Rituály slobodomurárov: Zaúčanie majstra

Prvá sekcia

„Si Majster murár?“

Odp.: „Som. Vyskúšaj ma a odhaľ ma, ak môžeš.“

„Kde si bol pripravovaný na Majstra murára?“

Odp.: „V miestnosti susediacej s telom spravodlivo a zákonne vytvorenej lóže a náležite pripravenej, aby predstavovala sanctum sanctorum alebo svätyňu svätých chrámu kráľa Šalamúna.“

„Ako si bol pripravovaný?“

Odp.: „Bol som zbavený všetkých kovov; bol som ani nahý, ani oblečený; bol som ani bosý, ani obutý; s lanom omotaným trikrát okolo môjho nahého tela; a v takejto pozícii som bol privedený k dverám lóže, kde som trikrát zaklopal.“

„Čo tieto tri zreteľné zaklopania pripomínajú?“

Odp.: „Tretí stupeň slobodomurárstva, do ktorého som vstupoval.“

„Čo ti bolo povedané zvnútra?“

Odp.: „Kto je tam? Kto je tam? Kto je tam?“

„Tvoja odpoveď?

Odp.: „Ctihodný brat, ktorý bol riadne iniciovaný na Učeníka slobodomurárstva, postúpil na stupeň Tovariš a teraz si praje viac svetla v slobodomurárstve povýšením do vrcholného stupňa Majster murár.“

„Čo ti bolo potom povedané zvnútra?“

Odp.: „Opýtali sa ma, či je to z mojej slobodnej vôle, že som podal túto žiadosť; či som bol náležite pripravený, či som kvalifikovaný, či som v predchádzajúcich stupňoch dosiahol potrebné znalosti, načo som odpovedal kladne. Opýtali sa ma tiež, na základe čoho očakávam získať takúto veľkú výhodu.“

„Tvoja odpoveď?“

Odp.: „Na základe hesla.“

„Aké je to heslo?“

Odp.: „Tubal Kain.“

„Čo ti bolo ďalej zvnútra povedané?“

Odp.: „Aby som počkal, až sa Ctihodný majster na východe oboznámi s mojou žiadosťou a pošle odpoveď.“

„Čo nasledovalo po jeho odpovedi?“

Odp.: „Vstúpil som do lóže na dva ostré hroty kružidla, ktoré tlačili na moju pravú a ľavú hruď v mene Pána.“

„Čo sa dialo potom?“

Odp.: „Bol som trikrát prevedený okolo lóže a zastavil som sa pri Druhom dozorcovi na juhu, kde som dostal rovnaké otázky ako pri dverách.“

„Ako ťa vybavil Druhý dozorca?“

Odp.: „Nariadil, aby ma priviedli k Prvému dozorcovi na západe, kde som dostal rovnaké otázky ako predtým.

„Ako ťa vybavil Prvý dozorca?“

Odp.: „Nariadil, aby ma priviedli k Ctihodnému majstrovi na východe, kde som dostal rovnaké otázky ako predtým, a ktorý sa ma opýtal, odkiaľ prichádzam a kam idem.“

„Tvoja odpoveď?“

Odp.: „Prichádzam zo západu a idem na východ.“

„Prečo si opustil západ a ideš na východ?“

Odp.: „Aby som hľadal viac svetla.“

„Ako ťa potom vybavil Ctihodný majster?“

Odp.: „Nariadil, aby som bol odvedený späť na západ, odkiaľ som prišiel a bol daný do starostlivosti Prvého dozorcu, ktorý ma naučí, ako dosiahnuť východ pomocou troch vzpriamených riadnych krokov. V treťom kroku moje chodidlo vytvorilo pravý uhol a moje telo sa vztýčilo pri oltári pred Ctihodným majstrom.“

„Čo s tebou robil Ctihodný majster?“

Odp.: „Urobil zo mňa Majstra murára.“

„Ako?“

Odp.: „Náležitou formou.“

„Aká bola tá náležitá forma?“

Odp.: „Moje obe kolená boli obnažené a ohnuté v pravom uhle, obe ruky boli na Biblii, uholníku a kružidle a v tomto postoji som zložil slávnostnú prísahu Majstra slobodomurárstva.“

„Čo ti bolo povedané po prísahe?“

Odp.: „Dostal som otázku, čo si prajem najviac.“

„Tvoja odpoveď?“

Odp.: „Viac svetla.“

„Čo si uvidel ako prvé, keď si bol privedený do svetla na tomto stupni?“

Odp.: „Tri veľké svetlá slobodomurárstva v spoločnosti troch menších, obidva hroty kružidla boli povýšený nad uholník, čo značí, že som obdržal alebo obdržím všetko svetlo aké môže byť udelené v Majstrovskej lóži.“

„Čo si potom objavil?“

Odp.: „Ctihodný majster ku mne pristúpil od východu pod znakom a postojom Majstra murára, podal mi ruku v stisku bratskej lásky a dôvery a dal mi heslo a slovo Majstra murára. Nechal ma postaviť a pozdraviť Druhého a Prvého dozorcu a ubezpečiť ich, že som Majster murár a dostal som znak, stisk a slovo (Tubal Kain).“

„Čo si objavil potom?“

Odp.: „Ctihodný majster ku mne pristúpil druhýkrát z východu a podaroval mi bielu zásteru. Povedal, že dúfa, že ju budem nosiť so cťou k sebe, so zadosťučinením a ku prospechu bratom.“

„Čo si dostal potom?“

Odp.: „Pracovné nástroje Majstra murára.“

„Aké sú to nástroje?“

Odp.: „Všetky nástroje slobodomurárstva bez rozdielu, ale hlavne lyžica.“

„Ako sa vysvetľuje?“

Odp.: „Lyžica bol nástroj používaný operatívnymi murármi na nanášanie malty, ktorá zjednocuje stavbu do spoločnej masy. My ako Slobodní a Prijatí slobodomurári ich učíme používať na omnoho šľachetnejší a slávnejší účel nanášania malty bratskej lásky a vrúcnosti, tej lásky, ktorá nás zjednotí do jedného posvätného celku alebo spoločnosti bratov, medzi ktorými by nemal existovať žiaden spor, ale sľachetné napodobňovanie najlepších pracovníkov.“

„Čo si dostal potom?“

Odp.: „Tri vzácne klenoty.“

„Aké sú to klenoty?“

Odp.: „Ľudskosť (humanita), priateľstvo a bratská láska.“

„Čo sa dialo potom?

Odp.: „Bol som odvedený von z lóže, dostal som späť to, čoho som bol zbavený a vrátil som sa späť v správnej chvíli.“

„Vrátil si sa potom do svätyne svätých chrámu kráľa Šalamúna?“

Odp.: „Vrátil som sa.“

„Odohralo sa pri tvojom návrate niečo zvláštne?“

Odp.: „Áno. Bol som oslovený tromi násilníkmi, ktorí odo mňa požadovali slovo Majstra murára.“

„Dal si im ho?“

Odp.: „Nedal, ale ponúkol som im, aby počkali, kým zasadne Veľká lóža v Jeruzaleme a ak budú uznaní spôsobilými, potom ho obdržia. Inak nie.“

„Akým spôsobom si bol oslovený?“

Odp.: „Pri pokuse výjsť južnou bránou. Bol som oslovený jedným z nich, ktorý odo mňa žiadal slovo Majstra murára a po odmietnutí jeho požiadavky ma udrel dvadsaťštyri palcovým meradlom po hrudi. Na to som utiekol k západnej bráne, kde som bol oslovený druhým s väčšou hrubosťou a po odmietnutí jeho požiadavky mi dal prudký úder uholníkom po hrudi. Na to som sa pokúsil utiecť k východnej bráne, kde som bol oslovený tretím s ešte väčšou hrubosťou a po odmietnutí jeho požiadavky mi dal prudký úder kladivom do čela a zrazil ma na zem.“

„Koho si vtedy predstavoval?“

Odp.: „Nášho Veľkého majstra Hirama Abiffa, ktorý bol zabitý pri budovaní chrámu kráľa Šalamúna.“

„Bola jeho smrť úkladná?“

Odp.: „Bola. Naplánovalo ju pätnásť tovarišov, ktorí sa sprisahali, aby od neho vymámili slovo Majstra murára. Dvanásť z nich od toho odstúpili, ale ostatní traja boli dosť skazení na to, aby svoje príšerné plány zrealizovali.“

„Čo urobili s telom?“

Odp.: „Odniesli ho von východnou bránou Chrámu a do polnoci ho pochovali. Odniesli ho západným smerom od Chrámu a pochovali ho na vrchole kopca v hrobe šesť stôp dlhom i širokom a šesť stôp hlbokom. Potom utiekli.“

„V akom čase bol zabitý?“

Odp.: „Na obed o dvanástej, keď robotníci odpočívali.“

„Prečo bol v tom čase osamote?“

Odp.: „Pretože bolo zvykom nášho Veľkého majstra Hirama Abiffa, že každý deň počas poludnia, keď ostatní pracovníci odpočívali, vstúpiť do svätyne svätých a ponúknuť večne žijúcemu Bohu svoju oddanosť a kresliť svoje plány na rysovaciu dosku.“

„Kedy sa stratil?“

Odp.: „O šiestej ráno, keď kráľ Šalamún prišiel do chrámu a našiel remeselníkov v zmätku a pri vyšetrovaní veci bol informovaný, že ich Veľký majster Hiram Abiff sa stratil a oni nemajú žiadne plány na rysovacej doske a nevedia ako majú pokračovať v práci.“

„Čo vtedy zistil kráľ Šalamún?“

Odp.: „Zistil, že náš Veľký majster bol vždy veľmi dôsledný v svojej dochádzke a obával sa, že sa mu niečo stalo. Nariadil prehľadať vnútro a okolie chrámu, či sa nenájde.“

„Bolo vykonané hľadanie a on sa nenašiel. Čo potom poznamenal kráľ Šalamún?“

Odp.: „Obával sa, že nášmu Veľkému majstrovi sa stala osudná nehoda. V to ráno dvanásť tovarišov, oblečených v bielych rukaviciach a zásterách v znamení ich nevinnosti sa priznalo, že oni dvanásti s ďalším tromi sa sprisahali, aby si vynútili heslo Majstra murára od ich Veľkého majstra Hirama Abiffa. V prípade odmietnutia mu chceli vziať život. Oni dvanásti sa toho zriekli, ale obávajú sa, že tí traja boli dosť nečestní, aby svoje hrozné plány uskutočnili."

„Čo nasledovalo?“

Odp.: „Kráľ Šalamún nariadil vyvolávať pracovníkov, aby sa zistilo, či nejaký nechýba.“

„Chýbali nejakí?“

Odp.: „Chýbali traja: Jubela, Jubelo, Jubelum.“

„Boli násilníci nájdení?“

Odp.: „Boli.“

„Ako?“

Odp.: „Vďaka múdrosti kráľa Šalamúna, ktorý prikázal, aby dvanásti Tovariši oblečení v bielych rukaviciach a zásterách vystúpili spomedzi pracovníkov a poslal troch na východ, troch na západ, troch na sever a troch na juh, aby hľadali násilníkov a ak ich nájdu, aby ich priviedli.“

„Aký bol výsledok?“

Odp.: „Traja, ktorí išli západným smerom od Chrámu, prišli k pobrežiu Joppy a boli informovaní pocestným, že toto ráno boli videní traja muži, ktorí podľa ich výzoru a oblečenia boli robotníci z chrámu, a ktorí sa pýtali na loď do Etiópie, ale v dôsledku embarga, ktoré bolo uvalené, nenašli ani jednu, a tak sa vrátili naspäť.“

„Čo nasledovalo?“

Odp.: „Kráľ Šalamún im nariadil ísť a hľadať ďalej, pokým ich nenájdu, ak je to možné a ak nie, tí dvanásti, ktorí sa priznali budú považovaní za vrahov a spoločne odsúdení."

„Aký bol výsledok?“

Odp.: „Jeden z troch, ktorí išli západným smerom, bol unavený viac ako ostatní, sadol si na vrchol kopca, aby si odpočinul. Pri pokuse vstať sa chytil vetvičky agátu, ktorá sa poľahky vytiahla. Začal mať podozrenie, že sa jedná o nejaký podvod, a tak zvolal svojich druhov. Po preskúmaní zistili, že zem na tom mieste bola porušená a po jej odstránení objavili hrob. Pokým sa dohadovali, aké opatrenia majú prijať, z neďalekej jaskyne v skalách započuli nejaké hlasy. Okamžite sa vydali za hlasom a započuli ako Jubela vykrikuje: "Ó, moje hrdlo bude preťaté, môj jazyk vytrhnutý a moje telo pochované v rezajúcom piesku mora na čiare odlivu, kde príliv klesá a stúpa dvakrát denne, pretože som bol spoluvinný pri smrti takého dobrého človeka ako je náš Veľký majster Hiram Abiff!" Potom zreteľne započuli ako Jubelo vykrikuje: "Ó, moja ľavá hruď bude otvorená, moje srdce vybrané a hodené ponad moje ľavé plece, odnesené do údolia Jehosafat a tam sa stane korisťou divých zverov, pretože som zosnoval smrť takého dobrého človeka, ako je náš Veľký majster Hiram Abiff!" Potom ešte zreteľnejšie započuli, ako Jubelum zvolal: "Ó, moje telo bude rozpolené uprostred a rozdelené na sever a juh, moje vnútornosti spálené na popol a popol rozprášený štyrmi vetrami neba, aby nezostala žiadna spomienka medzi mužmi alebo murármi na takého prašivého darebáka a krivoprísažníka ako som ja. Ach Jubela a Jubelo, ja som ho udrel tvrdšie ako vy dvaja. Bol som to ja, kto mu dal smrteľný úder. Ja som ho skutočne zabil.“ Potom ich obkľúčili, chytili a odviedli do chrámu kráľa Šalamúna.“

„Čo s nimi urobil kráľ Šalamún?“

Odp.: „Nariadil popraviť ich na základe kliatby z ich vlastných úst.“

„Bolo telo nášho Veľkého majstra Hirama Abiffa nájdené?“

Odp.: „Bolo.“

„Ako?“

Odp.: „Vďaka múdrosti kráľa Šalamúna, ktorý nariadil, aby spomedzi pracovníkov vybrali pätnástich Tovarišov (v niektorých lóžach vravia dvanástich), vybraných zo skupín pracovníkov a poslali troch na východ, troch na západ, troch na sever, troch na juh a troch do okolia chrámu, aby našli telo.“

„Kde bolo nájdené?“

Odp.: „Pod vetvou agáta, kde si unavený brat sadol, aby si odpočinul a osviežil sa.“

„Bolo na nájdení tela niečo zvláštne?“

Odp.: „Pri odkrývaní zeme, keď sme narazili na rakvu, zistili sme, že sme mimovoľne zdvihli ruky do tejto pozície, aby sme si chránili svoje nozdry pred nepríjemným zápachom, ktorý vychádzal z hrobu.“

„Ako dlho tam ležalo telo?“

Odp.: „Štrnásť dní.“

„Čo urobili s telom?“

Odp.: „Vyzdvihli ho slobodomurárskym spôsobom a odniesli ho do chrámu na slušnejší pohreb.“

„Kde bolo pochované?“

Odp.: „Pod sanctum sanctorum alebo svätyňu svätých chrámu kráľa Šalamúna, nad ktorú postavili mramorový monument, s týmto nápisom: Panna plačúca nad zlomeným stĺpom, s otvorenou knihou v predu, v jej pravej ruke vetva agátu, v jej ľavej urna. Za ňou stojí Čas a rukami objíma kučery jej vlasov.“

„Čo to znamená?“

Odp.: „Plačúca panna znamená nedokončený chrám; zlomený stĺp, že jedna z hlavných opôr Slobodomurárstva padla; kniha otvorená pred ňou, že jeho pamiatka je zaznamenaná naveky; vetva agátu skoré objavenie jeho hrobu; urna v jej ľavej ruke, že jeho popol je bezpečne uložený pod sanctum sanctorum alebo svätyňou svätých Šalamúnovho chrámu a Čas stojaci za ňou, ktorý objíma kučery jej vlasov, že čas, trpezlivosť a vytrvalosť dosiahnu všetko.“

Druhá sekcia

„Čo predstavuje majstrovská lóža?“

Odp.: „Sanctum sanctorum alebo svätyňu svätých chrámu kráľa Šalamúna.“

„Ako dlho sa chrám staval?“

Odp.: „Sedem rokov, počas ktorých cez deň nepršalo, takže pracovníci neboli zdržiavaní v ich práci.“

„Čo podopieralo chrám?“

Odp.: „Tisíc štyristo päťdesiattri stĺpov a dvetisíc deväťstošesť pilastrov vytesaných z krásneho mramoru.“

„Čo ho podopieralo navyše?“

Odp.: „Tri veľké stĺpy alebo piliere.“

„Ako sa volali?“

Odp.: „Múdrosť, sila a krása.“

„Čo predstavovali?“

Odp.: „Stĺp múdrosti predstavoval Šalamúna, kráľa Izraela; stĺp sily Hirama, kráľa Tyru, ktorý posilňoval Šalamúna v jeho slávnom podniku; stĺp krásy Hirama Abiffa, syna vdovy, ktorého chytrý um a zvláštna zručnosť skrášlili a oslávili chrám.“

„Koľko pracovníkov bolo zamestnaných na stavbe chrámu kráľa Šalamúna?“

Odp.: „Traja Veľkí majstri, tritisíctristo Majstrov alebo predákov, osemdesiattisíc Tovarišov a sedemdesiattisíc Učeníkov. Všetci boli zatriedení a usporiadaní takým spôsobom vďaka múdrosti Šalamúna, že nebola zaznamenaná žiadna žiarlivosť, svár ani zmätok, aby narušili všeobecný mier a pokoj, ktorý sprevádzal prácu v tomto dôležitom období.“

„Koľkí utvárajú učenícku lóžu?“

Odp.: „Siedmi. Jeden Majster a šesť Učeníkov.“

„Koľkí utvárajú tovarišskú lóžu?“

Odp.: „Piati. Dvaja Majstri a traja Tovariši.“

„Kde sa zvyčajne stretávajú?“

Odp.: „V sieni stredu chrámu kráľa Šalamúna.“

„Koľkí utvárajú majstrovskú lóžu?“

Odp.: „Traja Majstri.“

„Kde sa zvyčajne stretávajú?“

Odp.: „V sanctum sanctorum alebo svätyni svätých chrámu kráľa Šalamúna.“

„Máte na tomto stupni nejaké symboly?“

Odp.: „Máme niekoľko, ktoré sú rozdelené do dvoch tried.“

„Ktoré sú v prvej triede?“

Odp.: „Nádoba kadidla, včelí úľ, kniha stanov chránená Dverníkovým mečom, meč mieriaci na srdce, vševidiace oko, kotva a archa, štyridsiaty siedmy problém Euklida, presýpacie hodiny, kosa a tri schody zvyčajne narysované na majstrovskom koberci. Vykladajú sa takto: nádoba kadidla je symbol čistého srdca, ktoré je vždy vhodnou obetou božstvu a ako toto planie vrúcnym teplom, mali by aj naše srdcia neustále planúť vďakou k veľkému a dobročinnému Tvorcovi našeho bytia pre rôzne požehnania a potešenia, ktoré užívame. Včelí úľ je symbolom pracovitosti a odporúča praktikovanie tejto cnosti každému stvoreniu od najvyššieho serafa na nebi až po najnižšieho hada v prachu zeme. Učí nás, že sme prišli na svet ako rozumné a inteligentné bytosti, takže by sme mali byť pracovití a nesedieť spokojne, pokiaľ sú naši blížni okolo v núdzi, pokiaľ je v našich silách pomôcť im, keď to nespôsobí nepríjemnosti nám. Keď preskúmame prírodu, zbadáme človeka v jeho detstve bezmocnejšieho a núdznejšieho ako zvieracie stvorenie; leží slabý celé dni, týždne, mesiace a roky, úplne neschopný zabezpečiť si potravu a ochranu proti útokom divokých zvierat alebo prístrešie pred nevľúdnym počasím. Veľkého Stvoriteľa neba a zeme potešilo stvoriť človeka nezávislého od ostatných bytostí, ale keďže závislosť je jednou z najsilnejších väzieb spoločnosti, ľudia boli stvorení závislí na ostatných ľuďoch kvôli ochrane a bezpečnosti a mohli užívať lepšie možnosti naplnenia povinnosti vzájomnej lásky a priateľstva. Tak bol človek vytvorený pre spoločenský a aktívny život, čo je najvznešenejšia časť práce Boha a človek tak poníži sám seba, ak sa nebude usilovať pridať niečo k zásobe poznania a porozumenia. Môže byť potom považovaný len za bzukot v úli prírody, za zbytočného člena spoločnosti a nehodný našej slobodomurárskej ochrany. Kniha stanov chránená Dverníkovým mečom nám pripomína, že by sme mali byť ostražití a opatrní v našich myšlienkach, slovách a skutkoch, obzvlášť pred nepriateľmi slobodomurárstva, vždy uchovávať v pamäti tie skutočné slobodomurárske cnosti – mlčanlivosť a opatrnosť. Meč mieriaci na srdce ukazuje, že spravodlivosť nás skôr alebo neskôr dobehne a hoci naše myšlienky, slová a skutky môžu byť skryté pred zrakom človeka, no vševidiace oko, ktorému slúži slnko, mesiac a hviezdy a pod jeho ostražitým dohľadom aj kométy vykonávajú svoje ohromné obehy, prestupuje najvnútornejšie kúty ľudského srdca a odplatí nám podľa našich zásluh. Kotva a archa sú symboly dobre ukotvenej nádeje a dobre využitého života. Symbolizujú Božiu archu, ktorá nás bezpečne prenáša ponad búrlivé more problémov a kotvu, ktorá nás ukotví v pokojnom prístave, kde zlo prestane znepokojovať a unavený nájde odpočinok. Štyridsiaty siedmy problém Euklida: Toto bol vynález nášho starovekého priateľa a brata, veľkého Pytagora, ktorý na svojich cestách po Ázii, Afrike a Európe bol zasvätený do niekoľkých kňazských rádov a postúpil do vrcholného stupňa Majster murár. Tento múdry filozof hojne obohatil svoju myseľ všeobecným poznaním a hlavne geometriou a stavebníctvom. V tomto obore vytvoril mnoho štúdií a poučiek a medzi najznámejšie zaradil túto, keď v radosti svojho srdca z objavu zvolal Heuréka, čo v gréckom jazykou znamená objavil som to. Slobodomurárov učí byť všestrannými milovníkmi umení a vied. Presýpacie hodiny sú symbolom ľudského života. Pozri, ako sa rýchlo piesok odsýpa a ako rýchlo naše životy spejú ku koncu. S údivom sledujeme malé čiastočky tohto zariadenia, ako takmer nepostrehnuteľne padajú, ale na naše prekvapenie v krátkom čase len jednej hodiny sa všetky stratia. Kosa je symbol času, ktorý pretne krehké vlákno života a pošle nás do večnosti. Pozri, akú paseku vytvára kosa času v ľudskej rase. Ak náhodou unikneme množstvu zla, ktoré sprevádza detstvo a mladosť a so zdravím a silou vstúpime do rokov dospelosti, už čoskoro musíme byť skosení všetkoničiacou kosou času a stretneme sa v krajine, kam odišli naši otcovia pred nami. Tri schody zvyčajne nakreslené na majstrovskom koberci symbolizujú tri hlavné obdobia ľudského života: mladosť, dospelosť a starobu. V mladosti ako Učeníci máme usilovne zamestnávať naše mysle, aby dosiahli užitočné poznanie; v dospelosti ako Tovariši by sme mali použiť naše poznanie na plnenie príslušných povinnosti voči Bohu, našim blížnym a nám samým, aby sme v starobe ako Majstri murári mohli užívať šťastné spomienky vyplývajúce z dobre stráveného života a zomrieť v nádeji slávnej večnosti.“

„Aká je druhá trieda symbolov?“

Odp.: „Rýľ, rakva, lebka, kosti a vetva agáta, ktoré sa vysvetľujú takto: Rýľ otvára hrob na prijatie našich tiel, kde budú naši živé údy čoskoro práchnivieť. Rakva, lebka a kosti symbolizujú smrť a pohreb nášho Veľkého majstra Hirama Abiffa a sú hodné vážnej pozornosti. Vetva agáta symbolizuje tú dôležitú časť človeka, ktorá nikdy nezomrie a keď mrazivá zima smrti pominie a keď sa objaví jasné letné ráno vzkriesenia, Syn spravodlivosti zostúpi a pošle ďalej svojich anjelov pozbierať náš vykúpený prach; potom, ak budeme na základe hesla hodní, vstúpime do nebeskej lóže, kde predsedá Najvyšší architekt vesmíru, kde zbadáme Kráľa v kráse svätosti a s ním vstúpime do nekonečnej večnosti.“

Tu sa končia prvé tri stupne slobodomurárstva, ktoré tvoria majstrovskú lóžu. Majstrovská lóža a kapitula slobodomurárov Kráľovskej klenby sú dve rozdielne telá, od seba celkom nezávislé. Členovia kapituly sú oprávnení navštíviť všetky majstrovské lóže ak si to želajú a môžu byť a často aj sú súčasne členmi oboch; a členovia majstrovskej lóže, ktorí sú slobodomurári Kráľovskej klenby, hoci nie sú členmi žiadnej kapituly, môžu navštíviť hocijakú kapitulu. Chcem, aby čitateľ pochopil, že nie všetci slobodomurári Kráľovskej klenby alebo Majstri murári sú členmi lóže alebo kapituly. Existujú desiatky tisíc, ktorí nie sú členmi a sotva niekedy budú, hoci majú na to právo. Veľmi malá časť slobodomurárov niekdedy postúpi ďalej ako do tretieho stupňa a teda nikdy nezíska veľké slovo, ktoré bolo stratené Hiramovou predčasnou smrťou. Kráľ Izraela Šalamún, kráľ Týru Hiram a syn vdovy Hiram Abiff prisahali, že nikdy nedajú slovo, okrem prípadu, že budú všetci traja prítomní (a všeobecne sa verí, že v tých časoch neexistovala žiadna iná osoba, ktorá by ho mala),takže slovo bolo stratené a predpokladá sa, že naveky, ale následne sa ukáže, že po uplynutí štyristosedemdesiat rokov sa našlo. Slovo Mahabone, ktoré zaviedol Šalamún sa napriek tomu Majstrami stále používa a bez pochyby bude dovtedy, kým bude slobodomurárstvo priťahovať pozornosť ľudí. Slovo, ktoré sa stratilo sa používa v stupni Kráľovská klenba. Aké bolo slovo stupňa Kráľovská klenba predtým, ako sa našlo majstrovské slovo, ktoré bolo stratené po smrti Hirama Abiffa a nebolo nájdené štyristosedemdesiat rokov? Existovali nejakí slobodomurári Kráľovskej klenby predtým ako bolo nájdené majstrovské slovo? Prajem si, aby nejaký slobodomurársky džentlmen vyriešil tieto dve otázky. Obrady, história a zaúčanie v predchádzajúcom stupni sú navzájom také podobné, že možno by sa dalo bez jednej časti z týchto troch obísť a predmet by bol aj tak pre väčšinu čitateľov dobre pochopiteľný aj napriek tomu, že existuje malý rozdiel medzi prácou a históriou a medzi históriou a zaúčaním.

Tu sa končia prvé tri stupne slobodomurárstva, ktoré tvoria majstrovskú lóžu. Majstrovská lóža a kapitula slobodomurárov Kráľovskej klenby sú dve rozdielne telá, od seba celkom nezávislé. Členovia kapituly sú oprávnení navštíviť všetky majstrovské lóže ak si to želajú a môžu byť a často aj sú súčasne členmi oboch; a členovia majstrovskej lóže, ktorí sú slobodomurári Kráľovskej klenby, hoci nie sú členmi žiadnej kapituly, môžu navštíviť hocijakú kapitulu. Chcem, aby čitateľ pochopil, že nie všetci slobodomurári Kráľovskej klenby alebo Majstri murári sú členmi lóže alebo kapituly. Existujú desiatky tisíc, ktorí nie sú členmi a sotva niekedy budú, hoci majú na to právo. Veľmi malá časť slobodomurárov niekdedy postúpi ďalej ako do tretieho stupňa a teda nikdy nezíska veľké slovo, ktoré bolo stratené Hiramovou predčasnou smrťou. Kráľ Izraela Šalamún, kráľ Týru Hiram a syn vdovy Hiram Abiff prisahali, že nikdy nedajú slovo, okrem prípadu, že budú všetci traja prítomní (a všeobecne sa verí, že v tých časoch neexistovala žiadna iná osoba, ktorá by ho mala),takže slovo bolo stratené a predpokladá sa, že naveky, ale následne sa ukáže, že po uplynutí štyristosedemdesiat rokov sa našlo. Slovo Mahabone, ktoré zaviedol Šalamún sa napriek tomu Majstrami stále používa a bez pochyby bude dovtedy, kým bude slobodomurárstvo priťahovať pozornosť ľudí. Slovo, ktoré sa stratilo sa používa v stupni Kráľovská klenba. Aké bolo slovo stupňa Kráľovská klenba predtým, ako sa našlo majstrovské slovo, ktoré bolo stratené po smrti Hirama Abiffa a nebolo nájdené štyristosedemdesiat rokov? Existovali nejakí slobodomurári Kráľovskej klenby predtým ako bolo nájdené majstrovské slovo? Prajem si, aby nejaký slobodomurársky džentlmen vyriešil tieto dve otázky. Obrady, história a zaúčanie v preberanom stupni sú navzájom také podobné, že možno by sa dalo bez jednej časti z týchto troch obísť a predmet by bol aj tak pre väčšinu čitateľov dobre pochopiteľný aj napriek tomu, že existuje malý rozdiel medzi prácou a históriou a medzi históriou a zaúčaním.

Zdroj:

Captain William Morgan: Illustrations of Masonry, 1827