Úvod

V ľudskej spoločnosti majú už od nepamäti svoje pevné miesto príbehy. Nikdy nezabudnem, s akým záujmom sme ako deti počúvali rozprávky u babičky i jej zážitky z detstva. V dávnych dobách sa príbehy rozprávali pri táborových ohňoch a prenášali sa ústne. Neskôr, po vynájdení písma sa začali zapisovať a vznikla aj profesia spisovateľ, ktorá sa písaním príbehov dokonca živí.

Úlohou príbehov je nielen pobaviť, ale aj preniesť skúsenosti na ďalšie generácie a plniť výchovnú funkciu poukazovaním na rôzne spoločenské problémy. Platí to aj pre staroveké mýty a legendy. Aj keď sa mnohé na prvý pohľad zdajú len ako vymyslené, obsahujú mnohokrát hlboké myšlienky, životné skúsenosti i vedecké informácie zahalené do alegórii. Všetko sa však dá zneužiť a takto je to i u príbehov, ktoré sa v mnohých prípadoch využívajú na ovládanie ľudí.

Každý určite vie, že kúzelníci nie sú vôbec žiadni čarodejníci. Ich vystúpenia sú šikovne predvádzané ilúzie, ktoré majú divákov pobaviť a tí im za to sami a z vlastnej vôle aj platia. Každý kúzelník svoje vystúpenia takto aj prezentuje. V tomto nie je žiadny problém. Ten by nastal až vtedy, ak by kúzelníci nútili ľudí veriť, že sú to naozajstné čary. Následne by požadovali za to popredné miesta v spoločnosti, pretože majú nejakú zvláštnu moc danú zhora. Presne takíto čarodejníci ale pôsobia v politike, náboženstve i biznise. Na svoje ciele používajú rôzne druhy príbehov, ako sú predvolebné „sľuby“, bájky o zázrakoch a reklamy.

Najmodernejšou formou príbehov sú filmy. Ich sledovanie už prekonáva dokonca i čítanie kníh, ktoré je pre dnešnú uponáhľanú dobu časovo náročnejšie. Chcem sa preto zamerať hlavne na túto modernú formu príbehov a ukázať, že to nie je vždy len o zábave. Mnohokrát to ani nie sú nové príbehy, ako sa to možno zdá na prvý pohľad. Zaujímavé je, že mnohé filmy sa na seba dosť podobajú a niektoré ukazujú v podstate jeden a ten istý motív. Možno je to len dôsledok nedostatku tvorivosti a spoliehanie sa na osvedčené motívy, ktoré zaručene prinesú úspech. No môže byť za tým aj cielené programovanie ľudského podvedomia, aby sa docielilo uskutočnenie týchto scenárov v reálnom živote.

Ako budete mať možnosť vidieť, mnohé filmové udalosti sa akosi zázračne naozaj stali alebo sa práve dejú. V roku 2009 bol napríklad natočený film Štvrté proroctvo. Hlavný hrdina v ňom sleduje televízne správy, v ktorých hlásia požiar na ropnej plošine v Mexickom zálive. No a hneď v ďalšom roku 2010 skutočne vypukne požiar na ropnej plošine Deepwater, ktorý spôsobí jednu z najväčších ekologických katastrof v histórii.

Ako ďalší príklad nám môže poslúžiť francúzsky spisovateľ Jules Verne, ktorý s veľkým predstihom predpovedal vo svojich dobrodružných dielach hádam všetky moderné technické vynálezy. Možno je naozaj pravda, že ľudská myseľ dokáže ovplyvňovať realitu a čím viac ľudí je naladených na jednu vlnu, tým je toto ovplyvňovanie silnejšie. Niekto možno túto zákonitosť pozná a aj to využíva vo svoj prospech. Môže ísť takisto o psychickú prípravu ľudí na udalosti, ktoré sú už dávno dopredu naplánované a uskutočňujú sa prirodzenými prostriedkami. No možno je to nejaké varovanie alebo len čistá náhoda. Mnohé z narážok na rôzne udalosti, ktoré sa už odohrali, podľa môjho názoru aj náhodné sú. Napriek tomu ich uvediem, aby to mohol posúdiť sám čitateľ.

Faktom však je, že filmy sa používali na propagandistické účely, čo sme mali možnosť sami zažiť počas komunizmu. Dialo sa to ale aj v nacistickom Nemecku. Toto vraví Laurence Rees vo svojej knihe Osvienčim o nemeckom majstrovi propagandy: „Goebbels bol presvedčený, že je vždy lepšie posilňovať vo verejnosti už existujúce predsudky, ako sa pokúšať niekoho názory zmeniť. V situáciách, kedy bolo nutné usilovať o zmenu názorov Nemcov, volil techniku pohybovať sa ako konvoj – stále sa riadiť tempom najpomalšieho plavidla a neustále a rôznymi spôsobmi opakovať to, čo si má obecenstvo osvojiť. A keď toto praktikoval, len málokedy sa snažil divákom niečo hovoriť. Ukazoval obrazy a prednášal príbehy, ktoré doviedli bežných Nemcov k záverom, ktoré chcel dosiahnuť, pričom ich ponechal uveriť, že sa k tomu dopracovali sami.“

Asi by bolo naivné domnievať sa, že tieto dobre známe a účinné metódy sa nevyužívajú aj v Hollywoode i keď sa nachádza v „demokratickej“ Amerike. V každom prípade, či už je to tak alebo onak, nie je na škodu tieto filmové, ale aj písané príbehy sledovať. Môžu nám pomôcť pochopiť veci zo skutočného sveta, našu minulosť a starodávne mýty a do určitej miery aj prezradiť budúce udalosti alebo plány pre budúci vývoj. No ak tu ide o programovanie myslí, pochopenie príbehov, ktoré sú nám predkladané bude mať dokonca kritický význam. Len ak budeme znalí tejto veci, nenecháme sa nachytať a zabránime tomu. Jeden z námetov, ktorý sa vo filmoch stále dookola opakuje a vízia budúcnosti, ktorú tento námet predstavuje totižto vôbec nie je príjemná.

Seriál začnem Matrixom, pretože je priam nabitý metaforami, symbolizmom a paralelami k našej realite. Má hĺbku, akú nemá možno žiadny z filmov a má rôzne úrovne – náboženskú, filozofickú, politickú, sociálnu, psychologickú ba dokonca aj biologickú. Podľa mňa sa z neho dá veľmi veľa naučiť a pochopiť o dianí v našom skutočnom svete. Pre mňa to bol tiež kľúč k lepšiemu pochopeniu mnohých ďalších filmov. Na základe tohto filmu som totiž pochopil, že metafory a skrytá symbolika sa nachádza aj v na prvý pohľad nevinnej zábave.

Nebudem sa zaoberať umeleckou alebo technickou kvalitou filmových titulov, či hodnotením hereckých výkonov alebo práce režisérov. Venovať sa budem hlavne tomu, čo je jadrom filmov, teda príbehom, ktoré sú v nich zachytené, ich skrytým významom, symbolike a sugesciám pôsobiacim na divákov.