Rituály slobodomurárov: Prijímanie tovariša

Teraz predstavím čitateľovi druhý stupeň slobodomurárstva. Ako bude vidno aj ďalej, zvykne sa nazývať prechodným. Vynechám rituál otvárania a zatvárania lóže, pretože je rovnaký ako v prvom stupni, len s tým rozdielom, že v tomto stupni sa robia dve zaklopania a dvere sa otvárajú heslom, ktorým je ŠIBBOLET.

Kandidát, tak ako aj predtým je odvedený do prípravnej miestnosti a pripravuje sa nasledujúcim spôsobom:

Výzor kandidáta

Je zbavený oblečenia okrem košele; jeho pravá hruď je odhalená; jeho ľavé chodidlo je v papuči, pravé je bosé; okolo hrdla má dvakrát omotané lano; napoly je oslepený. (V moderných lóžach sú zakryté obe oči a lano je namiesto okolo krku obtočené okolo pravej odhalenej hrude. Viď obrázok. Pozn. autora) V takomto stave je privedený pred dvere lóže, kde dvakrát zaklope.

Prvý pomocník vstane a povie: „Ctihodný, kým my mierumilovne pracujeme v druhom stupni pod vplyvom viery, nádeje a dobročinnosti, pri dverách je poplach.

Majster k Prvému pomocníkovi: „Zisti príčinu poplachu.“

Prvý pomocník dvakrát zaklope na vnútornej strane dverí. Kandidát zaklope zvonku raz, Prvý pomocník odpovie jedným zaklopaním a dvere sa čiastočne otvoria. Prvý pomocník sa opýta: „Kto je tam? Kto je tam?“

Druhý pomocník, ktorý je, alebo by aspoň mal byť sprievodcom odpovedá: „Vážený brat, riadne iniciovaný na učeníka, ktorý si odslúžil vhodnú dobu a teraz si želá viac svetla v slobodomurárstve a postup na tovariša.“

Prvý pomocník k Druhému pomocníkovi: „Bola táto žiadosť učinená na základe jeho slobodnej vôle?“
Odp.: „Áno.“
Prvý pomocník k Druhému pomocníkovi: „Je náležite pripravený?“
Odp.: „Áno, je.“
Prvý pomocník k Druhému pomocníkovi: „Je kvalifikovaný?“
Odp.: „Áno, je.“
Prvý pomocník k Druhému pomocníkovi: „Nadobudol v predchádzajúcom stupni vyhovujúce znalosti?“
Odp.: „Áno.“
(Len nemnohí vedia viac ako to, čo sa dozvedeli v noci, keď boli iniciovaní a málokto si zopakoval svoju prísahu alebo sekciu zo zaúčania. Fakticky len veľmi malá časť slobodomurárov sa ďalej vzdeláva. Pozn. autora)
Prvý pomocník k Druhému pomocníkovi: „Na základe čoho požaduje túto výhodu?“
Odp.: „Na základe hesla.“
Prvý pomocník k Druhému pomocníkovi: „On má heslo?“
Odp.: „On nie, ale mám ho zaňho ja.“
Prvý pomocník k Druhému pomocníkovi: „Daj mi ho.“

Druhý pomocník zašepká do ucha Prvého pomocníka: „Šibbolet.“

Prvý pomocník povie: „Heslo je správne, budeš však musieť počkať až sa so žiadosťou oboznámi Ctihodný majster na východe a kým neposkytne odpoveď.“

Prvý pomocník sa potom odoberie k Majstrovi a dvakrát zaklope ako pri dverách, na čo Majster odpovie tiež dvoma zaklopaniami. Potom, ako budú položené a zodpovedané rovnaké otázky ako pri dverách, Majster povie: „Keďže došiel s potrebnou kvalifikáciou, nechaj ho vstúpiť do tejto Ctihodnej lóže v mene Pána a daj pozor na to, ako vstupuje.“ Pri vstupe sa kandidátovi na jeho pravú obnaženú hruď tvrdo priloží uhol uholníka, pričom Prvý pomocník povie: „Brat môj, keď si prvýkrát vstúpil do tejto lóže, na tvoju ľavú hruď tlačil hrot kružidla, čo ti bolo potom vysvetlené. Keď si do nej vstúpil dnes, na tvoju obnaženú pravú hruď tlačí uhol uholníka, ktorý ťa učí jednať poctivo s celým ľudstvom, ale hlavne s bratmi.“

Kandidát je potom dvakrát prevedený okolo lóže a zastaví sa na juhu pri Druhom dozorcovi, kde dvakrát zaklope, na čo mu odpovedia takisto dve zaklopania. Dostane rovnaké otázky ako pri dverách, na ktoré rovnako odpovie. Potom je odvedený k Prvému dozorcovi, kde znovu dostane rovnaké otázky, na ktoré znovu rovnako odpovie. Nakoniec je odvedený k Majstrovi na východe, kde dostane rovnaké otázky ako predtým, na ktoré odpovie rovnako. Majster sa ho tiež opýta, odkiaľ prichádza a kam ide.

On odpovie: „Prichádzam zo západu a idem na východ.“
Majster sa opýta: „Prečo opúšťaš západ a ideš na východ?“
Odp.: „Aby som hľadal viac svetla.“

Majster potom povie sprievodcovi: „Keďže je tak, odveď prosím ťa kandidáta späť na západ, odkiaľ prišiel a daj ho do opatery Prvému dozorcovi, ktorý ho naučí, ako dosiahnuť východ - miesto svetla, správnym krokom (v tomto stupni je päta v jamke pravého chodidla), pričom jeho noha vytvorí pravý uhol dlhého štvorca. Jeho telo nech je vztýčené pri oltári pred Ctihodným majstrom a uveďte ho do správnej pozície určenej na vykonanie posvätnej prísahy tovariša.“

Majster potom opustí svoje miesto a pristúpi ku kľačiacemu kandidátovi a povie: „Brat môj, teraz si v správnej pozícii na zloženie prísahy tovariša, pri ktorej ťa ubezpečujem, že neovplyvní ani tvoje náboženské presvedčenie, ani tvoje politické názory. Ak ju chceš zložiť, povedz svoje meno a opakuj po mne: ‚ Ja, A. B., zo svojej slobodnej vôle, v prítomnosti všemohúceho Boha a tejto ctihodnej lóže tovarišov, zasvätenej Bohu a rádu svätého Jána, týmto slávnostne a úprimne sľubujem a prisahám v náväznosti s mojou prvou prísahou, že nedám stupeň tovariša nikomu s nižším stupňom, ani žiadnej inej bytosti v známom svete, s výnimkou, že je to pravý brat tovariš v zákonne ustanovenej lóži po prísnom preskúšaní a preskúmaní. Ďalej sľubujem, že neukrivdím tejto lóži ani žiadnemu bratovi tohto stupňa a ani nedopustím, aby to urobil niekto iný, ak bude v mojich silách, aby som tomu zabránil. Takisto sľubujem, že budem podporovať ústavu Veľkej lóže Spojených štátov a Veľkú lóžu tohto štátu, pod ktorú táto lóža patrí a budem sa riadiť všetkými zákonmi, pravidlami a predpismi tejto alebo inej lóže, ktorej členom sa stanem, pokiaľ mi to sily dovolia. Sľubujem, že sa podriadim všetkým zákonným znakom a predvolaniam, ktoré mi budú doručené alebo poslané rukami brata tovariša alebo zo zákonne ustanovenej lóže. Ďalej sľubujem, že budem pomáhať všetkým úbohým a chudobným bratom, ich vdovám a sirotám kdekoľvek na svete, pokiaľ to bude v mojich silách a nepoškodí to mňa alebo moju rodinu. Prisahám bez najmenšieho váhania, bez akýchkoľvek duševných výhrad a vytáčok a zaväzujem sa pod trestom, že bude moja ľavá hruď rozpáraná, moje srdce vyrezané a hodené cez moje ľavé plece a odnesené do údolia Jehosafat, kde sa stane korisťou divých zvierat a supov, ak sa preukáže úmyselné porušenie nejakej časti tejto posvätnej prísahy tovariša; tak nech mi pomáha Boh.‘

‚Zlož svoje ruky a dvakrát pobozkaj knihu, ktorou je Svätá Biblia.‘ “ Jeden z bratov teraz odhalí kandidátovi jedno oko a Majster povie: „Brat môj, čo si želáš najviac?“

Kandidát po jeho výzve odpovie: „Viac svetla.“
Majster: „Bratia, pomôžte preniesť nášho nového brata z temnoty do svetla. A Boh povedal: ‚Buď svetlo a bolo svetlo.‘ “

Všetci bratia v tomto okamžiku zatlieskajú rukami a zadupajú nohami, tak ako to bolo v predchádzajúcom stupni.

Majster povie kandidátovi: „Brat môj, čo je tentoraz iné, ako bolo predtým?“ Majster po krátkej pauze povie: „Zistil si, že jedno rameno kružidla sa nachádza nad uholníkom, čo v tomto stupni prináša viac svetla; ale keďže jedno je stále v temnote, má ti to pripomínať, že si ešte stále jedným materiálnym bodom v temnote.“

Postoj tovariša
Postoj tovariša.

Majster potom odstúpi od kandidáta o tri alebo štyri kroky a povie: „Brat môj, rozpoznal si ma teraz ako majstra tejto lóže, ktorý k tebe pristúpil od východu pod znakom a postojom tovariša; teraz opakuj po mne, ako to najlepšie dokážeš a zostaň na svojom mieste.“ Znak sa robí tak, že sa rýchlo potiahne pravá ruka zľava doprava a potom sa priloží k telu. Prsty sú vystreté a palec smeruje k hrudi. Postoj sa robí tak, že sa zdvihne ľavá ruka, tak aby lakeť a ramená boli v jednej línii, predlaktie smeruje hore, tak že sa vytvorí pravý uhol. Tieto dve sa nazývajú znak a postoj tovariša, ktoré sa nikdy nevykonávajú osobitne, pretože ich oddelene žiadny slobodomurár nerozpozná.

Stisk Šibbolet
Stisk Jachin

V čase keď kandidát vykonáva kroky, znaky a postoj, majster k nemu pristúpi s povie: „Brat môj, teraz ti podám pravú ruku v stisku bratskej lásky a dôvery a s tým aj heslo a slovo tovariša.“ Heslo sa udáva tak, že pri podávaní rúk palec tlačí na medzeru medzi kĺbmi ukazováka a prostredníka. Toto je heslo tovariša a volá sa Šibbolet. Jeho pôvod bude vysvetlený v zaúčaní. Heslo niektorí dávajú bez hláskovania alebo slabikovania, iní ho dávajú rovnako ako skutočný stisk. Skutočný stisk tovariša sa robí tak, že palec tlačí na kĺb prostredníka. Toto je skutočný stisk tovariša a volá sa Jachin.

Vykonáva sa nasledujúcim spôsobom: „Ak chceš preskúšať osobu po podaní rúk, opýtaš sa jej: ‚Čo je to?‘ “
Odp.: „Stisk.“
„Aký stisk?“
Odp.: „Stisk tovariša.“
„Má nejaké meno?“
Odp.: „Má.“
„Povieš mi ho?“
Odp.: „Takto som ho neprijal, a takto ho ani nemôžem predať.“
„Čo s tým urobíš?“
Odp.: „Hláskuj ho alebo ho rozdeľ.“
„Rozdeľ ho a začni.“
Odp.: „Nie, ty začni.“
„Začni ty.“
Odp.: „JA.“
„CHIN.“
Odp.: „JACHIN.“
„Správne brat môj, Jachin. Vítam ťa.“

Pretože znaky, postoje, stisky, slová, heslá a ich mená obsahujú hodne z tajomstiev slobodomurárstva a všetky nevyhnutné informácie k vstupu medzi nás, zamýšľam pre ne vyhradiť v ďalšej časti tejto práce vhodný priestor za účelom ich vysvetlenia.

Potom, ako dá Majster kandidátovi stisky a ich mená, povie: „Brat môj, teraz postúpiš k Prvému a Druhému dozorcovi, pozdravíš ich a ubezpečíš ich, že si postúpil na stupeň tovariša slobodomurárstva a dostal znak, stisk, skutočný stisk a ich mená.“

Kým Dozorcovia skúšajú kandidáta, Majster vezme zásteru, vráti sa ku kandidátovi a povie: „Brat môj, mám teraz česť darovať ti zásteru a dúfam, že ju budeš naďalej obliekať so cťou. Odnes ju prosím k Druhému dozorcovi na západe, ktorý ťa naučí, ako ju obliekať ako tovariš slobodomurárstva.“

Druhý pomocník potom odvedie svojho žiaka k Majstrovi, ktorý už zaujal svoje miesto na východe, kde má alebo by aspoň mal mať lóžový obrazec, ktorý mu má pomáhať vo vysvetľovaní.

Majster ku kandidátovi: „Brat môj, keďže si oblečený, mal by si mať aj nástroje na prácu. Dám ti preto nástroje tovariša. Je to olovnica, uhlomer a vodováha. Olovnica bol nástroj používaný operatívnymi murármi na vytváranie zvislíc, uhlomer meral ich prácu a vodováhou vytvárali horizontály. My ako Slobodní a Prijatí slobodomurári ich učíme používať na omnoho šľachetnejšie a slávnejšie účely; olovnica nás učí kráčať vzpriamene pred Bohom a človekom, uhlomer nás učí merať naše činy mierou morálky a vodováha nás učí, že máme pamätať na to, že cestujeme na úrovni času do neznámej krajiny, z ktorej sa ešte žiadny cestovateľ nevrátil. Ďalej ti dávam tri vzácne klenoty, ktoré sa volajú Viera, Nádej a Dobročinnosť. Učia nás veriť v Boha, dúfať v nesmrteľnosť a robiť dobre celému ľudstvu.“
Majster k Prvému pomocníkovi: „Odvedieš teraz kandidáta z lóže a vrátiš mu to, čoho bol zbavený.“

Potom, ako sa kandidát oblečie a sú vykonané nevyhnutné úpravy lóže na jeho prijatie, ako je rozmiestnenie stĺpov a lóžového obrazca, kandidát je privedený naspäť do lóže a keď je vo dverách, Prvý pomocník podotkne: „Vraciame sa teraz do siene stredu Chrámu kráľa Šalamúna.“ Keď vstúpi do vnútra, Prvý pomocník pokračuje: „Brat môj, my pracujeme v špekulatívnom slobodomurárstve, ale naši predchodcovia pôsobili v špekulatívnom aj v operatívnom slobodomurárstve; oni pracovali na výstavbe Šalamúnovho chrámu a na mnohých ďalších slobodomurárskych stavbách. Robili šesť dní a na siedmy deň odpočívali, pretože za šesť dní Boh stvoril nebo a zem a na siedmy deň odpočíval. Naši starobylí bratia preto zasvätili siedmy deň odpočinku, aby rozjímali nad slávnym aktom stvorenia, a aby oslávili svojho veľkého Stvoriteľa.“ Prvý pomocník urobí krok alebo dva a pokračuje: „Brat môj, prvá vec, ktorá priťahuje našu pozornosť sú dva veľké stĺpy. Jeden je na ľavej strane a druhý na pravej. Meno ľavého stĺpa je Boaz a predstavuje silu. Meno pravého stĺpa je Jachin a predstavuje stavanie. Obidva stĺpy spoločne pripomínajú pasáž z Písma, kde Boh prehlásil: ‚Tento dom bude postavený silou.‘ “

Stĺpy sú vysoké osemnásť lakťov, obvod majú dvanásť lakťov a sú hrubé 4 lakte. Ozdobené boli dvoma hlavicami a tieto hlavice boli zdobené mriežkovaním, ľaliami a granátovými jablkami, ktoré predstavujú jednotu, mier a hojnosť. Mriežkovanie vďaka svojim spojom predstavuje jednotu, ľalie vďaka svojej belosti predstavujú čistotu a mier a granátové jablká vďaka množstvu svojich semien predstavujú hojnosť. Mali takisto dve veľké gule, na každom stĺpe po jednej. Tieto gule na svojom vypuklom povrchu obsahujú všetky mapy a schémy nebeských a pozemských telies, aby naznačovali univerzálnosť slobodomurárstva a veľkosť slobodomurárskej dobročinnosti. Stĺpy boli vytvorené z tavenej mosadze. Odliali ich pri rieke Jordán v ílovitej pôde medzi Succothom a Zaradathou. Kráľ Šalamún nariadil, aby tam boli odliate všetky posvätné nádoby. Stĺpy boli duté a hrubé štyri palce. Boli vytvorené duté, pretože tam mali byť uložené archívy slobodomurárstva, ústava, zvitky a záznamy, aby boli takto chránené pred povodniami a požiarmi.

Potom, ako Prvý pomocník vysvetlí význam stĺpov, prejde pomedzi ne, urobí krok alebo dve a povie: „Brat môj, teraz vykonáme našu cestu, ktorá nás privedie k dlhému točitému schodisku, s troma, piatimi, siedmimi alebo viacerými schodmi.“ Prvé tri pripomínajú tri hlavné opory slobodomurárstva: múdrosť, silu a krásu; päť schodov pripomína päť štýlov v architektúre a päť ľudských zmyslov; päť štýlov v architektúre sú: toskánsky, dórsky, iónsky, korintský a kompozitný; päť ľudských zmyslov sú: sluch, zrak, hmat, čuch a chuť, z ktorých prvé tri sú v slobodomurárstve nepostrádateľné. Sluch je potrebný na počutie slova, zrak na videnie znaku a hmat na pocítenie stisku, aby jeden slobodomurár spoznal ďalšieho v tme ako aj vo svetle. Sedem schodov pripomína sedem sabatových rokov, sedem rokov hladomoru, sedem rokov stavania chrámu, sedem zlatých svietnikov, sedem divov sveta, sedem planét, ale hlavne sedem slobodných umení a vied – gramatiku, rétoriku, logiku, aritmetiku, geometriu, hudbu a astronómiu. Z týchto, aj z mnohých iných dôvodov bolo číslo sedem medzi slobodomurármi uctievané.

Prvý pomocník postúpi o zopár krokov a pokračuje: „Brat môj, následne prídeme k vonkajším dverám siene stredu chrámu kráľa Šalamúna, ktoré sú čiastočne otvorené, ale strážené Druhým dozorcom.“

Druhý dozorca sa po príchode Prvého pomocníka a kandidáta spýta: „Kto je tam? Kto je tam?“
Prvý pomocník odpovedá: „Tovariš slobodomurárstva.“
Druhý dozorca k Prvému pomocníkovi: „Ako chceš získať prístup?“
Odp.: „Heslom a znamením.“
Druhý dozorca k Prvému pomocníkovi: „Dáš mi ich?“

Prvý pomocník alebo kandidát to urobí. Tieto a mnohé iné znamenia a stisky často dávajú cudzinci pri predstavovaní sa. Ak sú dané slobodomurárovi, ten ich okamžite vráti. Heslo je slovo Šibbolet a znamenie alebo ináč povedané stisk sa dáva, ako už bolo vysvetlené. Podá sa pravá ruka, ako pri normálnom podaní rúk, pričom palec tlačí na medzeru medzi kĺbmi ukazováka a prostredníka a to tak silno, aby to upútalo pozornosť. V zaúčaní sa to označuje ako znamenie, ale väčšinou sa to nazýva stisk. Je nepopierateľným faktom, že slobodomurári sa vyjadrujú tak odlišne, ak myslia na tú istú vec, že sa často stáva, že sa vôbec nerozumejú.

Potom, ako Druhý dozorca dostane heslo Šibbolet, opýta sa: „Čo to znamená?“
Odp.: „Množstvo.“
Druhý dozorca k Prvému pomocníkovi: „Prečo?“
Odp.: „Je to odvodené od klasu pšenice, ktorý bol umiestnený pri riečnom brode.“
Druhý dozorca k Prvému pomocníkovi: „Prečo bolo toto heslo zavedené?“
„Bolo to dôsledkom sporu, ktorý dlho pretrvával medzi sudcom Izraela Jeftem a Efraimcami, ktorí boli tvrdohlaví a búriaci sa ľudia. Jefte sa ich snažil skrotiť miernymi prostriedkami, ale bezúspešne. Efraimci boli na Jefteho veľmi nahnevaní, pretože ich nezavolal do vojny proti Amončanom, a preto zhromaždili veľkú armádu a prekročili rieku Jordán, aby sa stretli s Jeftem. Ten bol ale oboznámený s ich postupom a zvolal mužov Izraela do boja. Aby svoje víťazstvo zavŕšil, nariadil, aby boli na rozličných brodoch rieky Jordán rozmiestnené stráže, ktoré mali kontrolovať prechádzajúcich, či vedia vysloviť slovo Šibbolet. Keďže Efraimci boli z iného kmeňa, vyslovovali to Sibbolet. Táto hlúpa vada ich usvedčovala ako špiónov a stála ich život. Tento deň ich na rôznych prechodoch cez rieku Jordán padlo štyridsaťdva tisíc. Toto slovo používali takisto naši starobylí bratia na odlíšenie priateľov od nepriateľov a od vtedy bolo prijaté ako heslo na vstup do každej dobre riadenej lóže tovarišov slobodomurárstva. Teraz prejdeš k Prvému dozorcovi na západe na ďalšie preskúšanie.“

Keď kandidát príde k Prvému dozorcovi na západe, Prvý dozorca povie: „Brat môj, teraz prídeme k vnútorným dverám siene stredu chrámu kráľa Šalamúna, ktoré sú čiastočne otvorené, ale strážené Prvým dozorcom.“

Prvý dozorca sa opýta: „Kto je tam? Kto je tam?“
Prvý pomocník odpovedá: „Tovariš slobodomurárstva.“
Prvý dozorca k Prvému pomocníkovi: „Ako chceš získať prístup?“
Odp.: „Stiskom a slovom.“
Prvý dozorca k Prvému pomocníkovi: „Dáš mi ich?“

Stisk a slovo je potom dané, ako už bolo predtým vysvetlené. Slovo je Jachin.

Prvý dozorca povie: „Sú správne, môžeš postúpiť k Ctihodnému majstrovi na východe.“
Majster sa opýta: „Kto je tam? Kto je tam?“
Prvý pomocník: „Tovariš slobodomurárstva.“
Majster ku kandidátovi: „Brat môj, bol si prijatý to siene stredu, aby si zistil význam písmena G. Písmeno G odkazuje na božstvo, pred ktorým by sme sa mali s úctou pokloniť, uctievať ho a obdivovať. Odkazuje takisto na geometriu, piatu vedu, na ktorej je tento stupeň hlavne založený. Pomocou geometrie môžeme podivuhodne odhaľovať prírodu a jej najtajnejšie zákutia. Môžeme pomocou nej objaviť silu, múdrosť a dobrotu Veľkého pôvodcu vesmíru a s radosťou uvidieť proporcie, ktoré spájajú tento obrovský stroj. Pomocou nej môžeme objaviť, ako sa planéty pohybujú po svojich orbitoch a dokázať ich obehy. Vďaka nej môžeme zaznamenať striedanie ročných období a rozmanitosť scén, ktoré ponúka každé obdobie pre bystré oko. Obklopujú nás nespočetné svety, všetky vytvorené rovnakým božským architektom, ktoré sa valia širokým priestorom a sú spojené rovnakým neomylným zákonom prírody. Skúmanie prírody a pozorovanie jej nádherných proporcií prvýkrát priviedlo človeka k napodobňovaniu božského plánu a štúdiu symetrie a rádu. Architekt začína navrhovať; a vytvorené plány, ktoré sa zlepšujú skúsenosťou a časom vytvoria práce, ktoré sú pýchou každého veku. Plynutie času, bezohľadné ruky ignorancie a pustošenie vojny zničilo mnoho cenných monumentov staroveku, na ktorých sa podieľalo veľké vypätie ľudského génia. Ani Šalamúnov chrám, taký rozmerný a majestátny, postavený toľkými oslavovanými umelcami neunikol neľútostnému pustošeniu barbarských síl. Pozorné ucho prijíma zvuk poučného jazyka a tajomstvá slobodomurárstva sú bezpečne uschované vo verných srdciach. Náradie a nástroje architektúry spolu s najvýznamnejšími symbolickými emblémami sú vybrané bratstvom, aby vtlačili do mysle učenú a vážnu pravdu; a potom, cez postupnosť vekov sú predávané najlepšie zásady našej inštitúcie.“

Na tomto mieste sa končí pracovná časť tovarišského stupňa a kandidát by mal obdržať druhú sekciu zaúčania. Tento kurz sa vo všeobecnosti nevykonáva, ale je to najviac poučná metóda a keď sa vynechá, podľa mňa je to kvôli tomu, že na túto lekciu sa vyžadujú isté vedomosti. Autori Monitorov (ktorí v žiadnom prípade nie sú súčasníci slobodomurárstva) píšu a kopírujú vo veľkej miere od seba navzájom a do svojich kníh vkladajú vety, ktoré múdri nepokladajú za snahu rozvíjať tajomstvá slobodomurárov. V niektorých prípadoch sa len trochu upraví frazeológia, inokedy sú to doslovné výťažky z lekcií. Hovorí sa, že je to kvôli tomu, aby sa uľahčil postup žiakov alebo mladých slobodomurárov, ale v skutočnosti to má opačný efekt. Všetci vyučujúci (mnohí z nich chodia po krajine s odporúčaniami od niektorých významných bratov), ak sa dostanú k nejakej z týchto viet, svojim žiakom hovoria: „Ja za to nemôžem, je to v Monitore. Môžete sa to naučiť vo svojom voľnom čase.“ Tento postup núti žiaka vytvárať si vlastné otázky a samozrejme aj odpovede. Znovu pripomínam, že v Monitoroch neexistuje perfektná zhoda alebo nemajú autorské práva, preto je taká veľká rôznorodosť v lekciách, ako aj v práci. Nasledujúca učebná dávka by mala byť predaná kandidátovi po tom, ako prešiel ceremóniami. Väčšinou sa ale povie len: „Je to v Monitore a môžeš si to prečítať vo voľnom čase.“

„Brat môj, postúpil si na druhý stupeň slobodomurárstva. Blahoželáme ti k povýšeniu. To, čo požaduje slobodomurárstvo, je vnútorná a nie vonkajšia kvalifikácia človeka. Ako sa bude zvyšovať tvoje poznanie, budeš sa zlepšovať aj v spoločenskom styku. Je zbytočné opakovať povinnosti, ktoré ako slobodomurár musíš plniť, pretože ich hodnotu musí potvrdiť tvoja vlastná skúsenosť. Naše zákony musíš usilovne podporovať a dohliadať, aby boli náležite plnené. Nemáš zľahčovať priestupky svojich bratov, ale priestupky proti našim pravidlám máš súdiť s úprimnosťou, napomínať máš priateľsky a kárať spravodlivo. Štúdium slobodných umení, tej hodnotnej vety vzdelávania, ktoré tak účinne smeruje k vybrúseniu a skrášleniu ducha, sa vážne odporúča na zváženie; jedná sa hlavne o geometriu, ktorá je stanovená ako základ nášho umenia. Geometria alebo slobodomurárstvo, čo boli pôvodne zhodné pojmy sú božskej morálnej povahy, je obohatená najužitočnejším poznaním; tým že dokazuje zázračné vlastnosti prírody, zároveň aj ukazuje dôležitejšie morálne pravdy. Tvoje bývalé chovanie a poriadne spôsoby si zaslúžili poctu, čím sme sa teraz riadili a v tvojej novej existencii sa očakáva, že sa budeš riadiť pravidlami rádu a pevne zotrvávať vo vykonávaní každej cnosti. Taká je povaha tvojich záväzkov ako tovariša a k týmto povinnostiam si zaviazaný najposvätnejším putom.“

Teraz budem pokračovať so zaúčaním na tomto stupni, ktoré je rozdelené do dvoch sekcií.

Zdroj:

Captain William Morgan: Illustrations of Masonry, 1827