Rituály slobodomurárov: Zaúčanie učeníka

Opísal som všetky obrady a formy, ktoré sa týkajú otvorenia učeníckej lóže, iniciácie kandidáta a zatvorenia lóže, takže teraz ozrejmím zaúčanie na tomto stupni, ktoré je rozdelené do troch sekcií. Zaúčanie nie je nič viac alebo menej, ako zopakovanie predchádzajúcich obradov a foriem v otázkach a odpovediach. Keďže obrady a formy (slobodomurársky nazývané práca) a zaúčanie sú tak podobné, tak ten, kto pozná zaúčanie, nemôže nepoznať obrady a formy.

Prvá sekcia zaúčania prvého stupňa slobodomurárstva

„Odkiaľ prichádzaš ako učeník slobodomurárstva?“

Odp.: „Z lóže sv. Jána v Jeruzaleme.“

„Aké máš odporúčania?“

Odp.: „Mám Odporúčania od Ctihodného majstra, Dozorcov a bratov tejto pravej a ctihodnej lóže, ktorí vás pozdravujú.“

„Čo ťa sem privádza?“

Odp.: „Naučiť sa podrobiť svoje vášne a zdokonaliť sa v tajných umeniach a záhadách starobylého slobodomurárstva.“

„Predpokladám, že si slobodomurár?“

Odp.: „Som.“

„Ako môžem spoznať, že si slobodomurár?“

Odp.: „Podľa určitých znakov a dotyku.“

„Aké sú to znaky?“

Odp.: „Všetky pravé uhly, rovnobežky a kolmice.“

„Aký je dotyk?“

Odp.: „Určitý priateľský a bratský stisk, podľa ktorého jeden slobodomurár spozná iného v tme i vo svetle.“

„Kde si sa prvýkrát pripravoval na slobodomurára?“

Odp.: „V mojom srdci.“

„Kde druhýkrát?“

Odp.: „V miestnosti pripojenej k zákonne ustanovenej lóži.“

„Ako si bol pripravovaný?“

Odp.: „Bol som zbavený všetkých vecí z kovu, bol som ani nahý, ani oblečený, ani bosý, ani obutý, bol som oslepený, dali mi slučku okolo krku a v tomto stave som bol privedený pred dvere lóže.“

„Ako si vedel, že si pri dverách, keď si bol oslepený?“

Odp.: „Prvýkrát som sa stretol s Odporom a potom som dostal povolenie na vstup.“

„Ako si získal povolenie na vstup?“

Odp.: „Tromi zaklopaniami zvonka, načo bolo Odpovedané rovnako.“

„Čo bolo povedané zvnútra?“

Odp.: „Kto je tam? Kto je tam? Kto je tam?“

„Tvoja Odpoveď?“

Odp.: „Úbohý slepý kandidát, ktorý už dlho túži obdržať časť práv a výhod tejto ctihodnej lóže zasvätenej Bohu, tak ako všetci praví bratia, ktorí prešli touto cestou pred ním.“

„Čo ti bolo ďalej povedané z vnútra?“

Odp.: „Opýtali sa ma, či to bolo v súlade s mojou slobodnou vôľou, že som podal túto žiadosť, či som náležite pripravený a kvalifikovaný, na čo bolo Odpovedané kladne. Ďalej sa ma opýtali, akým právom očakávam získať takú veľkú láskavosť a výhodu.“

„Tvoja Odpoveď?“

Odp.: „Tým, že som slobodný a plnoletý muž s dobými Odporúčaniami.“

„Čo ti bolo povedané potom?“

Odp.: „Aby som počkal, kým sa Ctihodný majster na východe oboznámi s mojou žiadosťou a kým nepošle Odpoveď.“

„Čo nasledovalo po jeho Odpovedi?“

Odp.: „Vstúpil som do lóže.“

„Ako?“

Odp.: „Na hrot nejakého ostrého nástroja, ktorý v mene Pána tlačil na moju obnaženú ľavú časť hrude.“

„Ako si z toho unikol?“

Odp.: „Bol som privedený do stredu lóže a tam som pokľakol k modlitbe.“

„Čo ti bolo povedané po modlitbe?“

Odp.: „Opýtali sa ma, v koho verím.“

„Tvoja Odpoveď?“

Odp.: „V Boha.“

„Čo nasledovalo?“

Odp.: „Ctihodný majster ma chytil za pravú ruku a povedal: ‚Keďže veríš v Boha, tak povstaň, nasleduj svojho sprievodcu a neboj sa.‘“

„Ako si bol prepustený?“

Odp.: „Bol som trikrát prevedený okolo lóže a zastavený u Druhého dozorcu na juhu, kde som dostal rovnaké otázky a poskytol rovnaké Odpovede ako pri dverách.“

„Ako ťa Druhý dozorca prepustil?“

Odp.: „Prikázal, aby ma odviedli k Prvému dozorcovi na západe, kde som dostal rovnaké otázky a poskytol rovnaké Odpovede ako predtým.“

„Ako ťa prepustil Druhý dozorca?“

Odp.: „Prikázal, aby ma odviedli k Ctihodnému majstrovi na východe, kde som dostal rovnaké otázky a poskytol rovnaké Odpovede ako predtým, a ktorý sa ma opýtal, odkiaľ prichádzam a kam idem.“

„Tvoja Odpoveď?“

Odp.: „Prichádzam zo západu a idem na východ.“

„Prečo si opustil západ a ideš na východ?“

Odp.: „Aby som hľadal svetlo.“

„Čo ti potom povedal Ctihodný majster?“

Odp.: „Nariadil, aby ma odviedli naspäť na západ, odkiaľ som prišiel a dali ma do starostlivosti Druhého dozorcu, ktorý ma naučí, ako dosiahnuť východ, miesto svetla riadnym krokom. Moje chodidlo vytvorilo pravý uhol dlhého štvorca a telo sa vzpriamilo pri oltári pred Ctihodným majstrom.“

„Čo s tebou urobil Ctihodný majster?“

Odp.: „Urobil zo mňa učeníka slobodomurárstva.“

„Ako?“

Odp.: „Správnou formou.“

„Aká bola tá správna forma?“

Odp.: „Moje ľavé koleno sa odhalilo a ohlo a spolu s pravým vytvorilo pravý uhol. Moja ľavá ruka držala Svätú Bibliu, uholník a kružidlo a moja pravá ruka ich prikryla. V tejto pozícii som zložil posvätnú prísahu učeníckeho stupňa.

„Čo ti bolo povedané po zložení prísahy?“

Odp.: „Opýtali sa ma, čo si želám najviac.“

„Tvoja Odpoveď?“

Odp.: „Svetlo.“

„Bol si okamžite privedený k svetlu?“

Odp.: „Bol.“

„Ako?“

Odp.: „Podľa pokynu Majstra a s pomocou bratov.“

„Čo si uvidel ako prvé potom, čo si bol privedený k svetlu?“

Odp.: „Tri veľké svetlá slobodomurárstva spolu s troma menšími.“

„Aké sú spomínané veľké svetlá slobodomurárstva?“

Odp.: „Svätá Biblia, uholník a kružidlo.“

„Ako sa vysvetľujú?“

Odp.: „Svätá Biblia nám bola daná ako návod pre našu vieru, uholník má merať naše skutky a kružidlo nás má držať v správnych medziach s celým ľudstvom a hlavne s bratmi.“

„Aké sú tri menšie svetlá?“

Odp.: „Tri horiace sviece na stojanoch.“

„Čo predstavujú?“

Odp.: „Slnko, Mesiac a Majstra lóže.“

„Ako sa vysvetľujú?“

Odp.: „Ako Slnko vládne dňu a Mesiac noci, tak má Ctihodný majster využívať svoje úsilie na vládu svojej lóži.“

„Čo si objavil potom?“

Odp.: „Ctihodný majster sa ku mne priblížil z východu pod znakom a postojom učeníka, ktorý mi ponúkol svoju pravú ruku na znamenie bratskej lásky a úcty. Dal mi stisk a slovo učeníka slobodomurárstva, postavil ma, pozdravil Prvého a Druhého dozorcu a ubezpečil ich, že som bol riadne iniciovaný ako učeník slobodomurárstva a obdržal som znak, stisk a slovo.“

„Čo si objavil potom?“

Odp.: „Ctihodný majster sa ku mne druhýkrát priblížil z východu a podal mi bielu zásteru, o ktorej mi povedal, že to bol emblém nevinnosti a znak murárov, ktorý nosili králi, princovia a hodnostári zeme, ktorí sa nikdy nehanbili za to, že ju nosia. Bola vážená viac ako diadémy kráľov alebo perly princezien a starobylejšia ako zlaté rúno alebo rímsky orol. Bola váženejšia viac ako Hviezda a Podväzok alebo hocijaký iný rád, ktorý môže byť udelený v tomto alebo inom čase. Potom som ju odniesol k Prvému dozorcovi, ktorý ma naučil, ako ju nosiť ako učeník slobodomurárstva.“

„Čo ti bolo potom ponúknuté?“

Odp.: „Pracovné nástroje učeníka slobodomurárstva.“

„Aké sú to nástroje?“

Odp.: „Dvadsaťštyri palcové meradlo a kladivo.“

„Ako sa vysvetľujú?“

Odp.: „Dvadsaťštyri palcové meradlo je nástroj, ktorý používali operatívni murári na meranie svojej práce, ale my ako Slobodní a prijatí murári ho používame na vznešenejší a slávnejší účel – na meranie času. Dvadsaťštyri palcov na meradle predstavuje dvadsaťštyri hodín dňa, ktorý sa my učíme rozdeľovať na tri rovnaké časti. Osem hodín slúži na uctievanie Boha, osem hodín na zvyčajnú prácu a osem hodín na Odpočinok a spánok. Kladivo slúžilo operatívnym murárom na opracovanie tvrdých kameňov, aby ich lepšie upravili pre stavebníkov, ale my ako Slobodní a prijatí murári ho používame na vznešenejší a slávnejší účel – na zbavovanie našich sŕdc a vedomia od nerestí a zbytočností života, aby sa naše mysle stali živými kameňmi pre duchovnú stavbu, ten večný dom na nebesiach, ktorý nie je postavený rukami.“

„Čo si dostal potom?“

Odp.: „Nové meno.“

„Aké?“

Odp.: „Výstraha.“

„Čo toto meno učí?“

Odp.: „Učí ma, že mám dávať pozor na všetky svoje slová a skutky, hlavne pred nepriateľmi slobodomurárstva.“

„Čo si dostal potom?“

Odp.: „Tri vzácne drahokamy.“

„Vymenuj ich.“

Odp.: „Počúvajúce ucho, mlčiaci jazyk a verné srdce.“

„Čo učia?“

Odp.: „Počúvajúce ucho ma učí počúvať inštrukcie Ctihodného majstra, ale hlavne, že by som mal počúvať volanie a náreky svojho úbohého brata. Mlčiaci jazyk ma učí byť ticho, pokým som v lóži, kde by mier a harmónia nemali byť rušené, ale hlavne, že by som mal byť ticho pred nepriateľmi slobodomurárstva, aby naše remeslo pre moju nerozvážnosť neupadlo do hanby. Verné srdce ma učí byť verným inštrukciám Ctihodného majstra počas celej doby, ale hlavne, že by som mal byť verný a strážiť a chrániť tajomstvá slobodomurárstva a svojho brata, ak by mi nejaké zveril.“

„Čo si dostal potom?“

Odp.: „Dve slová.“

„Aké to boli slová?“

Odp.: „Pravda a jednota.“

„Ako sa vysvetľujú?“

Odp.: „Pravda je duchovný atribút a základ každej cnosti. Byť dobrý a pravdivý, to je prvá lekcia, ktorú učíme v slobodomurárstve. Nad touto témou rozmýšľame a podľa nej sa snažíme upraviť naše chovanie. Preto, pokým sme ovplyvnení týmto princípom, pokrytectvo a podvod sú u nás neznáme. Úprimnosť a priame jednanie nás odlišujú a srdce spolu s jazykom sa navzájom pOdporujú ku prospechu každého z nás. Jednota je druh priateľstva, ktorý by mal byť zrejmý v každom slobodomurárskom chovaní. Je tak tesne spojená s duchovným atribútom pravdy, že ten kto užíva jedno, zriedka mu chýba to druhé. Mal by si sa o ne zaujímať a ctiť si ich, pretože ľudská skazenosť vedie k porušovaniu posvätnej dôvery, ktorú do teba vkladáme. Nech ťa teda tieto dve dôležité slová učia stáť na strane pravdy, ktorá ťa bude neomylne viesť na tú priamu a úzku cestu, ktorá končí v plnom potešení Veľkej lóže, kde sa stretávame ako slobodomurári a členovia jednej rodiny v mieri, harmónii a láske; kde všetky sváry ohľadom politiky, náboženstva a súkromných názorov sú neznáme a zakázané.“

„Čo nasledovalo potom?“

Odp.: „Ctihodný majster na východe odo mňa požiadal nejakú vec z kovu, ktorá by bola uložená v archíve lóže ako pamiatka na to, že som sa tu stal slobodomurárom.“

„Čo s tebou urobil Ctihodný majster potom?“

Odp.: „Prikázal, aby ma vyviedli z lóže a dali mi to, čoho som bol zbavený a potom ma priviedli späť po ďalšie inštrukcie.“

„Čo sa dialo potom?“

Odp.: „Bol som privedený do severovýchodného rohu lóže, kde som sa postavil čestne ako muž, pričom moje chodidlo utvorilo pravý uhol a dostal som posvätný príkaz kráčať a konať čestne pred Bohom aj človekom. Potom som tam dostal poučenie.“

Druhá sekcia

„Prečo si bol zbavený všetkých kovových vecí, keď si bol prijatý za slobodomurára?“

Odp.: „Pretože slobodomurárstvo nedbá na svetské bohatstvo alebo pocty. Sú to vnútorné a nie vonkajšie predpoklady, ktoré Odporúčajú človeka za slobodomurára.“

„Druhý dôvod?“

Odp.: „Na stavbe chrámu kráľa Šalamúna nebolo počuť zvuk žiadnej sekery, kladiva, ani iného kovového nástroja.“

„Ako mohla byť taká ohromná stavba postavená bez zvuku sekery, kladiva alebo iného kovového nástroja?“

Odp.: „Všetky kamene boli opracovávané v kameňolomoch, drevo bolo stínané a pripravované v lesoch Libanonu a splavované do Joppy, odkiaľ bolo prenášané do Jeruzalema. Tam to bolo všetko zostavené drevenými mlatmi, ktoré boli pripravené práve na tento účel s takou presnosťou, že sa to podobalo skôr na prácu samotného Najvyššieho architekta vesmíru ako na prácu ľudských rúk.“

„Prečo si bol ani oblečený, ani nahý?“

Odp.: „Keďže som bol v tom čase v núdzi, má mi to pripomínať, že ak niekedy uvidím priateľa a hlavne brata v núdzi, mal by som mu pomôcť, ako to jeho situácia vyžaduje a moje schopnosti dovoľujú tak, aby to materiálne neublížilo mne, ani mojej rodine.“

„Prečo si bol ani obutý, ani nahý?“

Odp.: „Bol to starobylý zvyk Izraelitov, ktorý si osvojili slobodomurári. V knihe Rút sa píše, že to bol ich spôsob výmeny a splácania. Na potvrdenie všetkých vecí si brat vyzul topánku a dal ju svojmu blížnemu. My to robíme ako sľub našej vernosti, ktorý znamená, že sa vzdávame našej svojvôle vo všetkých záležitostiach a staneme sa oddaní zákonom našej starobylej inštitúcie.“

„Prečo si bol oslepený?“

Odp.: „Na znak toho, že moje srdce môže pochopiť krásy slobodomurárstva ešte predtým, ako ich uvidia moje oči.“

„Druhý dôvod?“

Odp.: „Pretože som bol vtedy v temnote, má mi to pripomínať, že sa mám snažiť, aby celý svet rešpektoval slobodomurárstvo.“

„Prečo si mal okolo krku slučku?“

Odp.: „V prípade, že by som nesúhlasil so spôsobom mojej iniciácie, aby som mohol byť vyvedený von z lóže bez toho, aby som videl jej formu a krásu.“

„Prečo si pri dverách trikrát zaklopal?“

Odp.: „Aby som upozornil lóžu a dal Ctihodnému majstrovi, dozorcom a bratom vedieť, že úbohý slepý kandidát žiada o prijatie.“

„Čo majú tieto tri zaklopania pripomínať?“

Odp.: „Určité miesto v Písme, kde sa hovorí: ‚Pýtaj a dostaneš, hľadaj a nájdeš, klop a bude ti otvorené.“

„Ako sa to vysvetľuje z pohľadu slobodomurárstva?“

Odp.: „Pýtal som Odporúčanie od priateľa, aby som sa mohol stať slobodomurárom, hľadal som prijatie skrze jeho Odporúčania, klopal som a dvere slobodomurárstva sa mi otvorili.“

„Prečo si bol prinútený vstúpiť na hrot nejakého ostrého nástroja, ktorý tlačil na tvoju odhalenú ľavú hruď v mene Pána?“

Odp.: „Má to byť pripomienka na to, že ako to bolo utrpenie pre moje telo, môže sa to stať utrpením pre moje srdce a vedomie, ak sa pokúsim nezákonne odhaliť tajomstvá slobodomurárstva.“

„Prečo si bol privedený do stredu lóže, kde si bol prinútený pokľaknúť k modlitbe?“

Odp.: „Pred každým veľkým a dôležitým podnikom je nevyhnutné poprosiť Božstvo o požehnanie.“

„Prečo sa ťa pýtali, v koho vkladáš svoju dôveru?“

Odp.: „Podľa zákonov našej starobylej inštitúcie sa žiadny ateista nemôže stať slobodomurárom. Bolo preto nevyhnutné, aby som veril v Božstvo, inak by ma nemohol viazať žiadny sľub alebo prísaha.“

„Prečo ťa Ctihodný majster chytil za pravú ruku, postavil ťa a povedal ti nech nasleduješ sprievodcu, a aby si sa prestal báť?“

Odp.: „Pretože som bol vtedy v temnote a nemohol som zbadať a ani sa vyhnúť žiadnemu nebezpečenstvu, malo mi to pripomenúť, že som v rukách láskavého priateľa, na ktorého vernosť sa môžem s istotou spoľahnúť.“

„Prečo si bol trikrát prevedený okolo lóže?“

Odp.: „Aby Ctihodný majster, dozorcovia a bratia mohli vidieť, že som náležíte pripravený.“

„Prečo si sa na ceste stretol s tými prekážkami?“

Odp.: „Táto a každá lóža má alebo by aspoň mala predstavovať chrám kráľa Šalamúna, ktorý mal po dokončení stráže postavené pri východnej, západnej a južnej bráne.“

„Prečo boli pri týchto bránach postavené stráže?“

Odp.: „Aby zabránili vstúpiť tým, ktorí nie sú náležíte pripravený.“

„Prečo si pokľakol na svoje ľavé koleno a nie na pravé alebo na obe?“

Odp.: „Ľavá strana bola vždy považovaná za najslabšiu časť tela a to mi malo pripomínať, že stupeň do ktorého som prijímaný je najslabšou časťou slobodomurárstva – je to len stupeň učeníka.“

„Prečo bola na Svätú Bibliu položená tvoja pravá ruka a nie ľavá alebo obe?“

Odp.: „Pravá ruka bola odjakživa považovaná za miesto vernosti a naši starobylí bratia uctievali Božstvo pod menom FIDES, ktoré bolo niekedy predstavované dvoma spojenými pravým rukami alebo dvoma ľudskými postavami, ktoré sa držali pravými rukami. Pravú ruku v tomto veľkom a dôležitom podniku používame na znamenie úprimnosti našich úmyslov.“

„Prečo ti dal Ctihodný majster jahňaciu kožu alebo bielu zásteru?“

Odp.: „Jahňacia koža predstavovala po všetky veky emblém nevinnosti, preto každý, kto si oblieka jahňaciu kožu ako slobodomurár, pripomína si tým čistotu života a čestnosť správania, čo je životne nevyhnutné pre získanie vstupu do nebeskej lóže, kde predsedá Najvyšší architekt vesmíru.“

„Prečo od teba Majster požadoval nejakú vec z kovu?“

Odp.: „Pretože som bol v takej nepríjemnej situácii a bez peňazí, má mi to pripomínať, že ak niekedy uvidím priateľa a hlavne brata v takej nepríjemnej situácii, mal by som mu pomôcť, ako to jeho situácia vyžaduje a moje schopnosti dovoľujú tak, aby to neublížilo mne, ani mojej rodine.“

„Prečo si bol odvedený do severovýchodného rohu lóže, kde si sa mal postaviť vzpriamene ako muž s chodidlom vytvárajúcim pravý uhol a kde si obdržal posvätnú úlohu vždy chodiť a jednať priamo pred Bohom aj človekom?“

Odp.: „Základný kameň každej slobodomurárskej budovy má byť alebo by aspoň mal byť umiestnený v severovýchodnom rohu a preto by to malo byť miesto, kde učeník slobodmurárstva obdrží svoje prvé inštrukcie pre zbudovanie svojej budúcej slobodomurárskej stavby.“

Tretia sekcia

„Hovorili sme už o lóži a teraz by som chcel vedieť, čo lóžu vytvára?“

Odp.: „Určitý počet slobodných a prijatých murárov náležite zhromaždených v miestnosti alebo na mieste so Svätou Bibliou, uholníkom a kružidlom a s ostatným slobodomurárskym náčiním a s diplomom od Veľkej lóže oprávňujúcim ju k práci.“

„Kde sa schádzali naši starovekí bratia predtým, ako boli vytvorené lóže?“

Odp.: „Na najvyšších kopcoch a v najhlbších údoliach.“

„Prečo na najvyšších kopcoch a v najhlbších údoliach?“

Odp.: „Pretože sú najlepšie na obranu proti votrelcom a nepriateľom. Bratia sa tak mohli vyhnúť prekvapeniu.“

„Aký má tvar tvoja lóža?“

Odp.: „Dlhého štvorca.“

„Aký je dlhý?“

Odp.: „Z východu na západ.“

„Aký je široký?“

Odp.: „Od severu po juh.“

„Aký je vysoký?“

Odp.: „Od povrchu zeme až po výšiny nebies.“

„Aký je hlboký?“

Odp.: „Od povrchu do stredu.“

„Čo podopiera tvoju lóžu?“

Odp.: „Tri veľké stĺpy.“

„Ako sa volajú?“

Odp.: „Múdrosť, sila a krása.“

„Prečo sa tak volajú?“

Odp.: „Múdrosť je nevyhnutná na tvorenie, sila na pOdporu a krása na ozdobu všetkých veľkých a dôležitých podnikov, ale hlavne tých našich.“

„Má tvoja lóža nejakú krytinu?“

Odp.: „Má; oblačný baldachýn a hviezdami ozdobené nebo, kde všetci dobrí slobodomurári dúfajú, že sa dostanú.“

„Ako dúfajú, že sa tam dostanú?“

Odp.: „S pomocou Jakubovho rebríka.“

„Koľko má hlavných priečok?“

Odp.: „Tri.“

„Ako sa volajú?“

Odp.: „Viera, nádej a dobročinnosť.“

„Čo učia?“

Odp.: „Vieru v Boha, nádej v nesmrteľnosť a dobročinnosť k celému ľudstvu.“

„Má tvoja lóža nejaké zariadenie?“

Odp.: „Má; Svätú Bibliu, uholník a kružidlo.“

„Komu patria?“

Odp.: „Biblia Bohu, uholník Majstrovi a kružidlo slobodomurárstvu.“

„Ako sa vysvetľujú?“

Odp.: „Biblia patrí Bohu, pretože je to nedoceniteľný dar Boha človeku, ktorý mu slúži ako návod na zdolávanie nerovných ciest života. Uholník patrí Majstrovi, pretože je to pravý znak jeho úradu. Kružidlo patrí slobodomurárstvu, pretože nás upozorňuje, aby sme sa učili obmedzovať naše túžby a ambície, krotiť naše chúťky a držať naše vášne a predsudky v spojení s celým ľudstvom a hlavne s bratmi.“

„Má tvoja lóža nejaké ozdoby?“

Odp.: „Má. Sú to mozaika alebo šachovnicová dlažba, vykrajované šachovnicové okraje, ktoré ju ohraničujú a žiarivá hviezda v strede.“

„Čo predstavujú?“

Odp.: „Mozaika alebo šachovnicová dlažba predstavujú tento svet, v ktorom hoci je dobro aj zlo, môžu bratia kráčať spolu bez zakopnutia. Vykrajované šachovnicové okraje predstavujú rozličné požehnania a potešenia, ktorými sme obklopení v tomto živote, ale hlavne tie, v ktoré dúfame po ňom. Žiarivá hviezda je rozvaha, ktorá má byť viditeľná v chovaní každého slobodomurára, ale je to hlavne pamiatka na hviezdu na východe, ktorá priviedla múdrych mužov do Betlehema, a ktorá zvestovala narodenie a prítomnosť Božieho syna.“

„Má tvoja lóža nejaké svetlá?“

Odp.: „Má tri svetlá.“

„Ako sú umiestnené?“

Odp.: „Na východe, na západe a na juhu.“

„Na severe nie je žiadne?“

Odp.: „Nie je.“

„Prečo?“

Odp.: „Pretože táto lóža a všetky ostatné lóže sú, alebo by aspoň mali byť pravým zastúpením chrámu kráľa Šalamúna, ktorý bol umiestnený na sever od ekliptiky, a tak slnko a mesiac tam vrhali svoje lúče z juhu a žiadne svetlo sa zo severu neočakávalo. Slobodomurársky termín sever teda predstavuje temnotu.“

„Má tvoja lóža nejaké klenoty?“

Odp.: „Má ich šesť, tri sú pohyblivé a tri nepohyblivé.“

„Aké sú tri pohyblivé klenoty?“

Odp.: „Uholník, vodováha a olovnica.“

„Čo učia?“

Odp.: „Uholník morálnosť, vodováha rovnosť a olovnica priamosť života a chovania.“

„Aké sú tri nepohyblivé klenoty?“

Odp.: „Hrubý kameň, kubický kameň a rysovacia doska.“

„Čo znamenajú?“

Odp.: „Hrubý kameň je kameň vo svojej hrubej a prírodnej povahe, kubický kameň je vďaka nástrojom tovarišov pripravený na osadenie do budovy a rysovacia doska je pre majstrov, ktorí na nej pripravujú svoje plány.“

„Čo predstavujú tieto klenoty?“

Odp.: „Hrubý kameň predstavuje človeka vo svojom prirodzenom hrubom a nedokonalom stave, kubický kameň takisto predstavuje človeka v stave dokonalosti, ktorý dúfame, že raz všetci dosiahneme morálnym životom a vzdelávaním, svojou vlastnou snahou a s požehnaním Boha. Pri vztyčovaní našej dočasnej stavby nasledujeme plány vyhotovené Majstrom na jeho rysovacej doske, ale pri vztyčovaní našej duchovnej stavby sledujeme plány vyhotovené najvyšším Geometrom vesmíru v knihe života, ktorú my slobodomurársky označujeme ako našu duchovnú rysovaciu dosku.“

„Komu slúžiš?“

Odp.: „Môjmu Majstrovi.“

„Ako dlho?“

Odp.: „Šesť dní.“

„Čím mu slúžiš?“

Odp.: „Slobodou, vášňou a horlivosťou.“

„Čo predstavujú?“

Odp.: „Kriedu, drevené uhlie a zem.“

„Prečo?“

Odp.: „Nič nie je slobodnejšie ako krieda, ktorá aj po tom najslabšom dotyku za sebou zanecháva stopu; nič nie je vášnivejšie ako zapálené uhlie, ktoré roztaví aj tie najtvrdšie kovy; nič nie je horlivejšie ako zem posúvajúca sa dopredu.“

„Ako je umiestnená tvoja lóža?“

Odp.: „Na východ a na západ.“

„Prečo takto?“

Odp.: „Pretože slnko vychádza na východe a zapadá na západe.“

„Druhý dôvod?“

Odp.: „Evanjelium sa kázalo najprv na východe a potom sa šírilo na západ.“

„Tretí dôvod?“

Odp.: „Slobodné umenia a vedy začínali na východe a rozširujú sa na západ.“

„Štvrtý dôvod?“

Odp.: „Pretože všetky chrámy a kaplnky sú takto alebo by aspoň mali byť takto umiestnené.“

„Prečo sú takto umiestnené všetky chrámy a kaplnky?“

Odp.: „Pretože bol takto umiestnený chrám kráľa Šalamúna.“

„Prečo bol takto umiestnený chrám kráľa Šalamúna?“

Odp.: „Pretože Mojžiš, potom ako vyviedol deti Izraela cez Červené more, na základe božského príkazu postavil Bohu svätostánok a umiestnil ho na východ a na západ, čo bolo pripomienkou pre budúce pokolenia na zázračný východný vietor, ktorý im pomohol pri vyslobodení a tento svätostánok bol presnou predlohou pre chrám kráľa Šalamúna. Od tých čias každá dobre spravovaná lóže je alebo by aspoň mala byť takto umiestnená.“

„Komu naši starovekí bratia zasväcovali svoje lóže?“

Odp.: „Kráľovi Šalamúnovi.“

„Prečo?“

Odp.: „Pretože kráľ Šalamún bol našim najstarším Veľmajstrom.“

„Komu zasväcujú svoje lóže moderní slobodomurári?“

Odp.: „Svätému Jánovi Krstiteľovi a svätému Jánovi evanjelistovi.“

„Prečo?“

Odp.: „Pretože to boli dvaja najstarší kresťanskí patróni slobodomurárstva a od tých čias sa v každej dobre spravovanej lóži nachádza bod v kruhu a kruh je na východe a západe ohraničený dvoma rovnobežnými čiarami, ktoré predstavujú výročie svätého Jána Krstiteľa a svätého Jána evanjelistu, ktorí boli perfektné rovnobežky rovnako v slobodomurárstve ako aj v kresťanstve; na vrchole týchto rovnobežiek spočíva kniha Svätého Písma podopierajúca Jakubov rebrík siahajúci do oblakov. Keď prechádzame okolo tohto kruhu, prirodzene sa dotýkame týchto dvoch rovnobežných čiar ako aj knihy Svätého Písma a pokiaľ sa slobodomurár takto ohraničuje, nemôže pochybiť.“

Takto sa končí prvý stupeň slobodomurárstva a čitateľ, ktorý si toto pozorne prečítal, ten vie o slobodomurárstve viac ako hociktorý učeník a viac o tomto stupni ako jedna stotina Majstrov, ba aj slobodomurárov Kráľovského oblúka, z ktorých sa len málokto pokúsil prečítať zaúčanie alebo aspoň povinnosti. Oni len získali stupne a potom sa zastavili, s výnimkou niekoľkých, ktorí sú fascinovaní ideou držania tejto funkcie. Títo sa niekedy pokúšajú kvalifikovať na plnenie úloh, ktoré im boli zverené. Funkcie tajomníka a pokladníka sú niekedy považované za najdôležitejšie v lóži, obzvlášť v takej, kde sa vykonáva veľa práce.

Zdroj:

Captain William Morgan: Illustrations of Masonry, 1827