temná deviatka, ale aj dve veže.

Aby sme pochopili dianie v trilógii, musíme sa vrátiť trochu späť v čase a objasniť symbolický význam prsteňa. Po vyhnaní Melkora utiekol Sauron do Stredozeme, kde sa chcel ukryť. Zistil, že zo všetkých národov najľahšie sa dajú zviesť ľudia, ale on túžil dostať na svoju stranu hlavne elfov, pretože majú väčšiu moc. Vtedy ešte mohol na seba brať podobu, ktorá sa zdala byť krásna a múdra. Chodil preto medzi elfov a snažil sa ich presvedčiť, aby mu pomáhali v jeho „ušľachtilom“ diele – zveľaďovaní Stredozeme. Svoje temné ciele zakrýval krásnymi slovami. Mnohých elfov presvedčil a ich kováči vykovali Prstene moci. Viedol ich ale Sauron a mal pod kontrolou všetko, čo robili. On sám si však v Ohnivej hore v zemi tieňa ukoval Jeden prsteň. Ten mal všetky ostatné prstene ovládnuť. Ich moc bola s ním zviazaná a trvá len dovtedy, pokiaľ existuje Jeden prsteň. Moc elfských prsteňov bola však veľmi veľká a keď ich chcel ovládnuť, musel do Jedného prsteňa vložiť veľkú časť svojej sily a vôle. Keď mal Sauron nasadený Jeden prsteň, mohol vnímať všetko, čo bolo vykonané s ostatnými prsteňmi a mohol vidieť a dokonca aj ovládať myšlienky tých, ktorí ich nosili. Elfovia sa však nedali tak ľahko oklamať a keď si Sauron nasadil Jeden prsteň, uvedomili si, že sa chce stať ich pánom a prstene si okamžite stiahli. Sauron preto vytiahol do boja a podarilo sa mu získať všetky prstene okrem troch. Získané prstene rozdal ostatným rasám, lebo dúfal, že si podmaní všetkých, ktorí túžili po tajnej moci, ktorá presahuje mieru ich plemena. Sedem prsteňov dal trpaslíkom a deväť ľuďom. Trpaslíci boli ťažko skrotiteľní a prstene používali len na získavanie bohatstva. V srdciach im ale vzplanula zloba a neprekonateľná túžba po zlate, z čoho mal Sauron tiež prospech. Ľudia, ktorí dostali prstene sa počas svojho života stali mocnými dávnymi kráľmi, černokňažníkmi a bojovníkmi. Získali takto aj večný život, ten sa však stal neznesiteľným. Postupne sa dostávali pod vládu Jediného, až sa stali prízrakmi.

Sauron zhromaždil všetky zlé tvory, ktoré zostali po Morgothovi a chcel s ich pomocou ovládnuť Stredozem. Ako už vieme, vtedy sa mu postavila moc Númenoru a on sa radšej vzdal. Po zničení ostrova, keď utečenci založili Gondor, Sauron znova získal svoju silu a zaútočil. Ľudia aj elfovia pochopili, že ak sa nespoja, tak postupne všetci zahynú. Spojenecké vojsko porazilo Sauronove sily na pláni Dagorlad a obkľúčili Sauronovu pevnosť. Sauron sám vyšiel do boja a zabil spojeneckých veliteľov, kráľa elfov Gil-Galada a kráľa ľudí Elendila. Elendilov syn Isildur mu však úlomkom meča Narsil uťal prst s Jediným prsteňom. Sauron bol porazený, ale jeho duch aj tak prežil a ukryl sa v pustatine. To bol začiatok tretieho veku. Elfovia radili Isildurovi hodiť prsteň do Hory osudu, ale ten sa ho nemienil vzdať. Prsteň sa mu nakoniec stal osudným. Jeho sprievod prepadli zvyšky Sauronovho vojska a skoro všetkých pobili. Isildur si nasadil prsteň, čím sa stal neviditeľný a skočil do rieky. Prsteň mu však skĺzol z prsta, a tak ho ohyzdi zbadali a zastrelili. Prsteň bol stratený a Gondor istý čas celkom dobre prosperoval až prišla obrovská morová nákaza, ktorá zahubila veľké množstvo ľudí aj s kráľovskou rodinou a mnohé strážne pevnosti boli preto opustené. Zlo sa tak mohlo vrátiť do Mordoru a Temný pán znovu povstal.

Teraz sa pokúsim vysvetliť, prečo si Tolkien vybral ako prostriedok na ovládnutie rás Stredozeme prstene, a prečo si ich aj dnes mladomanželia dávajú pri sobáši. Riešenie je v starej gréckej báji o Prometheovi. Najvyšší boh Zeus ho naveky prikoval ku kaukazskej skale za to, že dal ľuďom oheň. Hrdina Herakles ho síce oslobodil a Zeus rehabilitoval, ale keďže nariadenie boha sa nesmie zrušiť, musel na ruke nosiť prsteň s kamienkom zo skaly, kde bol prikovaný. Prsteň je teda puto. Ďalší význam sa nachádza v anglickom význame tohto diela. Pán prsteňov je v angličtine Lord of the rings. Ring však neznamená len prsteň, ale má ešte aj iný význam a tým je kruh. Pán prsteňov tak môže pokojne znamenať aj Pán kruhov. Sauron dal obyvateľom Stredozeme prstene – kruhy, ktoré im zaručujú moc, ktorú by inak nemohli získať. Sám si ale vyrobil jeden tajný prsteň – kruh, ktorý ostatné ovláda, pričom ich nositelia o tom nemajú ani potuchy. Dan Brown sa vo svojej knihe Stratený symbol zaoberá slobodomurármi. Slobodomurárske lóže sa snažia za svojich členov získať najšikovnejších ľudí a vraj im zaručujú postup v spoločenskom rebríčku alebo v kariére, ktorý by inak človek nezískal. Sú členené na jednotlivé stupne. No a značka pre stupeň je práve ° - malý krúžok. Dan Brown však naznačuje, že aj po dosiahnutí najvyššieho stupňa sú ešte nejaké ďalšie kruhy vo vnútri kruhov. Aj v Tolkienovom Pánovi prsteňov je teda začlenená téma, že nad slobodomurárstvom je ešte nejaká ďalšia skupina alebo sila, ktorá ho riadi. Slobodomurárstvo tak slúži na ovládnutie národov a rádoví členovia bratstva nemusia mať o tom ani potuchy.

Poďme späť k Pánovi prsteňov. Na rade, kde sa rozhoduje o osude prsteňa nevládla nijaká zhoda. Boromir, zástupca Gondoru chce využiť šancu na záchranu svojho ťažko skúšaného ľudu. Prsteň sa však musí zničiť, lebo nikto nemá silu na jeho ovládnutie. Nevedia sa ale dohodnúť, kto ho ponesie a nastáva zvada, pretože rasy si navzájom nedôverujú. Tak sa prihlási Frodo a najväčšiu zodpovednosť dostane príslušník malého národa, o ktorom mnohí ani nevedia, že existuje. Nemá ani svoju históriu, žiadnych veľkých kráľov, bojovníkov, či mudrcov. Hobiti nevynikajú ani postavou, ani fyzickou silou. Mal Tolkien na mysli nejaký konkrétny národ, alebo len chcel poukázať na to, že aj malí môžu dokázať veľké veci? Ukázal sa nám tu tiež hlavný problém, ktorým sa zaoberá toto dielo. Nie je to len sebecké zneužitie moci, ako to bolo v Cayceho Atlantíde, ale akékoľvek použitie vonkajšej moci, ktorá nepochádza zo základu bytosti, hoci sa sama ponúka a vyzerá napohľad lákavo. Hrozí, že takáto moc, ktorej človek ani poriadne nerozumie, ani nie je jej pánom, ho môže poľahky ovládnuť. Ako vraví Gandalf: „Nám všetkým sú nebezpečné prostriedky umenia hlbšieho, než aké ovládame sami.“ Spolieha sa však naša civilizácia na vlastné sily, alebo na technické vynálezy, ktorých podstatu ani účel nasadenia väčšina ľudí nechápe?

Spoločenstvo uniká pred prsteňovými prízrakmi, špehmi a pred Sauronovým pohľadom, ktorý stelesňuje všetko sledujúce oko na jeho veži Barad-dur. S týmto symbolom sme sa už stretli a ešte sa aj stretneme a to nie raz.

Sauronovo oko.

Družina je prinútená prejsť popod Mlžné hory cez trpaslícke bane, ktoré sa volajú Moria. Kraj, kde mal Abrahám obetovať svojho syna Izáka a leží v okolí Jeruzalema, sa volal takisto Morja. Miesto, kde malo dôjsť k obetovaniu sa považuje za miesto, kde neskôr Šalamún postavil jeruzalemský chrám. V knižnej a filmovej Morii už ale trpaslíci nežijú. Bane obsadili temné sily, ktoré prebudila chamtivosť trpaslíkov. V baniach Morie sa Gandalf pri súboji s démonom z prvého veku balrogom, prepadne do priepasti. Zvyšku Spoločenstva sa vďaka jeho obeti podarí prejsť na druhú stranu hôr.

Znak pápeža Jána Pavla II.

Gandalfov nadriadený Saruman sa pridáva k Sauronovi a vyšle po stopách Spoločenstva svojich novo vyšľachtených Skurut-hai. Znamená táto zrada najvyššieho z čarodejov zradu rímskeho pápeža? O pôsobení slobodomurárov vo Vatikáne som sa už zmieňoval. Mohol by byť slobodomurárom aj sám pápež? Pri ceste Jána Pavla II. na Sicíliu ho tamojší slobodomurári pozdravili v novinách ako svojho „brata“. Prečo takto oslovili predstaviteľa v podstate nepriateľskej organizácie? Pretože to bol brat z lóže? Na znaku tohto pápeža sa nachádza modrý štít a žlté písmeno M. Znamená toto písmeno M ako Mária alebo M ako mason? Modrá farba je taktiež farbou symbolických lóží, ktoré sa zvyknú nazývať tiež svätojánske a Ján je aj jedno z mien pápeža. Dvojité meno je v histórii pápežstva vskutku výnimočné. Mali ho len dvaja pápeži, Ján Pavol II. a jeho predchodca Ján Pavol I. Prečo si Karol Wojtyla vybral rovnaké meno ako mal jeho predchodca? Lebo mal dokončiť niečo, čo Ján Pavol I nedokončil alebo sa za tohto dobrácky pôsobiaceho pápeža chcel iba skryť? Ján Pavol I si ho vraj vybral preto, aby nadviazal na dielo svojich predchodcov Jána XXIII. A Pavla VI. Pápež Ján XXIII. 11. októbra 1962 otvoril 2. vatikánsky koncil, v ktorom pokračoval Pavol VI. Meno, ktoré si zvolil Ján XXIII. takisto vyvoláva otázky. Toto meno totiž používal v 15. storočí protipápež a malo byť vyškrtnuté z cirkevnej histórie. Ján zastáva dôležité miesto v slobodomurárstve a svätý Pavol bol farizej, ktorý sa pasoval do úlohy apoštola, pričom vôbec nebol Ježišovým učeníkom. Meno Ján Pavol môže ale vychádzať aj z mena jedného z vodcov Francúzskej revolúcie Jeana-Paula Marata, ktorý bol spolu s Robespierrom považovaný za „muža hrôzy“. Marat bol slobodomurár od roku 1774. Zavraždila ho 13. júla 1793 Charlotte Cordayová. Atentát bol spáchaný aj na Jána Pavla II, takisto v trinásty deň mesiaca – 13. 5. 1981 o 17 hodine a 17 minúte. Pápež navštívil tureckého atentátnika Aliho Agcu 27. 12. 1983 vo väzení, kde spolu hovorili úplne osamote. Pápež sa k tomu vyjadril takto: „O čom sme hovorili, ostane tajomstvom medzi nami. Hovoril som s ním ako brat, ktorý mu odpustil, a ktorý mu úplne dôveruje.“ Jedná sa tu o slobodomurárske tajomstvo?

Pápež Benedikt XVI. robí to isté znamenie ako Adolf Hitler.

Boromir podľahne vábeniu prsteňa a snaží sa ho získať pre seba. Frodo preto opúšťa Spoločenstvo a vydáva sa do Mordoru len sám so svojim verným druhom Samom. Aragorn, Gimli a Legolas sa vydávajú opačným smerom, za Skurutmi, ktorí uniesli hobitov Pipina a Smieška. Sauron zatiaľ zhromažďuje sily a do Mordoru prúdia veľké zástupy vojska zo všetkých možných krajov. Mordor, teda zlo leží na východe a Valinor, ríša blaženosti na západe. Premietol do tohto diela Tolkien vtedajšie politické rozdelenie sveta? Predstavuje potom Mordor Rusko alebo východný blok? V tomto prípade môže ísť ale aj o ďalšiu narážku na slobodomurárstvo. Písal som už, že východ alebo orient, ako ho oni nazývajú, hrá v tomto ráde veľkú úlohu. Aj Saruman vybudoval veľkú armádu, s pomocou ktorej sa chystá rozdrviť kraj Rohan. Zdá sa, že spojenectvu dvoch veží Saurona a Sarumana nemôže nič odolať.

Uneseným hobitom pomôže útok rohanských jazdcov k úteku a Aragorn so svojimi druhmi stretávajú Gandalfa, ktorý sa vrátil zo smrti ako Biely jazdec. V Zjavení apoštola Jána sa takisto opisuje víťaz na bielom koni, ktorý sa má objaviť pred koncom sveta. Saruman vypustí svoje vojsko a vyhlasuje nový poriadok sveta slovami: „Starý svet zhorí v ohňoch remeselnej práce. Lesy sa vyrúbu, vznikne nový poriadok. Budeme poháňať stroj vojny mečom, kopijou a železnou päsťou. Stačí odstrániť tých, ktorí nám odporujú.“ V knihe sa ale žiadne takéto vyhlásenie nového svetového poriadku nenachádza. Sarumanovi sa však plány nevydaria a jeho vojsko je porazené v zúfalej bitke pri Helmovom žľabe. Saruman je zbavený moci a uzatvorený vo svojej veži Orthanku.

Sauron vyšle proti mestu Minas Tirith armádu pod velením pána Prízrakov. S ňou prichádza aj temnota, ktorú rozširuje Sauron zo sopečnej Hory osudu. Chce odrezať Slnko, poslednú nádej ľudstva. Sauronoví služobníci totiž slnečné žiarenie neznášajú a nemôžu počas neho dobre bojovať. Táto taktika sa použila aj v Matrixe a ktovie k akému účelu vlastne slúžia chemtrails. Mestská brána Minas Tirith je aj napriek hrdinskej obrane mesta, ktorú vedie Gandalf prerazená a dnu sa valia Sauronove hordy. Práve vtedy dorazia rohanskí jazdci a vrazia ako klin do boku nepriateľa. Kráľa Rohanu Theodena zrazí k zemi pán Prízrakov, ktorý lieta na veľkom okrídlenom jašterovi. Chce kráľa doraziť, ale do cesty sa mu postaví Eowyn, kráľova neter, ktorá sa pridala k výprave v mužskom preoblečení. Útočiacemu jašterovi odsekne hlavu, a tak sa do bitky zapojí sám Prízrak. Cíti sa v bezpečí, pretože podľa nejakej veštby ho nemôže zabiť nijaký muž. To že proti nemu stojí žena však netuší a to sa mu stane osudným. Tuná sa asi Tolkien znova inšpiroval Bibliou. Potom ako had zviedol prvý pár, Boh ustanovil medzi ženou a hadom nepriateľstvo. Aj v Jánovej Apokalypse opisujúcej udalosti na konci sveta sa píše o žene a drakovi.

Sľuboval som, že sa ešte vrátim k filmu Tima Burtona o Alenke v krajine zázrakov. Teraz nastal ten čas, pretože súvisí s týmto úsekom Pána prsteňov. Film je len voľným spracovaním Carrolovej knihy. Do krajiny zázrakov sa Alenka vracia na prahu svojej dospelosti. Jej úlohou nie je nič iné, ako rozhodnúť bitku medzi Bielou a Červenou kráľovnou. Posledná bitka sa odohráva na veľkej šachovnici. Alenkin súper je tiež veľký drak. Je to silný protivník a Alenka musí vystupovať na vysokú vežu po točitom schodisku a keď vyjde až na jej vrchol, zotne drakovi hlavu. Točité schodisko môže byť ďalším symbolom pre molekulu DNA. Môže to mať tiež súvis s haďou silou kundalíni sídliacou niekde v spodnej časti chrbtice, ktorú sa snažia jogíni dostať do hlavy a získať tak osvietenie.

O bitke v Pánovi Prsteňov rozhodne príchod Aragorna s vojskom duchov, ktoré sídlilo vo vnútri akejsi hory. Tam bolo zakliate pre porušenie sľubu bojovať proti Sauronovi, ktorý dali Isildurovi. Aragorn ako potomok kráľov musí prejsť cez Cesty mŕtvych, aby si vyžiadal splnenie dávneho sľubu. Tento motív rytierov zatvorených v hore, ktorí sa majú objaviť vtedy, keď bude najhoršie sa hojne vyskytuje v povestiach rôznych národov. Na Slovensku sú to Sitnianski rytieri. Netuším aká stará je táto povesť. Svoj pôvod môže mať u templárskych rytierov. Tí boli tiež odsúdení za údajnú zradu viery. Mesto Minas Tirith je zachránené, ale Sauron má stále ešte k dispozícii obrovskú prevahu. Frodo sa medzitým dostane do Mordoru, ale medzi ním a Horou osudu stojí obrovská armáda. Gandalf toto predpokladá, a tak, aby dal Frodovi nejakú šancu, rozhodne sa pre zúfalú akciu. Vytiahne so všetkými silami pred bránu Mordoru. Chce takto odvrátiť pozornosť Nepriateľa od Froda a vytiahnuť jeho vojsko von z Mordoru. To sa dokonale podarí, ale vojsko z Gondoru je obkľúčené obrovskou presilou Saurona. Znovu sa tu opakuje obraz z Matrixu, Terminátora, Resident evilu a mnohých ďalších filmov. Malá skupina dobrých stojí proti mnohonásobnej väčšine zlých. Namiesto strojov alebo zombie tu máme teraz ohyzdov, ktorí sa ale na zombíkov podobajú. Zdá sa že porážka ľudí je nevyhnutná, ale vtedy sa podarí Frodovi hodiť Prsteň moci do Hory osudu. Veža Barad-dur sa zrúti ako babylonská veža a vojsko ohyzdov sa prepadá do zeme.

Aragorn je po víťaznej bitke korunovaný na kráľa. Elfovia – takmer dokonalé bytosti opúšťajú Stredozem a nastáva vek ľudí. Vek ľudí alebo vek rozumu sú slobodomurárske obraty a slobodomurárska tematika je v tomto diele zastúpená, ako sme už mali možnosť zistiť. Podobne je to aj s ich symbolikou. Brána do Morie je zobrazená takisto so slobodomurárskymi symbolmi. Sú na nej dva stĺpy preklenuté oblúkom. Pre porovnanie uvádzam slobodomurársky kráľovský oblúk.

Brána Morie má rovnakú podobu vo filme aj v knihe. Túto symboliku prevzali slobodomurári zo Šalamúnovho chrámu, kde pred bránou stáli dva stĺpy. Ako už bolo povedané, Moria sa volá miesto, na ktorom stojí jeruzalemský chrám. Vo filme sa nachádza aj úkryt, ktorý použili hobiti pri ceste do Mordoru. Tento sa zase podobá na uholník a kružidlo.

Pán prsteňov obsahuje myšlienku, že slobodomurárov ovláda nejaká vyššia sila alebo rád. Zaoberal som sa ňou aj ja v predošlých kapitolách a dospel som k názoru, že tým rádom, ktorý stojí nad slobodomurármi sú ilumináti. Sauron je symbolizovaný práve znakom iluminátov, ktorým je oko. Ďalším spojivkom s týmto rádom je názov trpaslíčej bane. Podľa Johna Todda, ktorý o sebe tvrdil, že je iluminátskym odpadlíkom je Moria súčasným názvom rádu iluminátov. Sú ale ilumináti vrcholom pyramídy alebo aj ich niekto ovláda? Jestvujú aj takéto názory. Podľa niektorých zdrojov je za vznik bavorských iluminátov zodpovedná rodina bankových magnátov Rottschildovcov. Dan Brown v knihe Anjeli a démoni písal, že za iluminátom Janusom sa skrýval jeden z predstaviteľov cirkvi. Nemusí to byť až taký výmysel. Ďalšou verziou totiž je, že za iluminátmi stál v skutočnosti rád jezuitov. Vyzerá to ako nezmysel, ale pripomínam, že Adama Weishaupta vyučovali jezuiti a používal ich heslo: „Účel svätí prostriedky.“ Po vzore jezuitov sa nazval generálom a skratka I.G. môže znamenať „illuminatus general“ ako aj „iesuit general“. V románe 1984 sa O’Brien takisto hral na sprisahanca, v skutočnosti bol ale členom strany. Samozrejme toto ešte nemusí nič znamenať, pretože Weishaupt do svojho rádu zahrnul prvky aj z mnohých iných spolkov a môže to byť aj súčasťou zahmlievacej taktiky. I keby jezuiti naozaj stáli za iluminátmi, nemusí sa to vylučovať s prvou možnosťou. Jezuiti sú totiž dosť netradičný rád. Už ich heslo „účel svätí prostriedky“ neznie vôbec kresťansky. Aj templári navonok pôsobili ako kresťanský rád, avšak vyššie stupne boli o niečom úplne inom. Rád jezuitov, nazývaný Spoločnosť Ježišova alebo dokonca Tovaryšstvo Ježišovo bol založený 15. augusta 1534 Ignácom z Loyoly. Ignác ale nebolo vlastné meno zakladateľa. Vlastným menom sa volal Inigo Lopey de Recalde. Ignác má význam horlivý, zapálený pre vec a vychádza z latinského slova ignis, čo značí oheň. Slová zapálený a osvietený nemajú od seba až tak ďaleko. Za zmienku stojí fakt, že jezuiti boli v roku 1773 zrušení a o tri roky sa objavili bavorskí ilumináti.

Tolkienovo dielo, ako bolo vidno, obsahuje slobodomurársku tematiku a symboliku. Celkom logicky sa preto tlačí na jazyk otázka, či bol aj Tolkien členom slobodomurárskeho spolku. Dôkazy o tom som zatiaľ nenašiel žiadne, ale autor sa musel v tejto oblasti vyznať. Tieto poznatky mohol získať v klube oxfordských profesorov „The Inklings“. Inklingovia, v preklade niečo ako Atramenťáci sa sústredili okolo C. S. Lewisa, autora Letopisov Narnie. Názov tohto spolku vychádza ale zrejme z Ynglingov, čo bola prvá dynastia škandinávskych kráľov. Podobné čitateľské alebo vedecké krúžky používali aj slobodomurári, buď ako krytie pre činnosť samotných lóží, alebo im slúžili ako nástroj pre nenápadné šírenie ich myšlienok. Objavil som zvesti, že práve C. S. Lewis bol slobodomurárom, nejakú vážnosť by som tomu však neprikladal. Inklinkovia boli ale cez Charlesa Williamsa preukázateľne napojení na Hermetický rád Zlatého úsvitu, skrátene na Zlatý úsvit (Golden Dawn). Tento okultný rád založili na konci 19. storočia William Robert Woodman, William Wynn Westcott a Samuel Lyddell MacGregor Mathers. Všetci traja boli slobodomurári.

Ďalší film, ktorý zobrazuje historické udalosti trochu inak je „10 000 pred Kristom“ od režiséra Rolanda Emmericha. Rozpráva takisto o existencii Atlantídy a utečencoch, ktorí prežili jej potopenie. Na rozdiel od Tolkiena ich ale nevykresľuje dobre. Mne v niektorých bodoch pripomína film Mela Gibsona Apokalypto a v podstate je to aj klasický gnostický príbeh o únose Sofie do sveta falošného boha Demiurga.

Dej sa odohráva pred koncom sveta doby ľadovej, v nejakej hornatej krajine. Žije a loví tam domorodý kmeň lovcov mamutov. Ich schopnosť uloviť omnoho väčšie a silnejšie zvieratá sa opisuje tak, že všetci lovia ako jeden. Kmeň čelí ohrozeniu, pretože otepľovanie spôsobuje úbytok koristi. Náčelník kmeňa sa preto rozhodne, že pôjde hľadať novú zem a novú obživu skôr, ako sa stratí aj posledný mamut. Svoj pravý dôvod prezradí len svojmu priateľovi a zakáže mu o tom hovoriť. Bojí sa, že by ho ako náčelníka všetci nasledovali. Ostatní ho preto považujú za zradcu a zbabelca. Jeho syn D´leh vyrastá bez otca a je tak trochu outsider. Lovci raz nájdu opustené dievčatko a prijmú ho do svojho kmeňa. Je na pohľad výnimočné, pretože má modré oči a náčelníkov syn D´leh sa do nej zaľúbi. Keď dospejú, stane sa to, čo sa stalo aj v Apokalypte. Prídu lovci otrokov a Evolet s niektorými súkmeňovcami unesú. D´leh sa preto vydá po ich stopách, aby ich oslobodil. Cez hory sa dostane až do africkej dediny, ktorú obývajú prví roľníci. Film udáva ako miesto vzniku poľnohospodárstva Afriku. Aj afrických roľníkov pravidelne napádajú tí istí lovci otrokov. D´leha považujú za svojho záchrancu predpovedaného proroctvom, ktorý oslobodí ich ľud. Do okolia sa vydajú poslovia a čoskoro sa zhromaždia bojovníci z mnohých kmeňov. Spoločne sa vydajú za otrokármi a dostanú sa do Egypta, kde sa práve v tom čase stavia sfinga aj pyramídy v Gize a to všetky tri naraz. Tu niečo nesedí, pretože podľa egyptológie sa prvá pyramída v Gize začala stavať až počas panovania faraóna Cheopsa asi 2600 a nie 10 000 rokov pred n.l. Presne do tohto obdobia však stavbu pyramíd zaraďuje prorok Edgar Cayce, ale aj štúdie Roberta Bauvala, ktorý ich zhrnul vo svojej knihe Mystérium Orióna. K rovnakému záveru dospel aj Dr. Schoch z bostonskej univerzity. Na sfingu aplikoval metódy zo svojho oboru – geológie a zistil, že musí byť omnoho staršia. Objavil na nej totiž stopy po vodnej erózii. Takúto eróziu mohli spôsobiť len dlhotrvajúce zrážky, ktoré sa už v Egypte za posledné tisícročia nevyskytujú. Egyptológovia jeho závery nebrali vážne, pretože tak skoro vraj žiadna vyspelejšia civilizácia ešte neexistovala. Jedným z ich argumentov bolo aj to, že sa nikde na svete nenašlo rovnako staré nálezisko. Tento argument ale pred nedávnom padol, keď sa v Turecku našlo megalitické nálezisko Göbekli Tepe, spadajúce do obdobia 9600 až 7300 pred n. l.

Ulovení ľudia z filmu skončili práve na stavbe egyptských pyramíd. Stavitelia vraj nie sú ako ostaní ľudia, ale pochádzajú z hviezd. Prišli spoza veľkej vody zo zeme, ktorú zaliala voda. Na mape vidíme, že ich domovom bol ostrov v Atlantickom oceáne, čiže bájna Atlantída. Bojovníkov, ktorí prišli s D´lehom je málo, a preto sa pokúsia vyvolať vzburu otrokov. Počty sú ale nepodstatné, pretože vraj ľudia nič nezmôžu proti bohom. Slepý otrok, ktorý ako jediný niečo o bohoch vie, pretože im slúžil, vraví, že je tu istá nádej. Bohovia boli viacerí, ale zostal už len jediný a bojí sa znamenia veľkého lovca. Je to samozrejme súhvezdie Orióna, ktoré má na ruke práve Evolet. Robert Bauval zistil, že pyramídy v Gize nie sú umiestnené nejako náhodne, ale predstavujú práve spomínané súhvezdie Orióna a tri veľké pyramídy tvoria jeho pás. To spochybňuje závery tradičnej egyptológie, že sú to len hrobky faraónov.

Povstanie otrokov napokon vypukne a zlatý vrchol pyramídy je zvrhnutý. Egyptského boha napokon zabije D´lehova vrhnutá kopija, ako v scéne z filmu 300, čo ostatným dokáže, že toto nebol skutočný boh. Zlatý pyramidion mal byť ale znovu osadený na vrchol Cheopsovej pyramídy, počas osláv nového milénia v roku 2000. Nakoniec to však z nejakých dôvodov bolo zrušené.

Dobytie Egypta ľuďmi kaukazského typu, ktorí pochádzajú z Kaukazu alebo z karpatského pohoria v čase príchodu utečencov z Atlantídy opisuje aj Edgar Cayce vo svojich výkladoch. Toto bolo potvrdené genetickým výskumom na egyptských múmiách. Zistilo sa, že DNA faraónov je európskeho typu (ku koncu dynastického Egypta už ale vládli čierni núbijskí faraóni). O zlatom veku Zep Tepi, keď vládli v Egypte samotní bohovia a ich nasledovníci vraveli aj egyptskí kňazi dejepiscovi Herodotovi.

Na tento príbeh naväzuje Emmerich svojim ďalším filmom Hviezdna brána. V roku 1928 je v Egypte objavené zvláštne zariadenie vyhotovené z materiálu, ktorý sa na Zemi nevyskytuje. Nachádzajú sa na ňom hieroglyfy a neznáme znaky. Znalec egyptského písma Daniel Jackson je najatý, aby ich rozlúštil. Daniel zastáva nekonvenčné názory, myslí si, že pyramídy v Gíze nepostavili faraóni 4. dynastie, ale niekto iný, už v omnoho staršej dobe. Podľa nápisov na zariadení príde na to, že je to hviezdna brána. Zistí tiež, že neznáme znaky predstavujú súhvezdia. Pochopí to, keď uvidí v novinách tvar súhvezdia Orión. Vedci podľa Danielových inštrukcií hviezdnu bránu spustia a zistia, že sa vytvoril priechod na planétu, ktorá sa nachádza v galaxii na opačnej strane vesmíru. Vyšlú na druhú stranu prieskumný tím, v ktorom sa nachádza aj Daniel. Ocitnú sa na púštnej planéte v takmer identickej kópii Veľkej pyramídy. Stretnú sa tam s ľudskými bytosťami, ktorí ako otroci ťažia rovnaký nerast, z akého je vytvorená aj brána.

Za chvíľu zistia pre koho miestni pracujú. Na planéte pristane kozmická loď a pyramída jej slúži ako pristávacia rampa. Patrí egyptskému bohovi Ra, ktorého symbolom je oko. Daniel zo starých nápisov zistí, že je to vlastne mimozemšťan z rasy, ktorá pomaly vymierala. Putoval preto vesmírom, aby našiel spôsob, ako získať večný život. Na Zemi pred dávnymi vekmi získal telo mladého chlapca, do ktorého sa vtelil a používa ho ako parazit. Primitívnych pozemšťanov zotročil svojimi vedomosťami a technikou. Časť z nich pomocou hviezdnej brány presunul na túto planétu, aby pre neho ťažili nerast, ktorý je základom jeho technológie. Na Zemi ale vypukla vzbura a hviezdna brána bola zakopaná. Ra preto zakázal robotníkom čítať a písať, aby zabudli, čo sa v minulosti dialo. Teraz vie, že brána na Zemi znovu funguje, a tak tam plánuje poslať atómovú bombu, ktorú si priniesol so sebou prieskumný tím. K nej pridá aj nerast a ten zvýši účinok bomby stokrát. Miestni ale povstanú, a tak Ra opustí planétu. Ďaleko sa však nedostane, pretože bomba nakoniec vybuchne na jeho lodi.

Emmerich v tomto filme zobrazuje egyptského boha Ra (Re) ako falošného boha - mimozemšťana a ešte k tomu aj zlého. S tým mimozemšťanom by sa aj dalo súhlasiť, pretože egyptský Ra putoval každý deň po oblohe na slnečnej lodi. No ak by žil Emmerich v starom Egypte a povedal niekomu, že je zlý, asi by dobre neskončil. Boh slnka Ra bol jedným z najvyšších a najuctievanejších egyptských bohov. Faraóni sa považovali za jeho synov. Hovoril som už, že mali európsky pôvod. Slávne božie oko predstavuje jeden z energetických bodov, ktorý sa nazýva aj tretie oko. Leží niekde uprostred čela a spája sa s intuíciou a duchovným videním. U Egypťanov sa zobrazuje ako uraeus – posvätná kobra. Niekedy sa tiež zobrazuje ako slnečný kotúč a predstavuje samotné slnko. Toto oko sa nazývalo wadžet. Vševedúcnosť je zdá sa atribútom všetkých slnečných bohov. Platilo to aj pre gréckeho boha Helia i Apolóna, ktorý bol patrónom známej veštiarne v Delfách. Je to ľahko pochopiteľné, keďže slnko sídli vysoko nad svetom a všetko vidí. Máme tu teda vzťah medzi videním a vedením. Egyptské slovo wadžet alebo wadjet až priveľmi pripomína slovenské slovo vidieť alebo vedieť. Spomínaný vzťah medzi videním a vedením je v slovenčine aj v niektorých ďalších slovanských jazykoch stále zachovaný, čo sa o ostatných európskych jazykoch povedať nedá. Slová vidieť a vedieť sa odlišujú len jedinou samohláskou.

Lietajúca vesmírna loď je tiež ra-keta. Je táto podobnosť so slovenčinou náhodná? Možno nie. Aj v Indii obsahuje názov energetického bodu čak-ra meno egyptského boha. Nie je na tom nič nezvyčajné, pretože tieto vedomosti prišli do Indie s bielymi Árijcami. Ešte aj v dnešnej slovenčine existujú slová ako je radosť, čo je veľmi pozitívne slovo. Slovenské slová hore a hora znamenajú smer a miesto blízke k slnku. Zvláštne je, že v Egypte existoval ešte jeden slnečný boh, ktorý mal skoro rovnaké meno – Hor. Meno boha Ra obsahuje aj symbol Slovenska a naše najvyššie pohorie Tatra (alebo žeby Tot Ra?). Ďalšie významné pohorie nachádzajúce sa aj na štátnom znaku Slovenskej republiky je Matra. Je to skoro na nerozoznanie od mena perzského slnečného boha Mitru. Pôvod môže mať v egyptskom pojme Maat, čo bola bohyňa pravdy a spravodlivosti a dcéra boha Ra. Najstaršie mesto na Slovensku, kedysi metropola Veľkomoravskej ríše je Nit-ra. Už oddávna bola aj náboženským strediskom. Po odstránení samohlások dostaneme slovo NTR, čo je i egyptské slovo znamenajúce boh. Staroveký Egypt sa nazýval aj Tameri , čo znamená „Obe milované krajiny“, čím sa myslí Horný a Dolný Egypt. Zjednodušene je to „Milovaná zem“ alebo aj „Obrábaná zem“. Začiatok názvu - „Ta“ je zem a „mri“ znamená milovať. Druhý hieroglyf je pluh, preto obrazný význam je - obrábaná zem. Pluh má ale aj svoju zvukovú hodnotu, ktorá je mr a z toho vychádza druhý význam – milovať. Tamara je taktiež v Rusku obľúbené ženské meno, ktoré má údajne židovský pôvod. Mr by mohlo byť aj mať rád, čo má rovnaký význam ako milovať. V slovenčine ešte aj v dnešnej dobe slová milovať a „obrábať“ spolu súvisia. Tento príklad som uviedol preto, aby som ukázal, z čoho môže vychádzať meno nášho územia, nazývaného kedysi Marava. Egypt sa v hieroglyfoch označoval aj ako Kmt (samohlásky sa nepísali) , čo znamenalo „Čierna zem“. Nesúviselo to s farbou obyvateľstva, ale s úrodnou pôdou v údolí Nílu. Prvý znak je km, druhý je zdvojené m, určujúce, že prvý znak nie je ideogram. Tretí hieroglyf – t je koncovka, ktorá označuje ženský rod a posledný znak je ideogram s významom miesto. Podľa tohto, by názov kmeňa Markomanov, ktorý obýval územie Maravy, mohol takisto súvisieť s egyptskými slovami mr a km. Egyptské slovo ľudia (rmtj, rmty) sa takisto dá nájsť v slovenských zemepisných názvoch. Tri naše obce sú pomenované týmto slovom: Vyšné Remety, Blatné Remety a Remetské Hámre. Ďalšia obec – Turie Remety sa nachádza na Zakarpatskej Ukrajine.

Podľa Edgara Cayceho do Egypta prišli ľudia kaukazského typu, pôvodom možno z karpatského pohoria. Tam sa nachádza aj Slovensko. Egypťania uctievali boha Tota (Thowta). Ten bol bohom múdrosti a učenosti, a preto mal funkciu pisára bohov. Pisár zapisuje slová a tak bol považovaný za vynálezcu slov a reči, ktorú naučil ľudí a odlíšil ich tak od zvierat. Je možné, že v skorších časoch mal omnoho väčší význam. V meste Hermopol ho dokonca považovali za najvyššieho boha a stvoriteľa sveta. Stvoril ho ako inak, hlasom svojho slova. Veršom o tom ako na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha sa začína aj Evanjelium podľa Jána. No a z akého slova vychádza názov Slovák, či lepšie povedané Sloven? Je to predsa slovo. Zaujímavé je, že aj Maďari nás volajú Tóti. Žeby o nás vedeli viac, ako my sami?

Emmerich vo filme Hviezdna brána zobrazil boha Ra negatívne pravdepodobne preto, lebo vychádzal zo Starého zákona a jeho najvýznamnejšej udalosti pre jeho predkov - starých Hebrejov. Tou bol útek z Egypta, čo bola pre nich krajina otroctva a nepravých bohov. Výsledok tohto počinu je ale vyložene trápny, pretože meno egyptského boha sa nachádza v mene ich praotca Ab-ra-háma. Jeho žena sa volala Sá-ra (egyptsky syn boha Ra), žena jeho syna Re-beka (egyptsky služobníčka boha Re). Židovskí kňazi sa volajú Ra-bíni, čo vychádza z pojmu Moše rabennu. Znamená to Mojžiš, náš pán, doslovne však potomok boha Ra (semeno boha Ra). Ak je teda Ra parazit, čo sú všetci tí, pred chvíľou menovaní?