Schindlerov zoznam

Zatiaľ som opisoval hlavne vedecko-fantastické filmy a Schindlerov zoznam do tejto kategórie akosi nezapadá. Z akého dôvodu som ho teda do seriálu zaradil? Čo môže mať príbeh Oskara Schindlera, ktorý zachraňoval Židov počas 2. svetovej vojny spoločné napríklad s takým Terminátorom alebo Matrixom? Dôvod je ten, že je to možno najväčšie sci-fi zo všetkých opisovaných filmov alebo dokonca to jediné. Myslím tým hlavne tému, ktorú film opisuje. Inak je film plný zaujímavých informácií, ktoré mnohé ozrejmujú a mnohé vyvracajú. Len treba vedieť sa k nim dostať.

S Matrixom aj Terminátorom má toho spoločného dosť veľa a kľúčom k pochopeniu toho bola žena v červenom z Matrixu. Keby boli všetci ľudia v danej scéne v červenom, neupútala by táto žena žiadnu pozornosť. Keďže však ostatní boli čiernobieli, táto žena priam bila do očí. Toto bolo pre mňa spojivkom so Schindlerovým zoznamom. Ten je tiež skoro celý čiernobiely, len jedno malé dievčatko sa tam objaví červené.

Jediné slobodné ľudské mesto v Matrixe sa volá Sion, čo je posvätná židovská hora v Jeruzaleme. V Matrixe zúri vojna medzi ľuďmi a strojmi a hrozí zničenie tohto mesta aj celého ľudstva. V Terminátorovi je to podobne. Stroje tam zatvárali ľudí do koncentrákov, vypaľovali im na telá čísla v podobe čiarových kódov a potom ich likvidovali. Tieto snímky teda presne odrážajú dianie v Schindlerovom zozname. No nie sú to len tieto dva filmy. Prakticky skoro všetky, ktorým som sa v mojej sérii venoval, obsahujú židovskú symboliku. Zobrazujú židovské traumy a pohľad na svet, ako je malá menšina čeliaca obrovskej presile, mesiáš, prenasledovanie, vyčlenenie zo spoločnosti, zatvorenie v táboroch, vyhladzovanie a obeta.

Oskar Schindler je vo filme spasiteľ, podobne ako Neo alebo John Connor a zachraňuje Židov pred istou smrťou. Na rozdiel od týchto dvoch však proti systému nebojuje, ale využíva ho a manipuluje s ním, využívajúc slabosti ľudí, ktorí pre systém pracujú. V skutočnosti je Oskar Schindler kontroverzná osoba. Bola o ňom vydaná aj kniha „Oskar Schindler – Mýty a legendy“ od historičky Jitky Gruntovej, ktorá ho opisuje ako opilca, špióna a sukničkára, čo je dobre zachytené aj vo filme. Knihu napísala aj jeho žena Emília a veľmi pekne sa o ňom nezmieňuje. Po vojne vraj prepil aj ten slávny prsteň, ktorý mu urobili z vďaky jeho pracovníci a potom mu museli spraviť nový. Narodil sa v meste Svitavy ešte za Rakúsko-Uhorska a podľa archívnych dokumentov v tridsiatych rokoch pracoval pre nemeckú tajnú službu – abwehr proti vtedajšiemu Československu. V roku 1938 bol za to zatknutý československou rozviedkou v Brne. Židov vraj zamestnával zo zištných dôvodov, pretože boli vtedy najlacnejšou pracovnou silou. Na jeho povestný zoznam sa vraj dostali len tí, čo zaplatili nemalé peniaze. Neskôr sa snažil zachrániť čo najviac ľudí a investoval do toho veľké sumy. Robil to však z ľútosti alebo videl, že Nemecko prehráva vojnu a ako člen nacistickej strany investoval do svojho vlastného prežitia? Možno a možno mal na to aj iný dôvod. Ja som nebol svedkom týchto udalostí, takže sa neodvažujem hodnotiť tohto človeka. No a zachráneným Židom je to asi jedno, hlavne, že boli zachránení, či už to bolo tak alebo onak.

Hlavnú postavu filmu teraz opustím a presuniem sa k jeho režisérovi a rôznym momentom vo filme. Spielberg nakrútil film o holokauste. Teraz som si spomenul, čo mi pripomínala scéna z Klubu bitkárov, kde sa Jack sám zbil, aby mohol vydierať svojho šéfa, ktorý mu potom platil jeho aktivity. Čo sa týka filmu Schindlerov zoznam, úplne nečakaná vec, ktorá z neho vyplýva je, že Steven Spielberg je popierač holokaustu. Tým pádom by mal byť odsúdený a uväznený. Natočil síce film o utrpení Židov počas druhej svetovej vojny, ale sám sa z toho v skutočnosti vysmieva. Normálne sa nám všetkým smeje priamo do tváre.

V jednej scéne prebieha v tábore zvláštny dialóg. Mila rozpráva o nejakom koncentráku, v ktorom ľudí vyhnali z vlaku, ostrihali, zaviedli ich k sprchám a dali im do rúk mydlo. Potom zavreli dvere a namiesto vody pustili plyn. Inej žene sa však nezdá, prečo im dávali mydlo, keď ich plánovali zabiť. Mila odpovedá: „Možno preto, aby sa nebáli ísť dovnútra.“ Potom ju zahriaknu: „Mila, už dosť, tie tvoje báchorky všetkých hrozne vydesia.“ Ostatné sa pridajú: „Je to hlúposť, ja tomu neverím.“ Mila sa bráni, že rozpráva len to, čo počula. Niekto to vraj počul od niekoho, kto tam bol. No keby tam bol, potom by ho otrávili a nikomu o tom rozprávať by už nemohol. Nedáva to vraj zmysel. Prečo by Nemci zabíjali ľudí, ktorí pre nich pracujú. Dať si takú námahu s ich zhromažďovaním, len preto, aby ich potom zabili? Rozhovor ukončí jedna starká s úsmevom na tvári takto: „Je to nezmysel! Máme predsa pre nich veľmi veľkú cenu.“

V ohnivých jamách v tábore spaľujú nie živých, ale mŕtvych ľudí, ktorých vykopávajú zo zeme. Tábor sa totiž ide rušiť a všetkých majú poslať do Osvienčimu. Schindler svojich pracovníkov ale zachráni a dostane ich do Brněnca v Čechách. Ženy sa však nejakým nedopatrením dostanú do Osvienčimu. Tam ich skutočne vyženú z vlaku, ostrihajú, zavedú k sprchám a dajú do rúk mydlo. Potom ich zavrú a zhasnú svetlá. Ženy kričia od strachu a očakávajú to najhoršie. A potom to príde. Zo spŕch sa nespustí plyn, ale obyčajná voda. Schindler ich potom z tábora smrti všetky dostane naspäť do svojej továrne, živé a zdravé.

Je toho ale oveľa viac. Na začiatku filmu nám Oskar vysvetlí svoj podnikateľský úspech. Predtým sa mu nijako nedarilo, a tak sa zamýšľa, prečo nemal nikdy úspech. Niečo mu vraj chýbalo a aj keby o tom vedel, nebolo by mu to nič platné, lebo to nedokáže vytvoriť. Je to šťastie? Nie, je to vojna. Počas vojny sa dá dobre zarobiť - čím horšie, tým lepšie pre vás. Oskar moc vyvolať vojnu, aby zarobil nemal. Znamená to, že ju nemá nikto?

Ako sa robí biznis ukazuje humorná scéna z kostola. Kostol je plný ľudí. Židia sa tam samozrejme nemodlia, aj keby si to mohol niekto myslieť, keďže hrozí holokaust, ale dohadujú kšefty. Ako vyjde najavo, Źidia dokonca predávajú nemeckej armáde, teda nepriateľovi, o ktorom teraz vravia, že ich chcel vyhladiť. Otočí sa k nim Schindler s odznakom nacistickej strany a kostol odrazu zíva prázdnotou. Oskar tam prišiel preto, lebo zháňa židovských investorov, ktorí mu poskytnú peniaze na nákup fabriky. Vraj by to malo byť v ich vlastnom záujme. Pekne, Židia kšeftujú s nacistami, nacisti so Židmi. Nejaké divné nepriateľstvo.

Potom sa nás snaží Oskar o niečom presvedčiť. O čom? Že židovskí pracovníci ho budú stáť menej ako Poliaci. Pochopili sme? Židia boli vtedy najlacnejšou pracovnou silou. Zabíjal by niekto pracovníkov, na ktorých môže ušetriť?

Dôležití pracovníci dostávali modrú kartu. Ostatní, napríklad hudobníci alebo učitelia dejepisu mali smolu. Teda nie až tak celkom. Ak mali prachy alebo poznali toho správneho človeka, hneď sa z nich stali vysokokvalifikovaní remeselníci.

Po zatvorení Židov do geta, majú oni na to rôzne názory. Niektorí nadávajú, ale niektorým sa tam páči: "Tento múr nás chráni, aspoň na nás nemajú."

Geto bolo rozdelené na dve časti: geto A - civilní zamestnanci a priemyselní pracovníci, geto B - starí a nemocní, čiže nadbytočné sily. Tam nacisti začnú likvidovať. Ja som si doteraz myslel, že nacisti chceli vyhubiť všetkých Židov. Načo bolo v tomto prípade takéto rozdeľovanie?

O židovských robotníkov bol veľký záujem. Schindler nebol jediný továrnik, ktorý chcel Židov. Chcel ich napríklad aj koncern I.G. Farben pre svoju chemickú fabriku. Ani sa niet čo čudovať, keď boli najlacnejšou pracovnou silou.

Po likvidácii geta sú Židia presunutí do tábora. Veliteľom je tam Amon Gőth. Je to veľmi symbolické meno. Doslova znamená boh Amon. Amon je egyptský boh bohatstva, ktorý do našich krajov prenikol pod názvom mamon alebo mamona. Veliteľ Amon do tohto obrazu presne zapadá a obohacuje sa na každom kroku. Neskôr ho kvôli rozkrádaniu židovského majetku zatkli sami Nemci.

Pri stavbe barakov v tábore sa odohrá scéna s hrdou absolventkou stavebného inžinierstva v Miláne. Amon poznamená: "Á, vzdelaná Židovka. Ako Karol Marx." Čo táto veta znamená? Že komunizmus, ktorý má na svedomí v Rusku 60 miliónov obetí zakladal Žid.

Vo filme sa nachádza aj spústa príkladov antisemitzmu. Pri likvidácii geta nechcela jedna Židovka pustiť druhú Židovku do úkrytu, pretože tam vraj nie je miesto. Miesta tam ale bolo dosť. Evidentne nemala rada Židov, antisemitka jedna!

Veľký antisemitizmus panoval aj medzi malými Židíkmi. Pri selekcii sa malý chlapec chcel skryť, ale zo všetkých skrýš ho vyháňali. Tak skočil do sračiek v latríne a ešte aj odtiaľ ho vyháňali, že vraj tam nie je miesto. Zrejme poctivo dodržiavali porekadlo, že dobrých ľudí sa všade veľa zmestí. Kopec ľudí nie len na Slovensku riskovali svoje životy pri ukrývaní Židov a tu vidím, že oni sami svojich nechceli ukrývať. Prichádza mi teraz na um podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Kto je skutočný blížny?

V tábore raz ktosi ukradol sliepku. Nikto sa nechcel priznať, tak Amon jedného Žida zastrelil. Potom sa prihlásil jeden malý chlapec, že vie, kto to bol. A ukázal na toho zastreleného. Malý a už aký vydrbaný. Na čo chce autor filmu poukázať touto scénou? Žeby na Stalina, na ktorého po smrti hodili všetko svinstvo?

Počas likvidácie tábora koncom vojny, chce Schindler odviesť svojich ľudí do bývalého Československa. Amon sa ho pýta: "Čo si Mojžiš?" Túto vetu rozanalyzujem hlbšie. Ako už vieme, Amon bol egyptský boh. Mojžiš bol židovský vodca, ktorý tiež pôsobil v Egypte. V Biblii sa píše, že Židia boli v Egypte v otroctve. Museli tam tvrdo makať. Arbeit macht frei. Egypťania ich potom údajne začali aj vyhladzovať. Mojžiš ich potom oslobodil z otroctva a vyviedol z Egypta. Vidíme, že medzi obdobím starovekého Egypta a 2. svetovej vojny existujú paralely. Mojžiš pred svojou životnou úlohou vyrastal a bol vychovávaný u Egypťanov. Dokonca u samotnej princeznej. Bol potom Schindler skutočne Nemec? Zachraňoval Židov len zo zištných dôvodov?

Steven Spielberg teda hovorí toto. Síce bolo veľa Židov zabitých, ale nie v plynových komorách. Nemci pozabíjali väčšinou nepotrebných jedincov. Urobili potrebnú špinavú robotu, z ktorej ich potom bolo možné obviniť a pýtať od nich reparácie. Nemci dali Židom pracovnú kvalifikáciu, ktorá bola potrebná pre budovanie Izraela. Schindler zachránil aj inteligenciu. No a čo, že to stálo kopec obetí.

Najväčšou podivnosťou celej záležitosti je to, že sám Spielberg je Žid. Ako vidno z tohto príkladu, najväčší antisemiti na svete sú samotní Židia. Aby som to upresnil, ide o satanskú, iluminátsku židovskú elitu. Obyčajní Židia by sa mali takisto, aj vo svojom vlastnom záujme prebudiť, pretože táto „elita“ ich zrádzala, zrádza pre svoje záujmy a spolu s nami vedie do záhuby.