Metallica: Creeping death

Táto pesnička v podaní skupiny Metallica mi pomohla pochopiť, že existujú určité podivnosti v egyptských udalostiach, ktoré stoja za židovským sviatkom Pesach. Rovnako existujú i paralely medzi týmito udalosťami a ukrižovaním Ježiša Krista.


Text piesne:

Otroci
Hebreji narodení pre službu, faraónovi
Načúvajú
každému jeho slovu, žijú v strachu
Veria
v neznámeho, vykupiteľa
Čakajú
Niečo sa musí stať, ..už 400 rokov

Tak nech je napísané
Tak nech sa stane
Bol som sem vyslaný vyvoleným
Tak nech je napísané
Tak nech sa stane
Nech je zabitý prvorodený farónov syn
Som plazivá smrť

Teraz
Nechajte môj ľud ísť, do zeme Gošen
Chodte
Budem s vami, ..krík v plameňoch
Krv
Tak strašne červená a silná tečie, dolu Nílom
Mor
Temnota po štyri dni, sláva ohňu

Zomri mojou rukou
Plazím sa krajinou
Zabíjajúc prvorodeného človeka
Zomri mojou rukou
Plazím sa krajinou
Zabíjajúc prvorodeného človeka

Ja
Vládnem polnočnému vzduchu, ničiteľ
Zrodený
Čoskoro prídem, smrtiaca masa
Ja
Plazivé kroky a potopa konečnej temnoty
Krv
Dvere natreté krvou z baránka, obídem

Skladba bola inšpirovaná filmom Desať prikázaní. Basgitarista Cliff Burton pri sledovaní scény, keď zomierali prvorodení, poznamenal: "Vau, to je ako plazivá smrť (creeping death)." Kapela sa preto rozhodla vytvoriť pieseň s týmto dobre znejúcim názvom o danej biblickej udalosti.

Hebreji sa podľa Biblie dostali do Egypta vďaka Jozefovi, ktorý tam neskôr stiahol celú svoju rodinu. On sám sa tam dostal potom, ako ho jeho vlastní bratia predali do otroctva. V Egypte sa vypracoval až na miestokráľa a dobrou radou svojim spôsobom zachránil celú krajinu pred hladomorom.

Potom nastúpil na trón nový kráľ, ktorý Jozefa nepoznal a ten Izraelitov zotročil. Bol to asi marťan, pretože si neviem predstaviť ako mohol niekto nepoznať slávneho miestokráľa a záchrancu Egypta Jozefa. No možno sa veci zmenili preto, lebo ho poznal až priveľmi dobre.

Otroctvo spočívalo v tom, že Izraeliti museli ťažko robiť s hlinou a tehlami a vykonávať rozličné poľné práce. Z toho vyplýva, že aj my sme otroci, pretože musíme ťažko robiť v kadejakých fabrikách pre cudzích "investorov" a to navyše vo svojej vlastnej krajine.

Otroctvo bolo také superťažké, až sa počas neho Izraeliti údajne namnožili tak, že ich bolo pomaly viac ako Egypťanov. Faraón sa ich začal báť, a preto rozkázal, aby všetkých novonarodených chlapcov hádzali do Nílu. Keď sa narodil Mojžiš, jeho matka ho preto vložila do košíka a položila do Nílu. Tam ho našla faraónova dcéra a osvojila si ho. Ako dojku najala jeho vlastnú matku, ktorá sa potom oňho starala.

Keď dorástol išiel sa pozrieť na svojich súkmeňovcov, ako ťažko pracujú. Tu uvidel, ako istý Egypťan bil jedného hebrejského brata, a tak ho zabil. Pretože sa vec rozniesla, musel Mojžiš z Egypta utiecť do Madiánskej krajiny. Tam sa mu zjavil boh Izraela a ustanovil ho za vykupiteľa svojho ľudu z egyptského otroctva. Mojžiš bol síce Hebrej, ale meno svojho boha, čuduj sa svete nepoznal. Musel sa ho na to priamo opýtať. Boh mu za pomocníka určil jeho brata Árona, pretože nebol obratný v reči. Mojžiš mal byť ako Boh a Áron ako jeho prorok.

Po príchode do Egypta, kde zatiaľ všetci nepriatelia Mojžiša vymreli, začali vyjednávať s faraónom. Doteraz sa Egypťania Izraelitov strašne báli a začali dokonca zabíjať všetkých chlapcov, aby sa nestali silnejší ako oni a teraz, keď chcú sami odísť, faraón ich nechce pustiť.

Robotu im ešte pritvrdili a za neplnenie plánov začali biť izraelských predákov. V tom čase mal Mojžiš už 80 rokov a v Egypte boli ešte stále izraelskí predáci a muži v produktívnom veku. Odkiaľ sa tam vzali, keď Egypťania už viac ako 80 rokov topili všetkých novonarodených chlapcov?

Mojžiš znova išiel za faraónom, aby naňho spravil dojem zázrakom s premenou palice na hada. Faraón však svoj názor nezmenil. Niet sa čo čudovať, keď na vodcu najmocnejšej ríše sveta skúšal jarmočné triky s hadmi. Videl som prírodopisný seriál, v ktorom jeden lovec stlačil hadovi hlavu a ten stuhol a hral mŕtveho.

Potom začal Pán na egyptskú krajinu zázračne zosielať rany. Rovnaké "zázraky" ale dokázali vykonať aj egyptskí zaklínači. Faraón Izraelitov prepustil, či skôr vyhnal, až keď Pán pozabíjal všetko prvorodené v Egypte, vrátane prvorodeného syna faraóna, ktorý mal nastúpiť na jeho trón. Faraón sa považoval za pozemské vtelenie boha Ra, a tak z egyptského uhla pohľadu bol zabitý prvorodený syn boha.

Pozabíjal egyptských prvorodených naozaj izraelský boh? Spochybňuje to fakt, že ak chceli Izraeliti uniknúť tomuto osudu, museli si pomazať dvere krvou baránka. Načo bolo potrebné toto opatrenie? Vševedúci boh predsa musel poznať svojich ľudí aj bez tohto znamenia. Ak tam však úradovali nejaké ruky z mäsa a kostí, znamenie na dverách sa dá pochopiť.

Od tohto dňa slávia Židia sviatok prechodu - Pesach. Mnohí si myslia, že je to sviatok oslobodenia Židov z Egypta, keď prešli cez Červené more. V skutočnosti je to oslava toho, že Pán pozabíjal všetko prvorodené, ako sa píše v knihe Exodus: "Budete jesť narýchlo, lebo je to Pánov prechod. Lebo tú noc prejdem celou egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v egyptskej krajine. Tento deň bude pre vás pamätným dňom." (Ex 12, 11-14)

Kto je potom zodpovedný za Ježišovu smrť? A prečo musel Ježiš - baránok zomrieť? Veľkňaz Kajfáš povedal: „Vy neviete nič. Neuvedomujete si, že je pre vás lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud a nezahynie celý národ." Židia sa nás snažia presvedčiť, že oni za smrť Ježiša nemôžu. Pápež Ján Pavol II. sa na základe toho potom Židom ospravedlnil za všetky chyby a utrpenie. Nespochybňujem, že zo strany kresťanov sa udiali aj nejaké neprávosti a tým pádom nemám nič proti ospravedlneniu alebo uzmiereniu, nechápem však, prečo to pápež urobil takto jednostranne. Prečo sa neospravedlnili za utrpenie kresťanov aj Židia? Týmto pápež vlastne priznal, že neprávosti sa diali len zo strany kresťanov. Pápež zrejme nečítal evanjelium a nepozná históriu vlastného náboženstva, tak to budem musieť pripomenúť ja. Takmer okamžite po ukrižovaní Krista začali Židia protikresťanské pogromy. Ukameňovali Štefana, čo schvaľoval aj Šavol. Ten v prenasledovaní kresťanov vynikal asi najviac: "Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov. Išiel teda k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema." (Sk 9,1-2)

Židia teda tvrdia, že za smrť Ježiša nemôžu. Pozrime sa preto, čo si o Ježišovi a jeho smrti skutočne myslia.

We killed Jesus, we are proud of it! = Zabili sme Ježiša, sme na to hrdí!