Rituály slobodomurárov: Zaúčanie tovariša

Prvá sekcia

„Si tovariš slobodomurárstva?“

Odp.: „Som – vyskúšajte ma.“

„Čím budeš preskúšaný?“

Odp.: „Uholníkom.“

„Prečo uholníkom?“

Odp.: „Pretože je emblémom cti.

„Čo je to uholník?“

Odp.: „Uhol roztiahnutý na deväťdesiat stupňov alebo štvrtina kruhu.“

„Kde si bol pripravovaný na tovariša slobodomurárstva?“

Odp.: „V miestnosti susediacej s telom spravodlivo a zákonne vytvorenej lóže a náležite pripravenej, aby predstavovala sieň stredu chrámu kráľa Šalamúna.“

„Ako si bol pripravovaný?“

Odp.: „Bol som zbavený všetkých kovov; bol som ani nahý, ani oblečený; bol som ani bosý, ani obutý, bol som oslepený; s lanom omotaným dvakrát okolo krku; a takto som bol privedený k dverám lóže, kde som dvakrát zaklopal.“

„Čo tieto dve zreteľné zaklopania pripomínajú?“

Odp.: „Druhý stupeň slobodomurárstva, do ktorého som vstupoval.“

„Čo ti bolo povedané zvnútra?“

Odp.: „Kto je tam? Kto je tam?“

„Tvoja odpoveď?

Odp.: „Ctihodný brat, ktorý bol riadne iniciovaný na učeníka slobodomurárstva, odslúžil si potrebnú dobu a teraz si praje viac svetla v slobodomurárstve prijatím stupňa tovariš.“

„Čo ti bolo potom povedané zvnútra?“

Odp.: „Opýtali sa ma, či je to z mojej slobodnej vôle, že som podal túto žiadosť; či som bol náležite pripravený, či som kvalifikovaný, či som v predchádzajúcom stupni dosiahol potrebné znalosti, načo som odpovedal kladne. Opýtali sa ma tiež, na základe čoho očakávam získať takúto veľkú výhodu.“

„Tvoja odpoveď?“

Odp.: „Na základe hesla.“

„Aké je to heslo?“

Odp.: „Šibbolet.“

„Čo ti bolo ďalej zvnútra povedané?“

Odp.: „Aby som počkal, až sa Ctihodný majster na východe oboznámi s mojou žiadosťou a pošle odpoveď.“

„Čo nasledovalo po jeho odpovedi?“

Odp.: „Vstúpil som do lóže.“

„Ako si vstúpil?“

Odp.: „Na uhol uholníka, ktorý mieril na moju obnaženú pravú hruď v mene Pána.“

„Čo sa dialo potom?“

Odp.: „Bol som dvakrát prevedený okolo lóže a zastavil som sa pri Druhom dozorcovi na juhu, kde som dostal rovnaké otázky ako pri dverách.“

„Ako ťa vybavil Druhý dozorca?“

Odp.: „Nariadil, aby ma priviedli k Ctihodnému majstrovi na východe, kde som dostal rovnaké otázky ako predtým, a ktorý sa ma opýtal, odkiaľ prichádzam a kam idem.“

„Tvoja odpoveď?“

Odp.: „Prichádzam zo západu a idem na východ.“

„Prečo si opustil západ a ideš na východ?“

Odp.: „Aby som hľadal viac svetla.“

„Ako ťa potom vybavil Ctihodný majster?“

Odp.: „Nariadil, aby som bol odvedený späť na západ, odkiaľ som prišiel a bol daný do starostlivosti Prvého dozorcu, ktorý ma naučí, ako dosiahnuť východ pomocou dvoch vzpriamených riadnych krokov. V druhom kroku moje chodidlo vytvorilo pravý uhol dlhého štvorca a moje telo sa vztýčilo pri oltári pred Ctihodným majstrom.“

„Čo s tebou robil Ctihodný majster?“

Odp.: „Urobil zo mňa tovariša slobodomurárstva.“

„Ako?“

Odp.: „Náležitou formou.“

„Aká bola tá náležitá forma?“

Odp.: „Moje pravé koleno bolo obnažené a ohnuté, moje ľavé koleno vytvorilo uholník, moja pravá ruka bola na Biblii, uholníku a kružidle, moje ľavé rameno vytvorilo pravý uhol a moja ruka bola vo vertikálnej pozícii a v tomto postoji som zložil slávnostnú prísahu tovariša slobodomurárstva.“

„Čo ti bolo povedané po prísahe?“

Odp.: „Dostal som otázku, čo si prajem najviac.“

„Tvoja odpoveď?“

Odp.: „Viac svetla.“

„Čo bolo iné potom, čo si bol privedený do svetla?“

Odp.: „Jeden hrot kružidla bol povýšený nad uholník, čo značí svetlo v tomto stupni, ale keďže jeden hrot bol ešte stále v temnote, malo mi to pripomínať, že podľa slobodomurástva som bol jedným hmotným bodom stále v temnote.“

„Čo si potom objavil?“

Odp.: „Ctihodný majster ku mne pristúpil od východu pod znakom a postojom tovariša slobodomurárstva, podal mi ruku v stisku bratskej lásky a dôvery a dal mi heslo a slovo tovariša. Nechal ma postaviť a pozdraviť Druhého a Prvého dozorcu a ubezpečiť ich, že som riadne postúpil na stupeň tovariša a dostal znak, stisk a slovo.“

„Čo si objavil potom?“

Odp.: „Ctihodný majster ku mne pristúpil druhýkrát z východu a podaroval mi bielu zásteru. Povedal, že dúfa, že ju budem nosiť s cťou k sebe, so zadosťučinením a ku prospechu bratom.“

„Čo si dostal potom?“

Odp.: „Pracovné nástroje tovariša.“

„Aké sú to nástroje?“

Odp.: „Olovnica, uhlomer a vodováha.“

„Čo učia?“ (Myslím si, že táto otázka by mala byť: „Ako sa vysvetľujú?“ Pozn. autora)

Odp.: „Olovnica bol nástroj používaný operatívnymi murármi na vytváranie zvislíc, uhlomer meral ich prácu a vodováhou vytvárali horizontály. My ako Slobodní a Prijatí slobodomurári ich učíme používať na omnoho šľachetnejšie a slávnejšie účely; olovnica nás učí kráčať vzpriamene pred Bohom a človekom, uhlomer nás učí merať naše činy mierou morálky a vodováha nás učí, že máme pamätať na to, že cestujeme na úrovni času do neznámej krajiny, z ktorej sa ešte žiadny cestovateľ nevrátil.“

„Čo si dostal potom?“

Odp.: „Tri vzácne klenoty.“

„Aké sú to klenoty?“

Odp.: „Viera, Nádej a Dobročinnosť.“

„Čo učia?“

Odp.: „Veriť v Boha, dúfať v nesmrteľnosť a dobre činiť celému ľudstvu.“

„Čo sa dialo potom?

Odp.: „Bol som odvedený von z lóže a dostal som späť to, čoho som bol zbavený.“

Druhá sekcia

„Pracoval si niekedy ako tovariš?“

Odp.: „Pracoval som špekulatívne, ale naši predkovia vykonávali špekulatívne aj operatívne slobodomurárstvo.“

„Kde pracovali?“

Odp.: „Na stavbe chrámu kráľa Šalamúna a na mnohých ďalších slobodomurárskych stavbách.“

„Ako dlho pracovali?“

Odp.: „Šesť dní.“

„Na siedmy deň nepracovali?“

Odp.: „Nie?“

„Prečo?“

Odp.: „Pretože za šesť dní stvoril Boh nebo a zem a na siedmy deň odpočíval. Naši starovekí bratia preto siedmy deň zasvätili odpočinku od prác, aby rozjímali nad slávnym aktom stvorenia a oslavovali svojho veľkého Stvoriteľa.“

„Vrátil si sa už do svätyne svätých Šalamúnovho chrámu?“

Odp.: „Cez dlhý portál alebo uličku.“

„Upútalo počas návratu tvoju pozornosť niečo zvláštne?“

Odp.: „Áno, dva veľké stĺpy. Jeden na ľavej a druhý na pravej strane.“

„Aké je meno stĺpa na ľavej strane?“

Odp.: „Boaz, aby naznačoval silu.“

„Aké je meno stĺpa na pravej strane?“

Odp.: „Jachin, aby naznačoval stavanie.“

„Načo oba stĺpy odkazujú?“

Odp.: „Na pasáž v Písme, kde Boh prehlasuje: ‚Tento dom bude postavený silou.‘ “

„Aké boli ich rozmery?“

Odp.: „Stĺpy sú vysoké osemnásť lakťov, obvod majú dvanásť lakťov a sú hrubé 4 lakte.“

„Boli niečím ozdobené?“

Odp.: „Ozdobené boli dvoma veľkými hlavicami.“

„Boli niečím zdobené?“

Odp.: „Boli zdobené mriežkovaním, ľaliami a granátovými jablkami.“

„Čo to znamená?“

Odp.: „Jednotu, mier a hojnosť.“

„Prečo?“

Odp.: „Mriežkovanie vďaka svojim spojom predstavuje jednotu, ľalie vďaka svojej belosti predstavujú čistotu a mier a granátové jablká vďaka množstvu svojich semien predstavujú hojnosť.“

„Boli stĺpy ozdobené ešte niečím ďalším?

Odp.: „Boli ozdobené aj dvoma veľkými guľami.“

„Bolo na nich niečo?“

Odp.: „Bolo. Všetky mapy a nákresy nebeských a pozemských telies.“

„Prečo boli také objemné?“

Odp.: „Aby pripomínali univerzálnosť slobodomurárstva a to, že aj slobodomurárska dobročinnosť by mala byť tak veľká.“

„Z čoho boli stĺpy vytvorené?“

Odp.: „Z tavenej mosadze.“

„Kto ich odlial?“

Odp.: „Náš Veľký majster Hiram Abiff.“

„Kde boli odliate?“

Odp.: „Odliali ich pri rieke Jordán v ílovitej pôde medzi Succothom a Zaradathou, kde kráľ Šalamún nariadil, aby tam boli odliate tieto aj všetky ostatné posvätné nádoby.“

„Boli duté?“

Odp.: „Boli.“

„Aká bola ich hrúbka?“

Odp.: „Štyri palce.“

„Prečo boli duté?“

Odp.: „Aby archívy slobodomurárstva, ústava, zvitky a záznamy, boli lepšie chránené pred povodňami a požiarmi.“

„K čomu si prišiel potom?“

Odp.: „K dlhému točitému schodisku s troma, piatimi, siedmymi alebo viacerými schodmi.“

„Čo pripomínajú tri schody?“

Odp.: „Tri hlavné opory slobodomurárstva: múdrosť, silu a krásu.“

„Čo pripomína päť schodov?“

Odp.: „Päť štýlov v architektúre a päť ľudských zmyslov.“

„Aké sú to štýly?“

Odp.: „Toskánsky, dórsky, iónsky, korintský a kompozitný.“

„Vymenuj päť ľudských zmyslov.“

Odp.: „Sluch, zrak, cit, čuch a chuť. Prvé tri sú v slobodomurárstve považované za nevyhnutné. Sluch na počutie slova, zrak na videnie znaku a cit na ucítenie stisku, aby slobodomurár rozpoznal iného v tme aj vo svetle.“

„Čo pripomína sedem schodov?“

Odp.: „Sedem sabatových rokov, sedem rokov hladomoru, sedem rokov stavania chrámu, sedem zlatých svietnikov, sedem divov sveta, sedem planét, ale hlavne sedem slobodných umení a vied – gramatiku, rétoriku, logiku, aritmetiku, geometriu, hudbu a astronómiu. Z týchto, aj z mnohých iných dôvodov bolo číslo sedem medzi slobodomurármi vysoko uctievané.“

„Kde si prišiel potom?“

Odp.: „K vonkajším dverám siene stredu chrámu kráľa Šalamúna, ktoré som našiel čiastočne otvorené, ale pozorne strážené Druhým dozorcom.“

„Ako si získal prístup?“

Odp.: „Heslom a znakom.“

„Aké to bolo heslo?“

Odp.: „Šibbolet.“

„Čo to znamená?“

Odp.: „Množstvo.“

„Prečo?“

Odp.: „Je to odvodené od klasu pšenice, ktorý bol umiestnený pri riečnom brode.“

„Prečo bolo toto heslo zavedené?“

Odp.: „Bolo to dôsledkom sporu, ktorý dlho pretrvával medzi sudcom Izraela Jeftem a Efraimcami, ktorí boli tvrdohlaví a búriaci sa ľudia. Jefte sa ich snažil skrotiť miernymi prostriedkami, ale bezúspešne. Efraiimci boli na Jefteho veľmi nahnevaní, pretože ich nezavolal do vojny proti Amončanom, a preto zhromaždili veľkú armádu a prekročili rieku Jordán, aby sa stretli s Jeftem. Ten bol ale oboznámený s ich postupom a zvolal mužov Izraela do boja. Aby svoje víťazstvo zavŕšil, nariadil, aby boli na rozličných brodoch rieky Jordán rozmiestnené stráže, ktoré mali kontrolovať prechádzajúcich, či vedia vysloviť slovo Šibbolet. Keďže Efraiimci boli z iného kmeňa, vyslovovali to Sibbolet. Táto hlúpa vada ich usvedčovala ako špiónov a stála ich život. Tento deň ich na rôznych prechodoch cez rieku Jordán padlo štyridsaťdva tisíc. Toto slovo používali takisto naši starobylí bratia na odlíšenie priateľov od nepriateľov a odvtedy bolo prijaté ako heslo na vstup do každej dobre riadenej lóže tovarišov slobodomurárstva.“

„Kde si sa dostal potom?“

Odp.: „K vnútorným dverám siene stredu chrámu kráľa Šalamúna, ktoré som našiel čiastočne otvorené, ale pozorne strážené Prvým dozorcom.“

„Ako si získal prístup?“

Odp.: „Stiskom a slovom.“

„Ako ťa vybavil Prvý dozorca?“

Odp.: „Nariadil, aby som bol privedený k Ctihodnému majstrovi na východe, ktorý mi oznámil, že som bol vpustený do siene stredu chrámu kráľa Šalamúna, aby som zistil význam písmena G.“

„Znamená to niečo?“

Odp.: „Znamená. Božstvo, pred ktorým by sme sa mali s úctou pokloniť, uctievať ho a obdivovať. Odkazuje takisto na geometriu, piatu vedu, na ktorej je tento stupeň hlavne založený.“

Tak končí druhý stupeň slobodomurárstva.

Zdroj:

Captain William Morgan: Illustrations of Masonry, 1827